14. mája sa v Thajsku zvolia voľby do nového parlamentu. Nebudem vás nudiť menami všetkých strán a ich budúcich premiérov. Politické strany môžu na tento dôležitý post nominovať najmenej 1 a najviac 3 ľudí pred konaním volieb. Voliči tak dopredu vedia, kto sa môže stať premiérom.
Hoci to znie celkom demokraticky (akýsi zvolený primátor), implicitným dôsledkom je, že voľby sú skôr o ľuďoch, ich kvalitách, histórii a ich pôvode (dcéra...; brat či sesternica...; bývalý generál resp. nie), ako identifikovať problémy v tejto krajine a ich riešenia. Obávam sa preto, že tak ako v minulosti nebude v televízii verejná diskusia medzi lídrami strán, pretože samotné volebné heslá sú vlastne všetky populistické a ľudia o skutočných problémoch tejto krajiny mlčia ako hrob. A to v skutočnosti znamená tri veci: 1. väčšina sloganov je o peniazoch pre ľudí a to chcú ľudia počuť; a 2. Vlastne žiadna strana nenaznačuje, ako sa všetky tie strašne pekné veci (majú) financovať; a 3. Mnohé strany majú viac-menej rovnaké populistické heslá a preto nebudem rozlišovať, ktorá strana čo sľubuje.
V niekoľkých epizódach (neviem presne koľko, pretože to závisí od rastu počtu hesiel) si s vami tieto volebné heslá prejdem a okomentujem ich. Je len na vás, či o tom budete diskutovať, či už na tomto blogu alebo doma s thajskými blízkymi. Pre prvú epizódu som si vzal dva slogany: vytváranie lacných domov a zvyšovanie minimálnej mzdy.
dom
Keď som sa dočítal, že niektoré strany majú v pláne postaviť lacné domy pre menej šťastných, musel som sa poškriabať na hlave. Khun Thaksin mal takýto plán už dávno, no zlyhal na plnej čiare, pretože chudobní sa museli zadlžiť (hypotéka), aby zaplatili dom. A urobilo to oveľa menej ľudí, ako si Thaksin myslel. Keď sa pozriem okolo seba za posledných 16 rokov, v Bangkoku, na juhu (Langsuan) a teraz v Udonthani, myslím, že v skutočnosti nie je žiadny problém, pokiaľ ide o lacné bývanie. V Bangkoku sú už 1-izbové domy na prenájom za 3.000 4.000 bahtov mesačne; Za jednoduchý 2-izbový byt bez klimatizácie na predmestí Bangkoku som zaplatil XNUMX bahtov.
V Udonthani za takéto ubytovanie zaplatíte 2.000 3.000 a 6.000 8.000 bahtov; a v Isan sú kompletné samostatné domy na prenájom za minimálne XNUMX XNUMX až XNUMX XNUMX bahtov mesačne. (pozri internetové a facebookové skupiny). A potom je všade veľa prázdnych domov. Pokiaľ ide o počet lacných domov, myslím si, že to nie je problém. Navyše thajská populácia klesá a populácia sa zmenšuje.
Problémy môžu byť aj iné: okrem obmedzených finančných zdrojov postoj mať dom namiesto prenájmu, zlá kvalita existujúceho bytového fondu (najmä ak sú domy staršie ako 20 až 25 rokov), lokalita (prázdne dediny s malými školami a bez zariadení nie sú atraktívne pre mladé rodiny) a problém azbestu, o ktorom sa v Thajsku mlčí. Rozhliadnite sa okolo seba a nechajte sa vystrašiť veľkým počtom azbestových striech v meste aj na vidieku.
Rastie dopyt po renovácii a sanácii starých domov. Moja žena, stavbárka, dostáva otázky týkajúce sa rekonštrukcie každý týždeň. Starší Thajčania, ktorí majú peniaze, zrekonštruujú dom pre ďalšiu generáciu bez toho, aby sa pýtali, či niektoré z ich detí bude chcieť v budúcnosti bývať v rodičovskom dome. Oveľa lepším plánom ako výstavba nových lacných domov by bol národný alebo provinčný fond naplnený stavebným sektorom v spolupráci s vládou a bankami, z ktorého by sa tieto renovácie mohli hradiť (energetická efektívnosť, solárne panely, odstraňovanie azbestu, kanalizácia). . A nová generácia asi chce bývať v dobrom (a nemyslím luxusnom) dome, ak aj ostatné mladé rodiny začnú prehodnocovať dediny.
