Porucha reči v Thajsku?

Keď som ako mladý odišiel z domu a vstúpil do námorníctva, stretol som chlapcov zo všetkých kútov Holandska. Samozrejme, že Amsterdammertjes mali najväčšie ústa a obviňovali Limburgerov a Groningerovcov, že im nerozumeli pre ich rečovú vadu.

Ja, narodený v Twente, som hovoril aj dialektom a hoci ste sa snažili rozprávať „správne“, vždy bolo jasné, že mám zvláštny prízvuk. V skutočnosti to tak vždy ostalo, pretože oveľa neskôr a niekedy aj dnes môžu ľudia počuť môj pôvod z Twente, hoci v Tukkerlande nežijem už desaťročia.

Rozdiel medzi dvoma dialektmi alebo dvoma jazykmi spočíva hlavne v zvukoch používaných na vyjadrenie. Tukker používa iné zvuky ako napríklad thajský, hovoríme regionálne alebo národné, ale nie je to celkom pravda. K tomu sa ešte vrátim.

Rozprávanie je pre väčšinu ľudí ľahké, ale treba si uvedomiť, že žiadny ľudský svalový pohyb nie je taký komplikovaný a jemný ako pohyby jazyka potrebné na vytváranie jazykových zvukov. Koordinácia svalov v jazyku, ústnej dutine, pľúcach a perách potrebná pre reč je komplikovaný proces.

Aj naopak – porozumieť tomu, čo vám niekto hovorí – je takmer príliš komplikované na slová. Je zázrak, že ste schopní bez vedomého úsilia pochopiť, čo vám niekto iný hovorí. Pohne ústami a do vzduchu sa dostane prúd deformácií a vy pochopíte, čo chce povedať.

Aké ťažké je to v skutočnosti pochopiť, sa ukáže, keď sa naučíte cudzí jazyk. Nevyhnutne prichádza fáza, v ktorej ovládate pomerne veľa slov a dokážete bez väčších problémov sledovať písaný alebo pomaly recitovaný text. Akonáhle sa vám však začnú prihovárať skúsení hovorcovia tohto jazyka, máte problém. Môžu povedať len slová, ktoré poznáte, ale ich rozprávanie znie ako dlhý nerozlučný prúd zvukov. Ani nepočuť, kde jedno slovo začína a druhé končí. Zdá sa, že títo cudzinci spájajú všetky slová a vety.

Vytváranie a porozumenie zvukov reči je takmer neľudská úloha. Rozumný človek by si myslel, že nikto nemôže dať ich deťom cez takúto prácu. A predsa sa to deje každý deň. Všetky národy, všetky kultúry na svete vždy používali jazyk a očakávajú, že ich deti sa v mladom veku naučia rozumieť tomuto jazyku a hovoriť ním.

Veľmi malé deti dokážu rozpoznať a reprodukovať zvuky svojho materinského jazyka. Zdá sa, že aj novorodenci počujú rozdiel medzi materinským jazykom a zvukmi cudzieho jazyka. Učili sa to hravou formou, bez akéhokoľvek vysloveného vzdelávania, bez skúšok a bez tréningov pod odborným dohľadom. Bez ohľadu na to, koľko ľudí má traumy z detstva, nikto sa nikdy nesťažuje na hrozné obdobie, ktoré museli prežiť, pretože sa museli od rodičov naučiť rodný jazyk.

Pretože jazyk, akýkoľvek jazyk, je neopísateľne komplikovaný, ani nie tak z hľadiska písania a gramatiky, ale najmä z hľadiska zvukov. Pre dospelých cudzincov je často neuveriteľne ťažké naučiť sa akýkoľvek dialekt alebo jazyk: domorodec bude podľa výslovnosti vždy počuť, že nie ste rodený a vychovaný obyvateľ. Ale zopakujem to, dieťa sa naučí systém mimoriadne ľahko, bez ohľadu na to, ako tvrdo proti nemu škola a rodičia konajú.

Vysvetlenie, ktoré poskytuje fonologická veda, je, že dieťa sa narodí s množstvom predstáv v hlave o tom, ako by mohol vyzerať jeho rodný jazyk. Najdôležitejšia časť mechanizmu je vlastne už v mladom mozgu. Len niekoľko tlačidiel je potrebné umiestniť do správnej polohy. To prepínanie tých tlačidiel sa môže ľahko stať len do puberty, potom je už navždy neskoro. To dieťa začína nastavovať gombíky v mladom veku. Existujú dokonca náznaky, že učenie sa jazyka skutočne začína už v maternici. V každom prípade sa zdá, že novonarodené deti sú schopné s primeraným úspechom rozlišovať medzi zvukmi vlastného a cudzieho jazyka. Tak dlho predtým, ako začnú rozprávať, sa už naučili niečo o svojom materinskom jazyku.

