'Za obrazom': román o láske, povinnosti, vernosti a pominuteľnosti

Kulap Saipradit (Foto: Wikipedia)

Viac informácií Viac informácií
"Zomriem bez toho, aby ma niekto miloval, ale som spokojný, že existuje niekto, koho milujem."
Posledné slová, ktoré Kirati píše Nopphornovi na smrteľnej posteli.

Za obrazom

„Za obrazom“ napísal Siburapha (spisovateľské meno Kulaap Saipradit, 1905-1974) v rokoch tesne pred druhou svetovou vojnou. Pôvodne vyšiel na splátky v dennej tlači, odvtedy bol vytlačený štyridsaťkrát ako kniha a je jedným z najznámejších a najkrajších románov v thajskej literatúre. Príbeh bol sfilmovaný v rokoch 1985 a 2001 a v roku 2008 sa zmenil na muzikál s Bie the Star v hlavnej úlohe.

Príbeh začína pohľadom na celkom obyčajný obraz, ktorý zobrazuje horskú krajinu v japonskom Mitake s dvoma malými postavičkami, mužom a ženou, sediacimi na skale. Nopphon potom vlastnými slovami rozpráva príbeh za obrazom.

Nopphorn spadá pod Kiratiho kúzlo

Nopphorn je 22-ročný thajský študent v Tokiu, keď je požiadaný, aby sprevádzal pár na trojmesačnej svadobnej ceste po Japonsku. Momrachawong [titul pravnuka kráľa] Kirati sa vo veku 35 rokov oženil s o pätnásť rokov staršou a rovnako aristokratickou Chao Khun Athikaanbodi.

Od prvého stretnutia Nopphorn podľahne čaru krásnej, šarmantnej a inteligentnej Kirati a tá láska sa prehlbuje a rozkvitá v ich mnohých ďalších stretnutiach a rozhovoroch. Počas túry v prírodnom parku Mitake jej vyznáva lásku a vášnivo ju pobozká. Hoci zdieľa vášeň, odrazí ho odvolaním sa na svoju povinnosť voči svojmu milému a zdvorilému manželovi, ktorého v skutočnosti nemiluje.

O niekoľko týždňov neskôr sa pár Kirati a Chao Khun vracia do Thajska. Nopphorn píše svoje vášnivé listy, na ktoré odpovedá s veľkou vrúcnosťou a ktoré jej prejavujú lásku bez toho, aby to povedala. Nopphornina láska vyprchá, korešpondencia sa zastaví. Chao Khun zomiera a Nopphorn píše Kiratimu sústrastný list.

Kirati odchádza a Nopphorn nájde lístok s vyznaním lásky

Po siedmich rokoch v Japonsku sa Nopphorn vracia do Thajska, kde sa ožení s Pari, jeho 7-ročná snúbenica, ktorú vybral jeho otec. Absolvuje niekoľko nepríjemných návštev u Kirati. O chvíľu neskôr je Nopphorn povolaná na smrteľnú posteľ Kirati, ktorá trpí terminálnou tuberkulózou a vo svojich horúčkovitých chvíľach neustále spomína meno Nopphorn. Keď Kirati zomrie, Nopphorn nájde poznámku s textom z vyššie uvedeného citátu.

Krátka biografia ศรีบูรพา (Siburapha, doslova 'Slávny východ')

Narodil sa v roku 1905 v chudobnej rodine, navštevoval slávnu školu pre bohatých, Thepsirin, od roku 1928 napísal množstvo kníh a dal sa aj na žurnalistiku. Za touto prácou cestoval do Japonska a Austrálie.

Po vojne založil „Mierové hnutie“, ktoré sa postavilo proti kórejskej vojne a jadrovým zbraniam a tiež požadovalo zrušenie cenzúry tlače. Bol socialistom a najprv oponoval rojalistom a neskôr vojenským diktátorom ako Phibun a Sarit.

