Cestovatelia po vojne

Japonsko kapitulovalo 15. augusta 1945. Tým thajsko-barmská železnica, neslávne známa Železnica smrti, stratila účel, na ktorý bola pôvodne postavená, a to priviesť vojakov a zásoby k japonským jednotkám v Barme. Ekonomická užitočnosť tohto spojenia bola obmedzená a preto nebolo po vojne veľmi jasné, čo s tým.

Železnica na polostrove Khra bola v posledných mesiacoch vojny takmer úplne rozobratá, ale thajsko-barmská trať sa stále používala sporadicky. Na krásnej fotografii, ktorá je v pôsobivom fotoarchíve o Austrálsky vojnový pamätník zaznamenaný ukazuje, ako v novembri 1945, niekoľko mesiacov po japonskej kapitulácii, pomáhajú japonskému vojnovému zajatcovi dvaja thajskí rušňovodiči na jednej z jeho ciest s japonským rušňom C56 č. 7 na Železnici smrti.

Aj toto spojenie však 26. januára 1946 náhle skončilo, keď bola na britský príkaz prerušená železnica na barmskej strane. Britský ženijný prápor rozbil koľajnice niekoľko kilometrov od hraníc, ale nie je jasné, čo sa s ním stalo potom. Väčšinu tratí na barmskom úseku údajne krátko nato ilegálne zdemolovali Karen a Mon a predali ich do šrotu najvyššej ponuke. Podvaly, mostné piliere a násyp zostali nepoužiteľné a netrvalo dlho a pohltila ich opäť rýchlo postupujúca džungľa.

Skutočnosť, že Thajsko takmer nemuselo zodpovedať za svoj kontroverzný postoj počas vojny, sa nepáčila najmä Britom. A netajili sa svojou nespokojnosťou. Napríklad až v júni 1946 thajská vláda získala späť časť z 265 miliónov bahtov, ktoré pred vojnou uložila do zálohy v Londýne. Na začiatku nepriateľských akcií Briti tento kredit zmrazili. Jedným z ďalších preventívnych opatrení, ktoré britskí vojaci prijali takmer okamžite po vstupe do Thajska, bola nútená správa železničnej infraštruktúry a vozového parku, ktoré tam zanechali japonské jednotky.

Niekedy v apríli 1946 poslal britský chargé d'affaires v Bangkoku list thajskej vláde, v ktorom uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že Japonci ukradli tony železničného zariadenia v Malajzii, Barme a Holandskej východnej Indii, bolo pred akékoľvek prípadné zbúranie železnice by bolo spravodlivé, aby boli za túto krádež odškodnení. Myslel si, že by bolo dobré, keby ich Thajsko odškodnilo. Japonskí vojnoví zajatci a spojenecké jednotky boli stále v krajine a Briti ich mohli dať k dispozícii na demoláciu železnice. Po diskusii v rámci thajskej vlády a najmä naliehaní ministerstva dopravy a dopravy bolo rozhodnuté o kúpe železnice, pretože bol veľký nedostatok náhradných dielov v dôsledku povojnového nedostatku.

Wamp most

Bangkok požiadal Britov, aby vypracovali cenovú ponuku, ktorá počítal aj s demoláciou trate. Thajská vláda, ktorá bola pripravená dať vínu veľa vody v záujme zachovania mieru, možno musela prehltnúť, keď Briti za túto operáciu prišli s cenou 3 milióny bahtov. Po dlhých diskusiách obe strany napokon v októbri 1946 dospeli k dohode. Železnica vrátane opustených koľajových vozidiel bola odkúpená za 1.250,-. 000 miliónov bahtov. Železničnú trať, ktorá stála toľko krvi, potu a sĺz, napokon nerozobrali. Utrpieť musel iba úsek medzi priesmykom Tri pagody a Nam Tok, ktorý bol v čase vojny známejší ako Tha Sao. Zmluvní pracovníci z Thajských národných železníc – tej istej spoločnosti, ktorá v rokoch 1942 – 1943 prefinancovala veľký úsek thajsko-barmskej železnice – v rokoch 1952 až 1955 tento úsek zbúrali. V roku 1957 thajské železnice znovu otvorili úsek pôvodnej železničnej trate medzi Nong Pladuk a Nam Tok, ktorý je v prevádzke dodnes. Mnoho cestovných kancelárií v Bangkoku inzeruje s „Veľkolepé výlety po skutočnej Železnici smrti“… Trochu nevkusná ponuka 'zábavy', prinajmenšom, o ktorej som už nejaký čas uvažoval... Ale zdá sa, že to nikoho nezaujíma...

