Všetky tie malé slová

V každom prípade!
No a takto som bol späť na tanečnom parkete.
S Mesiacom.
V granátovo červenej košeli cez krémové nadupané nohavice pod dôstojným čiernym sakom nás na miesto priviedol nadšený mladík s jemným hlasom a jemným pompéznym bruškom. Kvapal pred nami. To oblečenie nebolo nič a pripomínalo mi Oriental Hotel. To je miesto, kde pričuchnete k britskému impériu.
Check Inn 99, prvé poschodie, Soi 11 hneď za Stará nemecká pivnica v Sukhumvit. Majestátne vysoké okná, tesná hala, úzke rohy. Tmavé hladké hobľované teakové rámy, nelakované vlákna, vkusný európsky tón. Prirodzené a hladké. Hlasový tanečný stan. Živá hudba a reštaurácia.
Sedadlá po dvoch plné mäkkých vankúšov ako chlpaté uši. Zmiešané páry. Ach, ako lenivo, ale diskrétne sme sa zvalili. Nízke konferenčné stolíky zahalené do červeno-čiernej látky Lanna.
Diskrétna sinatrovská hudba. Na Teraz.
Pevné, hladké a diskrétne - tak chcem mačičku! Moon to mal, olizoval som ju! V mihotaní televízora sa jej brucho lesklo od mojich slín. Mala ploché brucho a výstižný zúbkovaný strih. Len to, že. Veľmi citlivo som si musel špičkou jazyka vybrať vnútorné pery. Oblátka tenká.
Bolo to veľmi intuitívne. Vzbudilo to v mojej mysli pocit, akoby som mal nájsť tie najmenšie slová na svete pre lásku a potom ich zapísať najmenším perom na svete niekde na okraj maličkého zošita pre móla suchhumvitu.
V novovytvorenom jazyku.
Písal som ich jazykom v jej slabinách.
Mesiac!
Lenivá a neprítomná si užívala Piang Chai Khon č, návyková telenovela, jej hlavu odsunula z vankúša a naklonila sa nabok, aby videla za moje stehno. Dve štíhle thajské herečky sa navzájom poškrabali vo vlasoch a očiach. Zápas hlavných hrdinov o Thajčana Sattawata.
Moon musela prižmúriť a modré svetlo obrazovky sa odrazilo aj na jej rohovke, objala moju guľôčku svojou okrúhlou rukou, taká ľahká, ako keby chcela pendlovať, aká zraniteľná a okrúhla tam visela.
O tom viem byť veľmi nežný.
V televízii sa Somika a Anusaniya prevaľovali jedna cez druhú, s vysokými a prenikavými hlasmi harpyí, z ktorých sa rozplývali pramienky havraních čiernych vlasov. Len vyvrcholenie pred koncom epizódy. Komu sa to dnes podarilo?
Značne som vypustil svoje spermie do prednej časti jej vagíny. Tam bola najbližšie. A potom konečne strčil až do úst jej vagíny. Vzoprel som sa, zaryl prsty na nohách do matraca. Tie herečky spolu viseli, až kým nevykrvácali, Moon pod mojím hrubým chrčaním na chvíľu zastonal a do potýčky napokon zasiahol thajský adonis. S tvrdými, oheň dýchajúcimi očami sa dámy stiahli ako šviháky, ich stopy boli stále ostré. Zdalo sa to skutočné!
Ešte nebol koniec.
V Thajsku sa všetko zdá skutočné.
S istotou nasledovali ďalšie epizódy.
Zomrel som. Nechcem nič viac povedať.
Mesiac vedel tancovať. Naozaj bola! Ach, ako som miloval jej telo v pohybe. Tanec ako vo vetre, žiariaca hrádza, dusná pláž plná skákajúcich pieskových bĺch. Prvá nepravidelná ranná vlna nového prílivu.
Sľúbil som si, že sa na nejaký čas zdržím mimo klubov, môj spánkový systém sa vždy pokazil. A potom som všetko nechal. Keď idem tancovať do Bangkoku, tancujem až do rána. Niekedy až o tri rána a víkend je preč. To sa už o týždeň nikdy nevráti.
Mesiac s takmer dokonalými rozmermi. Mala tvarované nohy. Každý deň sa obliekala inak, v iných náladách.
"Prečo máš takú jemnú pokožku?"
Plochou prsta obkresľuje moje biele stehno.
Wow, neodpovedám.
„Čo robíte pre jemnú pokožku... Od 7Eleven? Ja pretože. Kúpiš si aj mňa...?
Dvoma prstami pravej ruky ma hladí po brade, akoby jej na mne záležalo. „Ja hrozná sova žena,“ ukáže na seba a utrie si pot zo svojej malej hrude. Dievča, neuhádneš koľko mám rokov.
Celý deň to chcela vedieť.
Obratným skokom stojí vzpriamene na dvoch štíhlych nohách vedľa postele, niekoľko mliečnych kvapiek jej pristane medzi bosými nohami na drevených doskách a vytvorí tmavé škvrny.
