Záhradník a smrť

(Petra Nowack / Shutterstock.com)

Samozrejme, čítam všetky príbehy a správy o tých tisíckach ľudí, vrátane Holanďanov, ktorí uviazli v zahraničí a chcú ísť domov.

Keď som si o tom dnes ráno prečítal správu z zatiaľ posledného letu zo Singapuru do Bangkoku, v ktorej jeden Thajec povedal: „Ak budem musieť zomrieť, tak v mojej vlastnej krajine“, nemohol som si pomôcť stará holandská báseň Záhradník a smrť. Dopadlo to takto:

Perzský šľachtic:

Dnes ráno bude môj záhradník blúzniť, biely od strachu,

Do môjho domu: „Pane, Pane, chvíľu!

Tam, v ružovej záhrade, som orezával výhonok za výhonkom,

Potom som sa pozrel za seba. Stála tam smrť.

Bol som vystrašený a ponáhľal som sa na druhú stranu,

Ale stále videl hrozbu svojej ruky.

Majstre, tvoj kôň a nechaj ma hneď ísť,

Dostanem sa do Ispahaanu pred večerom!“ –

Dnes popoludní - už sa ponáhľal preč -

V cédrovom parku som stretol Smrť.

„Prečo,“ pýtam sa, pretože čaká a mlčí,

"Vyhrážal si sa dnes skoro ráno môjmu sluhovi?"

S úsmevom odpovedá: „Nebola to hrozba,

Pred čím utiekol váš záhradník. Bol som prekvapený,

Keď som ho ráno videl, že tu stále pracuje,

Musel som to dostať večer v Ispahaane.“