Mostné móla prerušovaná čiara v barmskom Apalone

Môže byť ironickým zvratom histórie, že most Tha Makham je slávny Most cez rieku Kwai – bola obnovená spoločnosťou Spoločnosť Japan Bridge Company Ltd. z Osaky…

Ach áno, na záver, toto pre tých, ktorí pochybujú o teórii, že história v skutočnosti pozostáva z opakujúcich sa cyklov: V roku 2016 Čínska ľudová republika oznámila, že chce investovať 14 miliárd dolárov do nového thajsko-barmského železničného spojenia. Tento ambiciózny koncept je súčasťou plánov na vysokorýchlostnú železničnú trať, ktorá má spojiť Kunming, hlavné mesto provincie čínskej provincie Yunnan, so Singapurom cez Bangkok. Železnica s dĺžkou najmenej 4.500 100.000 km. Len pre lodenice na úseku v Laose by bolo potrebné nasadiť najmenej XNUMX XNUMX pracovníkov. Táto trať by zahŕňala odbočku na barmské pobrežie, spájajúcu Čínu nielen s Thajským zálivom, ale aj s Bengálskym zálivom. V rámci ešte grandióznejších Číňanov celoázijskej železničnej siete vážne sa uvažuje aj o výstavbe druhej železnice z Kunmingu cez Vietnam a Kambodžu do Bangkoku.

10 odpovedí na otázku „Čo sa stalo so železnicou smrti?

  1. rene23 hovorí hore

    Môj svokor musel pracovať na tej železnici a len prežil.
    Po 15. auguste mal ešte ďaleko od cesty domov (Sumatra) a ďalších 7 mesiacov strávil v Thajsku, kde sa mohol zotaviť.
    Teraz mal toľko skúseností s výstavbou železničnej trate, že bola postavená pod jeho vedením v sultanáte Deli na Sumatre!

    • Maud Lebertová hovorí hore

      Budovanie železničnej trate v sultanáte Deli?? V ktorom roku? Po vojne?

  2. filip hovorí hore

    Minulý rok v decembri sme urobili 3-dňový výlet na skútri, Kanchanaburi až po 3 pagoda pass. 2 noci ubytovanie v Sankhla buri. Krásna jazda, ak si nájdete čas. Existuje niekoľko miest, ktoré sa oplatí navštíviť. Najmä priesmyk hellfire je pôsobivý
    Gret Philip

  3. Rob V. hovorí hore

    Ešte raz ďakujem za tento pekný príspevok Jan! Nie vždy odpovedám, ale vážim si všetky vaše správy. 🙂

  4. PEER hovorí hore

    dakujem Jan,
    Otec mojej priateľky z Nedu musel pracovať na tejto železničnej trati ako holandský dôstojník v armáde KNIL.
    185 cm a vtedy vážil 45 kg!! Dostal sa na vrchol a mohol si užívať dôchodok v Bronbeeku až do svojej smrti! Potom vážil trikrát!!

  5. Lydia hovorí hore

    Zvládli sme aj cestu vlakom. Pôsobivé. V Kanchanaburi sme navštívili cintorín, kde leží veľa Holanďanov a navštívili sme aj múzeum. Keď tam vidíte rady hrobov, na chvíľu ste ticho. Mali ste navštíviť aj toto, aby ste si o tom urobili lepší obraz.

  6. Henk hovorí hore

    Je to strašné, čo si ľudia dokážu navzájom urobiť, tiež som bol v priesmyku pekelného ohňa a počul som, čo sa stalo, nie je normálne, akí ľudia môžu byť. Dva dni mi to stále prebleskovalo hlavou, ale nechcel som to zmeškať, vedel som nie že by boli krutí.Samozrejme, niečo také sa už nikdy nesmie zopakovať.

  7. Danny Ter Horst hovorí hore

    Pre tých, ktorí si chcú prečítať viac o železnici krátko po vojne (ktorá bola v „rukách“ Holanďanov v rokoch 1945-1947) môžem odporučiť túto knihu: https://www.shbss.org/portfolio-view/de-dodenspoorlijn-lt-kol-k-a-warmenhoven-128-paginas/

    Mimochodom, na tejto stránke je dostupných viac veľmi zaujímavých kníh o stavbe a osobných skúsenostiach vojnových zajatcov.

  8. Tino Kuis hovorí hore

    Dovoľte mi spomenúť aj úlohu niektorých Thajčanov, ktorí pomáhali núteným robotníkom na železnici smrti. To sa stáva príliš málo.

    https://www.thailandblog.nl/achtergrond/boon-pong-de-thaise-held-die-hulp-verleende-aan-de-krijgsgevangenen-bij-de-dodenspoorlijn/

    • Ruud hovorí hore

      Tino, možno spomeň aj thajskú vládu, že neurobili veľa pre to, aby to Japoncom sťažili...


Zanechať komentár

Thailandblog.nl používa súbory cookie

Naša stránka funguje najlepšie vďaka cookies. Takto si zapamätáme vaše nastavenia, urobíme vám osobnú ponuku a pomôžete nám zlepšiť kvalitu webu. čítajte viac

Áno, chcem dobrý web