Už som povedal, že jazyk alebo dialekt má často špecifické zvuky, ktoré ste sa naučili od útleho veku. Špecifický neznamená jedinečný, pretože je dosť možné, že zvuky z jedného jazyka sa vyskytujú aj v inom jazyku. Koniec koncov, v tomto svete sú stovky, ak nie tisíce jazykov a dialektov. Pekným príkladom toho je moje priezvisko Gringhuis. Vypitvané „gr“ na začiatku a kombinácia písmen „ui“. Nechajte to vysloviť cudzinca a budete počuť tie najbláznivejšie varianty. Napriek tomu je to jazyk, ktorý ovláda tieto zvuky, pretože okrem iných v Saudskej Arábii sa moje meno vyslovovalo bezchybne. Spomeňte si aj na slovo Scheveningen, pre mnohých cudzincov tiež nevysloviteľné.

Aj my, holandsky hovoriaci, máme problémy s niektorými zvukmi v cudzích jazykoch. Všimnite si jednoduchú výslovnosť „th“ v anglickom jazyku. Vyslovujte jazykom proti zubom, ale zvyčajne sa namiesto toho používa „d“ alebo „s“. „To“ sa potom zmení na „to“ alebo „sedieť“. Existuje mnoho ďalších príkladov, ktoré by som mohol uviesť, ale chcem hovoriť o „prekážke reči“. Thailand majú.

Nejde, samozrejme, o rečovú vadu, ale Thajci nemôžu alebo len ťažko vyslovujú niektoré zvuky kombinácií písmen z vyššie uvedených dôvodov. „th“ a „sh“ sú pre neho nemožné, takže obchod „Theo's Shoes“ sa v najlepšom prípade stáva „TO-Choo“. Máte predstavu, čo znamená Thajec pod pojmom „wonn-wor“? Nepozná V, takže sa z toho stane W, nepozná ani "l" ako posledné písmeno slabiky a potom sa stane "n". Správne, skutočne má na mysli Volvo. Vezmite si „Au bon pain“ americký obchod so sendvičmi, ktorý nájdete aj v Thajsku. Teraz už má s týmto francúzskym menom problémy aj samotný Američan, no thajská výslovnosť sa nedostane ďalej ako „Oh-Pong-Beng“.

Každý, kto komunikuje s Thajcami, pozná malé príklady slov, ktoré sa nedajú vysloviť. House sa stane hou, manželka sa stane wai, päť sa stane fai, ak chcete piť biele víno, Thajec si pýta wai wai atď. Nech Thajec povie stoly alebo ešte lepšie vegetariáni, nemožné!

Andrew Biggs napísal pekný článok do Bangkok Post o tej thajskej prekážke reči, kde hovorí hlavne o návšteve IKEA. V Holandsku hovoríme „iekeeja“, Angličan hovorí „aikieja“ a Švéd – krajina pôvodu IKEA – tomu hovorí „iekee-a“, pričom posledné a takmer nespomína. V aute Andrew videl názov v thajskom jazyku a foneticky preložené späť do angličtiny sa zmenilo na „Ickier“. Vtip je v tom, že toto slovo znamená v angličtine „nepríjemný“ alebo „staromódny“. „Ja“ pred menom tiež neznamená v thajčine veľa dobrého, takže IKEA môže byť niekto nazývaný KEA, ale menej príjemná osoba.

Stalo sa dlhým príbehom vysvetľujúcim, prečo Thajec tak často vydáva „komické“ výroky o angličtine v našich ušiach. A naopak, aj Thajec sa niekedy môže smiať, keď sa niekto snaží správne vysloviť thajské slovo. Smiať sa je dovolené, pokiaľ sa to robí s rešpektom k prízvuku každého a nie je označené ako rečová vada.

Jazyk? Je to vždy fascinujúce! Stále sa čudujem, keď vidím spolu dvoch zvláštnych ľudí, ktorí na seba kričia všelijaké zvuky. Jeden rozpráva a druhý počúva a čuduj sa, aj rozumie! Skutočný zázrak!

Poznámka: Pre tento článok som použil textové časti z knihy „Tongval“ od Marca van Oostendorpa, ktorú možno nájsť na internete a článok Andrewa Biggsa v Bangkok Post zo 4. decembra 2011