Ach, ako milujem Franka v sentimentálnej nálade. Frank zostarol a potom bol v tom najlepšom.
Horúčava bola v ten večer, obyčajný štvrtok, milosrdná. Už v popoludňajších hodinách sa vzduch preháňal štedrosťou vetra v širokej zátoke pri mori. Hravo prítomné medzi vysokými a nízkymi budovami na veľkom Sukhumvit a pozdĺž neho. Tmavolisté kríky medzi pokrútenými zbytkovými doskami a odpadom v stratených kútoch sa prebúdzajú, nech vrtia chvostíkom, nech leelawadees mávajú bielymi detskými rúčkami.
Zhluky zelene v obrovských hlinených nádobách okolo stolov kaviarní prechádzali jeden za druhým tajomnými odkazmi, šepkali do uší návštevníkom, ktorí zavreli oči.
Bol to vánok, ktorý vám vyčaril tajomný úsmev v kútikoch úst.
Zrazu bol svet opäť taký, aký si myslíme, že je.
Oddeľuje ich od seba úzka čistá ulička, Stará nemecká pivnica a Check Inn 99. V pivnici dostanete nepredstaviteľnú porciu útulný chrumkavý chlieb s maslovou tekvicou a kyslou kapustou podávané na doske, veľmi prozaické. To vám naplní brucho. Pri nízkej vstupnej bráne tanečného klubu tri dievčatá v žltom oblečení rozdávajú letáky. V tej slepej uličke nejaké lepšie masážne salóny.
No predsa salóny bez šťastného konca. Je to lepšie?
Napravo, v kvázi feng shui záhrade s bielymi balvanmi, nás schodisko vyvezie nahor hladkým zákrutom vlákna DNA. Nos nás v žiare jasných bielych svetiel. Zdá sa, akoby sme sa vznášali v priestore, prichádzame na úroveň duchovného domu a na každom kroku odo mňa utekali malé nahnevané myšlienky ako lasičky v zadymenej diere. Bangkok mi ležal pri nohách s čistou dušou.
V tej miestnosti sa predvádzam vedľa Moona ako zahraničný hosť vedľa kráľovnej Siamu.
A potom sa začalo tancovať. Každopádne... Zrazu tam bol on, ten vychudnutý hudobník s ostrými ramenami, čudne ako kobylka, ktorá vyskočila zo stromu. Na parkete sa vystriedali štyri dievčatá. Z malej plošiny v rohu jeho jednočlenný orchester s hukotom nasadil úvodnú rolu. Už sa leskol od potu a brnkal ako všeobjímajúci boh s až siedmimi rukami naraz na syntetizátore. Nohy mu skákali na pedáloch.
Veľmi krátke vzrušujúce ohnivočervené sukne obopínali dievčenské derriière, kolísali sa tam a späť, spievali uvítaciu pieseň a krémová košeľa v rovnako horiacom tielku s hlbokým okrúhlym strihom rozbehla ich mraveniská. Dojímavé.
Všetci štyria postupne spievali, všetci štyria tancovali rovnaké kroky súčasne, niekedy amatérsky, niekedy ladne, niekedy nemotorne. Neboli nič ako thajské dievčatá, trochu nezbedné, trochu provokujúce, trochu lákavé, trochu zvodné. Ale boli to Pinayove dievčatá. Moon to povedal s istotou.
"Nechoď von?" Minútu po deviatej pípla jej otázka v aplikácii Linka.
Ísť von? Teraz? Neviem kam. "Poznáš pekné miesto?"
"Chipchali Ba-ew, Soi 11, vieš?"
"Dobre, vidíme sa!"
A v Lacný Charlie's Bar uniesla ma do toho filipínskeho tanečného stanu.
Preskočila a so šplouchnutím štebotania ma ťahala za lakeť, popri stĺpoch elektrického vedenia uprostred chodníkov, okolo lenivých psov, lákavých masážnych zborov, kotlíkov plných pariacich sa kohútích nôh, krčiacich sa žien s dieťaťom a natiahnutou rukou. Okolo agilných potkanov pod neusporiadaným neporiadkom vriec na odpadky.
'Viem, že sa ti bude páčiť. Šialený tanec,“ povedala. „Rád tancuješ. Môj priateľ mi o tom povedal, že som zaspieval Pinay Gi-wls Show.“
Áno, bola si úplne istá, že sú to filipínske dievčatá. Jednu poznala. Padli si do náručia. Oslovenie muža s čínskymi očami uprostred kopy fliaš Pipers a Black Label a kytice štíhlych dievčat. A ladyboy s tekvicovým bruchom v nohaviciach sa rozčuľoval. Keď išiel pred nami, horlivo sa potkýnal o svoje slová.
No, práve sme vstúpili.
Potom som bol na tanečnom parkete a už som neodišiel. Plávanie potu s boľavými kolenami, ale neúnavnými nohami. Tie štyri dievčatá mi fandili a postavili ma do radu. Všetok ten latinskoamerický rock, všetky tie rytmy, merengue, rumba, salsa, všetka tá isaánska hudba, mor lam sing a akákoľvek exotická hudba ma zdvihli do určitého stupňa beztiaže.
