Holanďan cestuje k 'Budhovej stope'

Mapa Ayutthaye zo 17. storočia

Ako spolu Holanďania a Thajčania interagovali pred 270 rokmi? Prekvapila ma odvážna otvorenosť a zvedavosť na oboch stranách, pričom prvoradý význam malo aj vzájomné porozumenie si názorov a zvykov.

pozadia

V roku 1737 zbožný kráľ Borommakot nariadil šéfovi továrne na VOC v Ayutthayi Theodorusovi Jacobusovi van den Heuvelovi, aby ho sprevádzal na jeho každoročnej púti k 'Stope Budhu' (พระพุทธบทธบทธบทธบทธบทธบาธบาธบาธบุat Pat).

Pre fabriku to boli ťažké časy. Utrpeli straty, došlo k vážnym sporom so súdom (ktorý mal voči VOC veľký dlh), monopol VOC sa dostal pod tlak a preto továreň Batavia v roku 1740 zatvorila. Isté je, že súd so všetkou pompéznosťou a okolnosťami chcel ukázať svoju silu a dobrú vôľu a zapôsobiť tak na Van den Heuvela, aby získal výhodu pri rokovaniach. Z tejto púte sa zachoval denník, Denný register.

Púť vedie najprv ponad vodu (Pa Sak, rieka 'Teakbos') a potom z Tha Reua ('Prístav') po rovnej ceste k 'Stope'. Táto cesta sa teraz nazýva thanon farang song khlong alebo „cesta farangov s ďalekohľadom“. Tradícia hovorí, že túto cestu postavil Holanďan.

Phra Poethbaat sa nachádza 20 km juhovýchodne od Lopburi v provincii Saraburi a dodnes je jedným z najvýznamnejších pútnických miest v Thailand. Stojí za návštevu! Vybral som si hlavne pasáže, ktoré popisujú interakciu medzi Holanďanmi a Thajcami, odhadujem len necelú polovicu celkového textu. Je pozoruhodné, že Holanďania dôsledne nazývajú Budhu „bohom“. Mali to vedieť lepšie, aj keď chápem, prečo si to mysleli.

Cristi Popescu / Shutterstock.com

Niektoré pasáže z „Denného registra“

6. marca 1737 – Dnes, poslúchajúc kráľov príkaz, odišiel náčelník do Prabatu (Phra Phutthabaat) v sprievode dvoch vysokých úradníkov delegovaných kráľom….

7. marca – Pridal sa k nám syn bývalého korunného princa, teraz mnícha……

Krátko nato sme uvideli kráľa a jeho sprievod, ktorý pozostával zo 120 veľkých člnov, z ktorých najmenší mal až 40 veslárov...

Lode boli krásne vyrezávané v tvare drakov a iných tvorov, úplne pozlátené, rovnako ako veslá, a vybavené malými domčekmi...

Keď okolo prechádzal kráľ, zohli sme sa a zdvihli ruky nad hlavu trikrát, ako káže tradícia...

Dobre sme videli kráľa, staršieho muža s prepadnutou tvárou... oblečeného v bielom rúchu uviazanom vysoko na krku, aby skryl strumu (zväčšenie štítnej žľazy z nedostatku jódu)....

Mladý jeleň prenasledovaný psami skočil do vody. Mohli sme to ľahko zachytiť, ale tú radosť sme dopriali spomínanému mníchovi...

8. marca – Skoro ráno prišiel v mene kráľa zástupca, aby sa spýtal, čo potrebujeme…

Po vyjadrení našej maximálnej vďaky sme požiadali o dopravu...

Na naše potešenie prišlo o štvrtej popoludní osem koní, päť slonov a 5 vozov... cesta ďalej bola plná vozov a slonov, naložených všelijakým tovarom a minuli sme veľké trhy, kde sa pestovali všetky druhy ovocia a predávali sa iné potraviny...

9. marca - Prijali sme veľa návštev vyšších úradníkov, ktorých sme pohostili džemom zabaleným ovocím a betelom...

10. marca – Kráľ sediaci v dome na veľkom slonovi s dlhými kelami prešiel okolo nás vo vzdialenosti 8 yardov. Predchádzalo mu až tisíc vojakov v dvoch kolónach, zložených z horských národov, Kambodžanov, Číňanov a Malajcov, vyzbrojených mušketami, lukmi a šípmi, mečmi a kopijami...

Krátko nato prišiel úradník poverený kráľom, aby sa spýtal na naše blaho. Po vyjadrení vďaky sme požiadali o vodu…

Buddhova stopa vo Wat Phra Phutthabat

Vysoký úradník nás odviedol späť do našej kajuty, hoci náčelník varoval, že to nie je správne, pretože kráľ ešte neodišiel...

11. marec – Navštívili nás viacerí vysokí úradníci, zrejme aby špehovali naše správanie a slová, čo by sme povedali o kráľovi a jeho dvore. Správali sme sa preto mimoriadne veselo a chválili kráľovu dobrosrdečnosť.

