Som Thajec!
Slávnostná promócia na Chulalongkorn University v Bangkoku (Jaem Prueangwet / Shutterstock.com)
Poznámka princeznej Máximy v marci 2007, že de Holandská identita neexistuje, vyvolala veľkú kontroverziu a bola začiatkom búrlivej diskusie. Vznikli dve skupiny: tí, ktorí verili v špecifickú holandskú identitu, a tí, ktorí túto myšlienku odmietali.
Thajsko túto debatu takmer nepozná, takmer každý v populácii ako celku, v kruhoch vzdelávania a najmä medzi elitou predpokladá, že existuje niečo ako thainess, thajská identita, tiež nazývaná ความเป็นไทย (khwaampenthai) pomenovaný. Každý Thajec to dostane takpovediac pri narodení a vyrastá s tým. Na to dohliada „Komisia pre národnú identitu“.
Cudzinec by thainess nemožné pochopiť
Dôležitým aspektom thainess je, že pre cudzinca je nemožné to pochopiť, a preto cudzincova kritika Thajska je často odmietaná s komentárom, že „Thajsku nerozumiete“. Na fóre Bangkok Post vyvolalo búrlivú diskusiu pod vyhlásením „Farang nemôže vedieť Thainess'. Nechcem odoprieť komentár od Cha-am Jabala:
„Na rozdiel od predpokladu článku o nemožnosti farangov porozumieť Thajsku („Farang nemôže vedieť – aj keď rozumejú,“ Bangkok Post, 31. augusta), Thajčania sa často musia obrátiť na farangov žijúcich na druhej strane svet, aby sa dozvedeli o svojej vlastnej krajine, ako sme to videli v mnohých významných prípadoch korupcie, ako aj pri identifikácii iných spoločenských neduhov, najmä v oblasti ľudských práv a obchodovania s ľuďmi.
Thajci sú často jedinečne neschopní dozvedieť sa o svojej vlastnej krajine, pretože sú príliš hlboko zapletení do charakteristík thajskosti, ktoré im bránia hľadať pravdu. Bránia im povera, dôležitosť imidžu pred podstatou a spoločenská harmónia pred pravdou, prirodzená tolerancia spoločenských neduhov a ochota zahladiť veci namiesto toho, aby sa vrhli na nepekné problémy.
Farangovia sú pre Thajsko prínosom v mnohých smeroch, vrátane ich objektívneho pohľadu na thajskú spoločnosť, ktorý odhaľuje zjavné pravdy, ktoré sú pre Thajcov často neviditeľné.“
Okrem toho odbočujem od témy.
Raz som sa pohádal s thajským priateľom o budhizme. V jednej chvíli zúfalo zvolala: "Nemôžeš rozumieť budhizmu, pretože si cudzinec!" Na čo som povedal: "Ale Budha sám bol tiež cudzinec." Ona: "To nie je pravda, Budha bol Thajec!" Pre thajské znamená thainess všetko dobré aj niethainess všetko zlé.
Koncept identity sa často používa na to, aby ste sa postavili proti tomu druhému
Môžeme opísať svoju vlastnú identitu (obraz o sebe a cieľový obraz), ktorá je subjektívna. Určenie holandskej identity predpokladá objektivitu. Najväčší spoločný menovateľ, súhrn holandských charakteristík, delený počtom Holanďanov, so štipkou kultúry, histórie a umenia. Ako vedecká činnosť je to v poriadku, až do momentu, keď za to budeme brať na zodpovednosť náhodnú, individuálnu holandskú osobu.
Okrem toho sa koncept holandskej alebo thajskej identity často používa na oponovanie druhej, na zdôraznenie rozdielov, na nakreslenie deliacich čiar, často s morálnym podtónom, dobrým alebo zlým. S čím som sa stretol v literatúre, je napríklad: Holanďania nie sú takí servilní voči autorite ako Japonci, my sme trochu anarchickejší; nie sme takí vášniví ako Taliani, sme viac pri zemi; nie také strnulé ako Briti, ale útulnejšie a nie také paralyzujúco konfrontačné ako Američania, ale viac polderujúce.
V diskusii o thainess tieto rozdiely, pocit „my“ a „oni“ sú ešte viac zdôraznené. Práve tieto dva aspekty, povýšenie národnej identity na zlatý štandard a tendencia používať túto identitu na oponovanie „druhej“, spôsobujú, že vytváranie takejto identity je nežiaduce. Implicitné posolstvo vždy znie: ak nespĺňate štandardy a načrtnutý profil „holandskej identity“, potom nie ste skutočný Holanďan, a to isté platí pre thajskú identitu.
(tristantan / Shutterstock.com)
Thainess sa používal na zdôraznenie absolútnej moci kráľa
Aké vlastnosti alebo vlastnosti z niekoho robia Thajca? Niektorí hovoria, že Thajci sú mierumilovní, iní, že thajská identita súvisí s uctievaním troch pilierov „národ, náboženstvo a kráľ“, pričom náboženstvo takmer vždy odkazuje na budhizmus. Ako však táto predstava vznikla thainess etablovaný a dá sa ešte stále používať v čoraz rozmanitejšom a modernejšom Thajsku?
Za absolútnej monarchie, od kráľa Rámu IV. (Mongkut) po Rámu VII. (Pradadhipok), Thajsko čelilo západným mocnostiam, od ktorých prijali technické a ekonomické prvky na zabezpečenie nezávislosti Thajska. Zároveň aspekty thainess upravené tak, aby sa vyhli obvineniam z barbarstva.