V roku 1951 navštívil Isaan s niekoľkými priateľmi z „Mierového hnutia“, aby rozdával jedlo a prikrývky počas povodne neďaleko Surinu. Po ich návrate do Bangkoku bol spolu so stovkou ďalších „komunistických vodcov“ zatknutý a uväznený na 5 rokov.

V roku 1958 viedol Kulaap delegáciu do Pekingu. Keď sa ostatní členovia delegácie vrátili do Thajska, boli zatknutí a uväznení. Kulaap sa rozhodol zostať v Číne, kde v roku 1974 zomrel. Jeho syn Surapan sa oženil s Wanee, dcérou Pridi Phanomyong.

Niektoré pasáže z knihy

Rozhovor medzi Nopphornom a Kirati v záhrade ich hotela o Chao Khunovi, manželovi Kirati.

(Nopphorn)…“Poznám ho už dlho. Je to veľmi milý muž. Preto by si ho mala veľmi milovať.“
Teraz bola na rade Kirati, aby chvíľu mlčala. "Páči sa mi tak, ako deti milujú staršieho muža."
„Nepovedal si nič o láske. Mám na mysli lásku medzi manželom a manželkou, mužom a ženou.“
„Videli ste, čo som ja a čo je Chao Khun. V našom veku je veľký rozdiel. Je ako hora, ktorá bráni láske medzi nami a bráni realizácii našej lásky.“
"Ale láska medzi starým mužom a mladou ženou je určite možná?"
„Neverím na lásku medzi dvoma ľuďmi, ako je táto. Neverím, že je to naozaj možné, pokiaľ si nepredstavíme, že sa to dá, a to môže byť falošná predstava.“
„Ale si šťastný v manželstve. A predsa hovoríte, že sa nestretávate v láske.“
…„Ak je žena primerane spokojná, nemyslí na problém lásky. Čo viac si môže priať, pokiaľ je šťastná, s láskou alebo bez nej……..Láska môže do našich životov priniesť horkosť a bolesť……..Chceš vedieť, prečo som si ho vzala? To je dlhý príbeh, príliš dlhý na dnešný večer.“
Neskôr vysvetľuje, prečo sa vydala za Chao Khuna. Chcela uniknúť z útlaku aristokratického prostredia, v ktorom bola uzavretá. Manželstvo jej dalo istú mieru slobody.

Nopphorn a Kirati sa prechádzajú v prírodnom parku Mitake. Po pikniku Kirati hovorí:
....'Sotva som schopný chodiť späť.'
"Odnesiem ťa," povedal som. Postavil som sa a dal jej ruku okolo tela, aby som ju podporil. Odmietla moju pomoc tichým hlasom, ale ja som ju nepočúval. Keď vstala, držal som ju za ruku, bol som blízko nej. „Si šťastný?“ spýtal som sa.
„Keď sa pozerám na rieku dole, myslím, že sme vystúpili veľmi ďaleko. Zaujímalo by ma, či mám energiu vrátiť sa späť.“
Pristúpil som k nej bližšie, takže sa naše telá takmer dotýkali. Kirati sa oprela o céder. Cítil som, ako nám prudko búšia srdcia.
„Keď sa vrátime domov, nakreslím tu dve postavy,“ povedala.
"Som tak šťastný, tak blízko pri tebe."
"A kedy ma pustíš, aby sme si mohli zbaliť veci?"
"Už ťa nechcem pustiť." Pritisol som jej telo k sebe.
"Nopphorn, nepozeraj sa tak na mňa." Hlas sa jej začal triasť. 'Nechaj ma ísť. Teraz sa cítim dostatočne silný na to, aby som sa postavil na vlastné nohy.“
Pritisol som si tvár k jej jemným ružovým lícam. Už som sa nevládal. Pritiahol som si ju k sebe a vášnivo pobozkal. Na chvíľu som upadol do zabudnutia.
Kirati sa vymanila z môjho zovretia a odstrčila ma od seba. …. Oprela sa o strom a dychčala, akoby prešla dlhú cestu a bola unavená. Jej ružové líca boli tmavšie, akoby ich spálilo slnko.
"Nopphorn, ty nevieš, čo si mi práve urobil," povedala a hlas sa jej stále triasol.
"Viem, že ťa milujem."
"Je teda vhodné, že mi takto vyjadruješ lásku?"
"Neviem, čo je vhodné, ale láska ma premohla a takmer som stratil zmysly."
Kirati sa na mňa pozrela so smutným výrazom v očiach. „Vyjadruješ svoju lásku vždy, keď si pomätený? Nevedel si, že nič neľutuješ viac ako veci, ktoré robíš, keď si zmätený?“

