Čo sa stalo so Železnicou smrti?

Cestovatelia po vojne

Japonsko kapitulovalo 15. augusta 1945. Tým thajsko-barmská železnica, neslávne známa Železnica smrti, stratila účel, na ktorý bola pôvodne postavená, a to priviesť vojakov a zásoby k japonským jednotkám v Barme. Ekonomická užitočnosť tohto spojenia bola obmedzená a preto nebolo po vojne veľmi jasné, čo s tým.

Železnica na polostrove Khra bola v posledných mesiacoch vojny takmer úplne rozobratá, ale thajsko-barmská trať sa stále používala sporadicky. Na krásnej fotografii, ktorá je v pôsobivom fotoarchíve o Austrálsky vojnový pamätník zaznamenaný ukazuje, ako v novembri 1945, niekoľko mesiacov po japonskej kapitulácii, pomáhajú japonskému vojnovému zajatcovi dvaja thajskí rušňovodiči na jednej z jeho ciest s japonským rušňom C56 č. 7 na Železnici smrti.

Aj toto spojenie však 26. januára 1946 náhle skončilo, keď bola na britský príkaz prerušená železnica na barmskej strane. Britský ženijný prápor rozbil koľajnice niekoľko kilometrov od hraníc, ale nie je jasné, čo sa s ním stalo potom. Väčšinu tratí na barmskom úseku údajne krátko nato ilegálne zdemolovali Karen a Mon a predali ich do šrotu najvyššej ponuke. Podvaly, mostné piliere a násyp zostali nepoužiteľné a netrvalo dlho a pohltila ich opäť rýchlo postupujúca džungľa.

Skutočnosť, že Thajsko takmer nemuselo zodpovedať za svoj kontroverzný postoj počas vojny, sa nepáčila najmä Britom. A netajili sa svojou nespokojnosťou. Napríklad až v júni 1946 thajská vláda získala späť časť z 265 miliónov bahtov, ktoré pred vojnou uložila do zálohy v Londýne. Na začiatku nepriateľských akcií Briti tento kredit zmrazili. Jedným z ďalších preventívnych opatrení, ktoré britskí vojaci prijali takmer okamžite po vstupe do Thajska, bola nútená správa železničnej infraštruktúry a vozového parku, ktoré tam zanechali japonské jednotky.

Niekedy v apríli 1946 poslal britský chargé d'affaires v Bangkoku list thajskej vláde, v ktorom uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že Japonci ukradli tony železničného zariadenia v Malajzii, Barme a Holandskej východnej Indii, bolo pred akékoľvek prípadné zbúranie železnice by bolo spravodlivé, aby boli za túto krádež odškodnení. Myslel si, že by bolo dobré, keby ich Thajsko odškodnilo. Japonskí vojnoví zajatci a spojenecké jednotky boli stále v krajine a Briti ich mohli dať k dispozícii na demoláciu železnice. Po diskusii v rámci thajskej vlády a najmä naliehaní ministerstva dopravy a dopravy bolo rozhodnuté o kúpe železnice, pretože bol veľký nedostatok náhradných dielov v dôsledku povojnového nedostatku.

Wamp most

Bangkok požiadal Britov, aby vypracovali cenovú ponuku, ktorá počítal aj s demoláciou trate. Thajská vláda, ktorá bola pripravená dať vínu veľa vody v záujme zachovania mieru, možno musela prehltnúť, keď Briti za túto operáciu prišli s cenou 3 milióny bahtov. Po dlhých diskusiách obe strany napokon v októbri 1946 dospeli k dohode. Železnica vrátane opustených koľajových vozidiel bola odkúpená za 1.250,-. 000 miliónov bahtov. Železničnú trať, ktorá stála toľko krvi, potu a sĺz, napokon nerozobrali. Utrpieť musel iba úsek medzi priesmykom Tri pagody a Nam Tok, ktorý bol v čase vojny známejší ako Tha Sao. Zmluvní pracovníci z Thajských národných železníc – tej istej spoločnosti, ktorá v rokoch 1942 – 1943 prefinancovala veľký úsek thajsko-barmskej železnice – v rokoch 1952 až 1955 tento úsek zbúrali. V roku 1957 thajské železnice znovu otvorili úsek pôvodnej železničnej trate medzi Nong Pladuk a Nam Tok, ktorý je v prevádzke dodnes. Mnoho cestovných kancelárií v Bangkoku inzeruje s „Veľkolepé výlety po skutočnej Železnici smrti“… Trochu nevkusná ponuka 'zábavy', prinajmenšom, o ktorej som už nejaký čas uvažoval... Ale zdá sa, že to nikoho nezaujíma...

Mostné móla prerušovaná čiara v barmskom Apalone

Môže byť ironickým zvratom histórie, že most Tha Makham je slávny Most cez rieku Kwai – bola obnovená spoločnosťou Spoločnosť Japan Bridge Company Ltd. z Osaky…

Ach áno, na záver, toto pre tých, ktorí pochybujú o teórii, že história v skutočnosti pozostáva z opakujúcich sa cyklov: V roku 2016 Čínska ľudová republika oznámila, že chce investovať 14 miliárd dolárov do nového thajsko-barmského železničného spojenia. Tento ambiciózny koncept je súčasťou plánov na vysokorýchlostnú železničnú trať, ktorá má spojiť Kunming, hlavné mesto provincie čínskej provincie Yunnan, so Singapurom cez Bangkok. Železnica s dĺžkou najmenej 4.500 100.000 km. Len pre lodenice na úseku v Laose by bolo potrebné nasadiť najmenej XNUMX XNUMX pracovníkov. Táto trať by zahŕňala odbočku na barmské pobrežie, spájajúcu Čínu nielen s Thajským zálivom, ale aj s Bengálskym zálivom. V rámci ešte grandióznejších Číňanov celoázijskej železničnej siete vážne sa uvažuje aj o výstavbe druhej železnice z Kunmingu cez Vietnam a Kambodžu do Bangkoku.