Minimálna mzda
Rôzne strany chcú zvýšiť minimálnu mzdu na 600 alebo 700 bahtov za deň. A hoci tento návrh znie sám o sebe sympaticky (minimálna mzda sa od Yingluckovej vlády zásadne nezvýšila), je to nezmyselný návrh, ktorý sotva niečo zmení. Koniec koncov, dobrí thajskí pracovníci už dlho dostávajú viac ako 600 bahtov za deň (12.000 15.000 až 40 XNUMX bahtov mesačne). Navyše, menej ako XNUMX % Thajcov pracuje na pracovnú zmluvu, kde sa dá skontrolovať, či zamestnávateľ platí minimálnu mzdu.
Mnoho Thajcov pracuje na voľnej nohe a dennodenne. Skutoční nezamestnaní chudobní sú šťastní, ak dostanú 200 bahtov na deň, naozaj sa zamestnávateľovi nesťažujú (200 bahtov na deň je lepšie ako 0 bahtov) a kde by to mali urobiť, na polícii? Minimálna denná mzda sa presadzuje len málo alebo vôbec. Zamestnávatelia sa tak vyhýbajú pravidlám bez akéhokoľvek zaváhania a následkov. Na trhu práce je veľký problém s kvalitou (nikdy som nevidel toľko pracovných inzerátov ako za posledné 2 roky) a platy preto zvyknú stúpať: práca jednoducho stojí viac. V skratke: zvýšenie minimálnej mzdy znie veľmi pekne, určite by sa to malo urobiť, ale nebude to mať žiadny ekonomický dopad, pokiaľ sa nebude dôsledne presadzovať (a to sa nestane, pretože teraz sa to nedeje) alebo ak sa nezvýši suma na 1000 alebo 1200 bahtov za deň.
Existuje jedna strana, ktorá verí, že na zvýšenie minimálnej mzdy sa musí najskôr zvýšiť HDP. Dal mi pripadá ako úplný nezmysel, pretože radosti z rastu HDP (aj v minulosti) pripadajú najmä bohatým/akcionárom/investorom a nie vláde alebo pracujúcemu obyvateľstvu. Thajsko v tomto nie je výnimočné. A zamestnávatelia zostávajú, no tvrdia, že si zvýšenie miezd nemôžu dovoliť napriek niekedy raketovo stúpajúcim ziskom. Možno nie nové Lamborghini každé 2 alebo 3 roky pre každého dospelého člena rodiny, ale len pekné BMW pre všetkých spolu? Zvýšenie minimálnej mzdy zrejme bohaté thajské elity vnímajú ako veľkorysé rozhodnutie, na základe ktorého by sa v najbližších rokoch nemali sťažovať na peniaze. Bohatí sa však nestanú o žiadne bahty chudobnejšími.
Nie sú najviac ohrození bohatí, akcionári a investori?
Ak môžete robiť lepšie, mali by ste sa mať lepšie v nespravodlivom svete. Lepšie bývanie je vyhradené pre mnohých Thajcov, ktorí patria do strednej triedy. Život je len jeden a uži si ho naplno, nechceš aj v športke vyhrávať?
Porazení sa musia pustiť do práce.
Je veľa Thajcov, ktorí by to riziko chceli podstúpiť, Johnny BG, ale v súčasnom systéme nedostávajú šancu.
Neoliberalizmus je založený na raste pre bohatých, akcionárov a investorov na úkor najnižšej spoločenskej vrstvy a keď si to už nemôžu dovoliť, prichádza na rad stredná trieda (pozri Holandsko).
Mnohé z takzvaných rizík sú kryté vládnymi fondmi a opatreniami, pričom daňové príjmy získavajú všetci, no neúmerne pripadajú na bohatých. Ktorí potom odmietajú lepšie platiť robotníkov.