12. marca - Navštívil nás vysoký úradník, ktorý nás v mene kráľa pozval na návštevu 'Stopy Budhu', ale museli sme vztýčiť ruky nad hlavu v úcte, ako to musel urobiť aj sám kráľ. . Odpovedali sme, že potom necháme našu zvedavosť neuspokojenú, pretože taká vec by bola v rozpore s naším svedomím a náboženstvom...

Úradník sa nás snažil presvedčiť ešte viac hlúposťou a brutalitou, až ho náčelník požiadal, aby bol ticho, pretože nás to nesmierne rozčuľovalo. Všimli sme si, že veríme v Jediného pravého Boha a že ak uctievame falošného boha, budeme radšej trpieť tu a teraz, ako byť navždy potrestaní. Úradník ustúpil a povedal, že máme pravdu a že naše slová oznámi kráľovi.

Dostali sme rôzne dary, ovocie, pečivo atď. Na kráľov rozkaz sa do davu hádzali zlaté a strieborné mince a potom bol ohňostroj.

13. marca – …..vysoký úradník nás v mene kráľa požiadal, aby sme sa zúčastnili na predstavení kráľovských tanečníkov. Sedeli sme na horúcom slnku viac ako 3 hodiny, čo bolo ako pokánie, ktoré sme sa neodvážili ukázať. Potom náčelník ponúkol tanečníkom 120 Reichsdaalderov, ktoré však zdvorilo odmietli prijať...

14. marca – Kráľ poslal dar pozostávajúci z plášťa z perzského zlata a nohavíc zo saténu zdobených zlatými kvetmi a 51 zlatými gombíkmi...

Náčelník sa otočil k palácu a trikrát zdvihol ruky s darmi nad hlavu a povedal, že šaty si oblečie na počesť kráľa a na dôkaz kráľovskej milosti...

Úradníci boli pohostení kandizovaným ovocím a čajom a priateľsky sa rozlúčili...

15. marca – Po vypočutí toho, čo sa povedalo 12. marca o návšteve Budhovej stopy, nás kráľ informoval takto: „Majú pravdu, sú cudzinci, nech si robia, čo chcú, pretože on, ten, kto nie je verný svojmu bohu nie je verný svojmu pánovi."

Kráľ poslal dvoch vysokých úradníkov, ktorí nám ukázali všetko v pagode, ktorú Siamčania veľmi uctievajú. (nasleduje podrobný popis pagody). Vysoký predstaviteľ sa nás spýtal, či by sme nemohli uctievať boha Budhu, pretože má pod chodidlom všetky druhy živých a neživých bytostí, o ktorých sme múdro mlčali...

Požiadali sme, aby sme sa mohli stiahnuť, ale najprv sme s hladnými žalúdkami (už bolo po poludní) museli navštíviť nové vystúpenie tanečníkov. Kráľ, ktorý zrejme videl naše utrpenie pred dvoma dňami, nariadil postaviť markízu, čo zvyčajne nebolo povolené.

16. marec – Boli sme pozvaní na návštevu vysoko postaveného mnícha o 8. hodine večer. Bol to zdvorilý, zhovorčivý a zvedavý muž, ktorý sa nás všetkých pýtal na európske stavby a spôsob života v týchto regiónoch. Práve vtedy nastalo zatmenie Mesiaca a on sa nás spýtal na názor na tento jav…….

(na jednej strane bola prednáška o západných astronomických myšlienkach a na druhej strane boli vysvetlené myšlienky brahmanov, drak požierajúci mesiac...)

Princ Walpothai, na prechádzke nazývaný „hlúpy princ“, sa čudoval, ako by svet mohol podporovať svojho boha (Budhu), ťažšieho ako stotisíc ľudí, ak by sme mali pravdu. Mních a my sme odpovedali s úsmevom. Po šálke čaju a troche betelu sme sa rozlúčili.

17. marca – O šiestej hodine ráno sme vyrazili s dvoma úradníkmi na výlet do okolia. Vozili sme sa dolinami pokrytými lesom až k úpätiu strmého pohoria. Navštívili sme množstvo jaskýň, v ktorých boli umiestnené pozlátené sochy…….

Dostali sme sa k známej priehrade, asi dvesto metrov dlhej, s plavebnou komorou uprostred. Voda slúži pre kráľa a jeho poddaných, ktorí by inak trpeli nedostatkom vody...

Vyliezli sme na hrádzu a užívali si chládok a čerstvý vzduch v tieni stromu. Niečo sme zjedli a prešli sa lesom popri akvadukte....

23. marec – Počas našej spiatočnej cesty sa nič pozoruhodné nestalo, ale zistili sme, že krajina bola dobre obývaná, kultivovaná a plná pagod.

Zdroj: In the King's Trail, an 18th Century Dutch Journey to the Buddha's Footprint, The Royal Netherlands Embassy, ​​​​Bangkok, 1997