Žiadny strach zo smrti

Obyvatelia prihraničného regiónu Thailand a Kambodža sú opäť vystavené skúške.

Boje o sporné územie a niekoľko starovekých chrámov vyvolávajú medzi miestnym obyvateľstvom strach. Napriek tomu sa nechcú sťahovať, aj keď by to ohrozilo ich život.

Chrám Preah Vihear

Moja thajská priateľka žije v provincii Isan Sisaket v okrese Kantharalak. Vzdušnou čiarou asi 35 km od kambodžských hraníc a len 38 km od dnes už neslávne známeho chrámu Preah Vihear. Krajina, kde jej otec pestuje ryžu, je v ohnivom poli.

Dnes ráno na páliacom slnku pomáhala svojej rodine na „farme“, ako to sama nazýva. Keď sa jej spýtam, ako sa na situáciu pozerá, odvážne povie: „Nebojím sa smrti.

Mnohí dedinčania to cítia rovnako a tvrdia, že sa nechcú evakuovať. Boja sa, že svoj už aj tak skromný majetok stratia navždy. „Dedina je všetko, čo máme. Mnohí sa tu narodili a chcú tu aj zomrieť. Ak utečieme, nevieme, ako potom nájdeme našu dedinu. Možno potom bude všetko zničené. Kde máme potom bývať?" daj im vedieť.

Nárazy granátov

Počas bojov vo februári tohto roku som z veľkej diaľky cez telefón počul výbuchy a dopady granátov. Niekedy bolo nemožné dostať ju k telefónu.

Ona sama zostáva pod neustálou hrozbou násilia pozoruhodne vyrovnaná. Thajci znášajú svoj osud bez toho, aby sa sťažovali. "Vyzerá to ako z vojnového filmu," zasmiala sa do telefónu. Bohužiaľ to nebol film, ale tvrdá realita.

Hoci nové boje prebiehali vo veľkej vzdialenosti od chrámu Preah Vihear, dnes sa v tejto oblasti opäť strieľalo.

Obyvateľstvo, najmä chudobní pestovatelia ryže, riskovali svoje životy, aby neprišli o úrodu. Na uživenie rodiny treba zarobiť peniaze. Nemajú na výber. Do dediny pravidelne dopadá zatúlaný granát. Niekedy dochádza k úmrtiam a zraneniam medzi civilným obyvateľstvom.

Hnev a nepochopenie

Ako vždy, Thajci prejavujú navonok málo emócií, ale samozrejme majú strach. Existuje aj hnev a nepochopenie. Cítia sa opustení thajskou vládou. Bangkok je ďaleko a ľudia sú tam v bezpečí.

Dichotómia v spoločnosti je u Isaana veľmi nápadná. Všetci tu sú sympatizanti červenej košele. Najčastejším dôvodom je strana, ktorá sa zastáva chudobných obyvateľov.

Medzitým len čakám. Túto sobotu spolu so svojou staršou sestrou odcestujú do Bangkoku, aby ma privítali na letisku Suvarnabhumi. Ráno sa jej pokúsim znova zavolať. Potom, keď jej to poviem, bojím sa, že sa zasmeje a povie. "Nie, nie, neboj sa tilac." Budha ma ochraňuj."