Pár dní neskôr.
"Nikdy sme sa nemali stretnúť," povedala Kirati túžobne, skôr pre seba ako pre mňa. "Spočiatku to bolo také krásne, ale teraz sa to zmenilo na mučenie."

Nopphornov prvý list.
„Skoro som sa zbláznil, keď loď pomaly mizla v diaľke a ja som už nevidel krásu tvojej tváre. Skoro som omdlela na lavici obžalovaných, keď som už nevidela tvoju mávajúcu ruku……až teraz si uvedomujem tú hroznú pravdu, že hoci som sa ťa veľakrát pýtala, nikdy si nepovedal, či ma miluješ alebo nie. Viem, že tvoje mlčanie neznamenalo, že si odmietol moju lásku. Naozaj som chcel, aby si to povedal jasne. Keby si mi práve povedal, že ma miluješ, bolo by to najväčšie šťastie v mojom živote. Môžeš splniť moje želanie, prosím ťa?'

Kiratiho prvá odpoveď listom.
"Ak ste ešte stále nevychladli, potom vám musím poradiť, aby ste svoje listy písali v chladničke alebo vonku, keď sneží."

Nopphornova druhá návšteva Kirati v Bangkoku.
"Kirati, musím ti povedať niečo nové."
'Dúfam, že sú to dobré správy. Musí to mať niečo spoločné s pokrokom vo vašej práci.“ So záujmom čakala na moju odpoveď.
'Nie. Je to dobrá správa, ale s mojou prácou to nemá nič spoločné. Som si istý, že budeš rád, keď sa dozvieš, že sa čoskoro vydám.“ Vyzerala mierne šokovane, akoby túto správu nečakala.
"Budeš sa vydávať?" zopakovala neistým tónom. "Je to dáma, na ktorú ste čakali v Bangkoku, však?"
"Och, už si to teda vedel?"
'Nie, netušil som. Len som tušil. Poznáte sa dlho?“
"Je to moja snúbenica."
'Odkedy?' Kiratiho tvár namiesto toho, aby žiarila šťastím, vyjadrila pochybnosti.
„Sedem alebo osem rokov. Tesne predtým, ako som odišiel do Japonska.“
"Ale celý čas, čo som bol s tebou v Tokiu, si mi nikdy nepovedal nič o snúbencovi."

Na smrteľnej posteli dáva Kirati obraz Mitake Nopphornovi.
"Pamätáš si, čo sa tam stalo, Nopphorn?"
"Zamiloval som sa tam," odpovedal som.
"Zamilovali sme sa tam, Nopphorn," povedala a zavrela oči. „Zamiloval si sa tam a tvoja láska tam zomrela. Ale s niekým iným tá láska stále žije vo vychudnutom tele.“ Spoza zatvorených viečok jej stekajú slzy. Kirati vyčerpane ticho sedela. Pozerala som sa na to telo s láskou a smútkom.....
O týždeň neskôr Kirati zomrel. Bol som s ňou v tých tmavých hodinách spolu s jej priateľmi a blízkymi príbuznými. Tesne pred koncom si vypýtala pero a papier. Chcela niečo povedať, ale jej hlas odmietol a tak napísala: Viac informácií "Zomriem bez toho, aby ma niekto miloval, ale som spokojný, že existuje niekto, koho milujem."

ศรีบูรพา, ข้างหลังภาพ, ๒๕๓๗
Siburapha, Za obrazom, Knihy hodvábnika, 2000

– Znova odoslaná správa –