V mnohých krajinách však už vlna obracia loď. Thajsko bude nepochybne nasledovať.
Veľmi správne vysvetlené, na každom plagáte vidíte sumy peňazí... Stále rozmýšľam, kde na tie peniaze zoberú, takmer žiadny Thajčan neplatí dane. O skutočných problémoch ako dobré vzdelanie či zdravé ovzdušie sa však nedočítate takmer nič.
Skutočne Ruud. Kedy vláda prijme skutočné opatrenia proti spaľovaniu zvyškov plodín, najmä v období marec-apríl tu v severnom Thajsku. striekanie vodnými delami je symbolické.
Je naozaj zlé a neprijateľné, že kvalita vzduchu na miestach ako Chiangmai a Chiangrai je klasifikovaná ako „veľmi nezdravá“ alebo dokonca „nebezpečná“.
Určite sú strany, ktoré majú plán premyslený a vedia ho zavesiť aj finančne, ale tam sa to pokazí, akonáhle sa plány musia financovať z daňových opatrení pre elitu, firmy alebo z úspor na obranu. , nemá šancu.
Geert,
Potom to nie sú dobre premyslené plány, však? Skôr teplovzdušné balóny! Pokiaľ majú generáli majetok okolo 25 MILIÓNOV EUR (pretože ich ženy vedia dobre s ananásom!!), akýkoľvek plán je beznádejný.
Vyššia minimálna mzda môže mať pozitívny vplyv aj na tých, ktorí majú lepšiu prácu, môže vytvoriť tlak aj na zvýšenie týchto platov: tí, ktorí teraz zarábajú rovnako ako to, čo by sa čoskoro stalo minimálnou mzdou, môžu potom vyvíjať trochu väčší tlak na zamestnávateľ: „to mi zaplatíš, potom by som si tiež mohol hľadať prácu s minimálnou mzdou, kde mám menej/ľahšiu prácu za rovnakú mzdu, tak mi zaplať viac, ak si ma/nás chceš udržať.“ A priznajme si, že za 15-20 tisíc bahtov to tiež nie je nič moc.
Na štrukturálne zlepšenia na trhu práce je však skutočne potrebné viac. Koniec „freelancerov“, ktorí v skutočnosti nie sú freelancermi, pretože v praxi majú len 1 zamestnávateľa. Zákon pokrýva lepšie pravidlá a záchranné siete týkajúce sa práceneschopnosti, nemocenských dávok, voľna, väčšieho počtu ľudí, ktorí sú teraz vlastne len námezdnými pracovníkmi. A áno, aj sledovanie dodržiavania a reálne riešenie zamestnávateľov, ktorí zákon nedodržiavajú. Väčší zamestnávatelia si vystačia s o niečo menej v krajine, kde sú rozdiely v prosperite veľmi veľké v porovnaní s mnohými inými krajinami. Ale podrobný akčný plán na revíziu pracovného práva je o niečo ťažšie začleniť do sloganu ako „viac peňazí pre vás, X bahtov za deň pre každého!“.
Často od Thajčanov okolo seba počúvam, že nie sú naozaj spokojní s tým, čo (ne)zariadili pre zamestnancov a že my v Európe môžeme byť spokojní so svojimi mzdami, dovolenkovými pravidlami, dôchodkami atď. Potom im poviem, že toto nie prišlo prirodzene, pred 100 rokmi v Európe to pre robotníka nebola hračka, ale veľa sa dosiahlo štrajkami, povstaniami, rôznymi akciami, spoločným presadzovaním sa prostredníctvom politiky a všetkých druhov akcií. Že aj Thajsko dokáže oveľa lepšie, ak chcú. Toto samozrejme nie je celý príbeh, pretože aj Európa si dobre zarobila vďaka svojmu nerovnému postaveniu v porovnaní s tretími krajinami, ale na rozprávanie tohto príbehu (bývalý a moderný imperializmus a tak ďalej) zachádzajú aj moje rozhovory trochu priďaleko... 555