Chiranan Pitpreecha – duša vydrží...

Chiranan Pitpreecha (Foto: Pinterest)

'duša vydrží' je fráza z 'Prvé dažde', jedna z najznámejších spoločensky kritických básní Chiranana Pitpreechu (°1955, Trang).

Tento názov som si vybral, pretože veľa hovorí o sile charakteru tejto výnimočnej ženy, ktorá je obdarená mnohými talentmi. Okrem toho, že je spisovateľkou, prekladateľkou a vydavateľkou, je aj fotografkou, riaditeľkou múzea a predovšetkým predstaviteľkou feminizmu v Thajsku.

Málo sa vie o jej detských rokoch, no isté je, že prvé básne začala písať už ako trinásťročná, nabádala ju k tomu mama, ktorá viedla kníhkupectvo. Študovala medicínu na Chulalongkorn University v Bangkoku v 6. rokoch, keď pomaly naberalo kontúry a rýchlo sa rozvíjajúce demokratizačné hnutie na univerzitách bolo brutálne rozdrvené režimom. Po kríze zo 1976. októbra XNUMX a následnom krvavom útoku bezpečnostných zložiek a polovojenských jednotiek na univerzitu Thammasat utiekla so stovkami ďalších mladých intelektuálov do hôr a vstúpila do komunistickej strany, ktorá bola vyhlásená za ilegálnu.

Jej slávna báseňDokmai áno stodola (Flowers in the bud) je o tomto turbulentnom období v jej živote. Utiekla spolu s ďalším významným študentským aktivistom, neskorším básnikom a profesorom Sexanom Prasertkulom. Bol jedným z jej spolužiakov na Thammasat University, za ktorého sa krátko nato vydala. Nasledujúce roky, keď žili v utajení a neúnavne prenasledovaní armádou a políciou, neboli v žiadnom prípade najľahšie v ich živote.

Dvojica, rozčarovaná prísnym dogmatizmom komunistov a zjavnou beznádejou partizánskej vojny, sa v roku 1981 po vyhlásení amnestií vrátila z džungle a dostala možnosť študovať históriu na elitnej americkej Cornell University. Tu Chiranan získal bakalársky aj magisterský titul z histórie.

Krátko nato sa s Prasertkulom rozviedla a po svojom návrate do Thajska, čiastočne kvôli jej otvoreným a úprimným názorom na feminizmus a iné politické a sociálne otázky, sa stala jednou z najznámejších súčasných spisovateliek v Thajsku a publikovala množstvo príspevkov v novinách a časopisoch. . V roku 1989 získala prestížne ocenenie Ocenenie za juhovýchodnú Áziu za svoju prvú a silne autobiografickú zbierku básníBai Mai Ti Hai Pai' (chýbajúce listy).

Jej báseň'Prvý dážď bola v roku 1992 PEN klubom Thajsko vyhlásená za najlepšiu báseň roka. Jej práce boli odvtedy preložené z thajčiny do angličtiny, francúzštiny, nemčiny, španielčiny, ruštiny, kórejčiny, japončiny a malajčiny. Podieľala sa aj na produkcii celovečerného filmu „List strýkovi Boonmeemu, spoločensky kritický film z roku 2009 od výstredného thajského režiséra Apichatpong Weerasethakul. V roku 2011 bola zvolená za jednu zo šesťdesiatich piatich najvplyvnejších žien v thajskej spoločnosti. A to rozhodne nebolo nezaslúžené...