Som rád, keď niekedy už nemusím rozmýšľať.
Zameral som sa výlučne na boky, trup, stehná...
Moon ma vyzval, postrčil sa vpred, zakopl, bokmi sa trhal, vrazil do slabín. Krútila zadkom sem a tam, tancovala medzi mojimi nohami a trela mi kožu do rozkroku. Posuňte jej ruku dolu po jej tele po jej formách ako v predstaviteľnom pohladení, spustenú na kolená. Nadvihol husté chĺpky oboma rukami a spadli ako záves cez jej nevyspytateľné oči.
Bolo to nadržané.

(Anton_Ivanov / Shutterstock.com)

A aj keď som starý a sivý,
Budem sa cítiť tak ako dnes,
Pretože sa vďaka tebe cítim taký mladý.
Čo mohol Frank povedať svojim hlasom, ako vždy videl svet od prvej chvíle. Tak nevyčísliteľne a s toľkou nehou.
Viac k tomu povedať nemôžem. Tancoval som na všelijaké tušenie a bol som voľný.
Realita je nestabilná. Nechaj ich ísť.
Pustite to a uvidíte, čo musíte vidieť.
Ale najprv tu bola tá talianska medzihra. Spevák s vyhrnutým nosom dal oznámenie a vynoril sa s postavou. Zboku k jej paži prikročil muž s vekovými škvrnami. Jeho nos bol silný a silný, bol hnedý a hnedý a vo svetlách reflektorov sa rozžiarili tie bledé škvrny na jednej líci, lícnej kosti, nad spánkom a na predlaktí. Niekto váhavo odfúkol prach zo sady starých zvetraných strieborných mincí.
Postavil sa pred mikrofón a sklonil hlavu, „Saluti a tutti,“ povedal, ustúpil späť medzi krídla s vysoko zdvihnutou rukou a natiahol ruku. Postaršia Thajčanka so slávou poslednej krásy, s bujnými dlhými vlasmi, mierne opuchnutými očami a čeľusťou, sa nechala obdivovať jeho zdvihnutou rukou a pozdravila sálu. Potlesk. Mala úžasnú zmyselnosť.
Starý gigolo stávka. To všetko je Sinatra na vintage platni z päťdesiatych rokov. Hlas, ktorý vŕzga a melie, teplý, ale stále silný a nesentimentálny. Spieva so žiarou a hýbe mnou. Jeho hlas nesie očakávanie. Noc drží svoj hlas. Hýbe ma ako sladká vôňa v opustenej uličke plnej tmavých tieňov. Jeho spev si užíval, ja tiež, všetci v miestnosti sa držali späť.
Chvíľu spieva a brnká prstami a dlaňami na súbor prudkých kongov. Ponára sa do všelijakých pomalých rytmov. Sám hýbe postavou s tou hravou opatrnosťou, ktorá je vlastná krehkým kostiam jeho veku. Ponára sa do sna a ja pevne verím, že každý, každý jednotlivec v miestnosti si myslí sám za seba, že svoj sen rozdáva starému gigolovi.
Ďalšie prenikavé brnkanie dlaňou na kongu a jeho hlas sa stráca v starých vášňach. Sub finem základný tón vibruje jeden základný tón. Ako výkrik posledného umierajúceho mamuta na pláňach doby ľadovej.
Miestnosť je naplnená bielym svetlom. Kobylka so zelenou košeľou opäť padá zo stromu. Moon jemne stiahne hlavu z môjho ramena, vezme svoju teplú ruku z môjho stehna. Vyzerá trochu osirotene, bez toho, aby ma skutočne videl.
Červené, fialové a zlaté flitre visia zo stropu ako falošné hviezdy.
Je to ako na párty.
To bola prestávka vo veľkom štýle v pekelnom večeri.
Pretože sme opäť skákali ako diví. Tancoval som so všetkými - Moon tancoval so mnou - a všetci s nami. V nepravdepodobných vzoroch sme kĺzali po lesklých parketách.
Pri našom stole bol ladyboy s džbánom piva a tekvicovým bruchom v granátovo červenej košeli napätý a netrpezlivo čakal. V tej čiernej bunde popustil uzdu svojej majestátnosti. Jeho ramená sa láskyplne, mierne klamlivo krútili. Teraz sa správal ako vrana v žľabe, prehnane ako katoey. A bol.
Obloha sa na nás rútila ako tvrdý Chiellini, keď sme kráčali domov. Úder tepla ma takmer zrazil na zem. V pene šialenstva sa na nočnej oblohe zdvihlo množstvo bielych mrakov a obklopilo vysoké veže. Prečo ešte neprší, povedali všetci prekvapene. Moon ma pevne držal a mal som erekciu ako byvolí roh. Každopádne – našťastie sme vyviazli z výťahu bez ujmy na štvrtom poschodí hotela Atlas.
Mesiac mohol tancovať svetsky.
Kde som napísal všetky tie malé slová...

Bangkok, marec 2017