Thainess sa zobrazovaním kráľovských rituálov používal na demonštráciu absolútnej moci kráľa a nevyhnutného rozdelenia obyvateľstva do tried. zdôrazniť. Blaho obyvateľstva bolo úzko späté s mocou kráľa. Budhizmus podporoval tento názor a kázali ho mnísi v chrámoch.
Princ Damrong Rajanubhap mal trochu inú a modernejšiu víziu thainess. Za tri morálne piliere thajského ľudu označil „lásku k národnej nezávislosti, toleranciu a kompromis alebo asimiláciu“.
Po revolúcii v roku 1932; Národ, náboženstvo a kráľ
Po revolúcii v roku 1932, keď vznikla konštitučná monarchia, sa v predstavách o čom veľa nezmenilo thainess znamenalo. Intelektuáli obhajovali myšlienku, že napriek politickým zmenám, kráľovská moc a budhizmus zostali jadrom thainess patril a že história „thajskej rasy“ dokázala, že to tak bolo už od kráľovstva Sukhothai (13. storočie).
V roku 1939 sa ultranacionalistický premiér Plaek Phibunsongkraam rozhodol nahradiť starý, inkluzívny názov krajiny „Siam“ výrazom „Thajsko“, aby naznačil, že hodnoty a kultúra stredného Thajska by sa mali vzťahovať na celú krajinu. krajina. V roku 1945 Pridi priniesol späť meno „Siam“, aby ukázal, že verí v mnohotvárnu a rôznorodú krajinu, kde si môžu nájsť miesto všetky etniká.
V roku 1949, po vyhostení Pridi, Phibun definitívne zaviedol názov „Thajsko“ a začal kampaň „verthaizácie“ krajiny pod zástavou národa, náboženstva a kráľa. Je iróniou, že Phibun dekrétom zakázal thajské tradičné odevy a používanie betelu a predpísal nohavice pre mužov a sukne pre ženy, pričom tiež nariadil mužovi bozk na rozlúčku skoro ráno. O thainess hovorené!
Vedúcou postavou tejto vízie bol MR Kukrit Pramoj. Vo svojich knihách a publicistike presadzoval názor, že kráľ a kráľovská rodina boli a vždy boli nevyhnutní na to, aby bol thajský národ mierový, stabilný a prosperujúci. A keďže kráľ ako budhista presadzoval budhistické hodnoty, jeho vláda bola vždy etická a demokratická aj bez kontrola a zostatky.
MR Kukrit veľa hovoril o demokracii, právach, slobodách a rovnosti, ale mal pocit, že niečo také by sa malo stať v rámci thainess predpísané. Videl ru thi spieval thi tam, 'poznaj vysoké a nízke' alebo 'poznaj svoje miesto' ako dôležitú cnosť medzi thainess. Našťastie dodal, že „rešpekt“ a „pokora“ sú tiež veľmi „thajské“.
(Prapat Aowsakorn / Shutterstock.com)
Staré povery o thainess začnú narážať na spoločenskú realitu
Thajské moslimské deti prevzaté za ruku thajských budhistických detí pred mestskou bránou s kráľovskými symbolmi.
Od XNUMX. rokov XNUMX. storočia sa Thajsko čoraz viac začína meniť na oveľa pestrejšiu a komplexnejšiu spoločnosť. Termín thainess sa čoraz viac využívala na podporu zastaranej hierarchickej štruktúry zdôrazňovaním špecifického „thajského dekóru, jazyka a etiky“.
To neponechalo priestor pre rastúcu thajskú strednú triedu, ktorá požadovala viac politických práv a väčšiu kontrolu nad rozdeľovaním bohatstva. Staré povery o thainess čoraz viac narážala na spoločenskú realitu.
V starom modeli thainess, čo znamená prísne organizovanú hierarchiu, mala horná trieda povinnosť podpory a láskavosti voči tým, ktorí boli pod ňou, ktorí zase poskytovali lojalitu a pomoc. Sociálne zmeny spôsobili, že tento model sa stal nepoužiteľným, no zostal len orientačným.
Tradičné chápanie thainess bol tiež príliš obmedzený na to, aby riešil otázku „rasového“ pôvodu. Na mnohé rôzne národy Thajska bol vyvíjaný veľký tlak, aby sa stali „Thajcami“. thainess objať so všetkým, čo to obnáša. To sa stalo o to dôležitejším, keď byrokracia rozšírila svoju moc do všetkých kútov Thajska. To viedlo k veľkým problémom najmä na moslimskom juhu.
Tí, ktorí nespĺňajú ideálny obraz o thainess boli často zneužívaní, boli im odopierané práva a vystavení posmechu a dokonca násiliu. Boli vytlačení na okraj. Thainess sa stala prekážkou, ktorá bráni Thajčanom prispôsobiť sa rýchlym a hlbokým zmenám v ich komunite.
Zmeny v štruktúre Thajska sa často označujú ako ne-thajské
Väčšina Thajcov je o tom presvedčená thainess má neoceniteľnú hodnotu, ktorej jadro bolo po stáročia nedotknuté a je nevyhnutné, aby sme pochopili, že sme Thajci. Takto sa deti učia: v škole, doma aj v médiách. Zmeny v sociálnej, ekonomickej a kultúrna štruktúra Thajska sú často označované ako ne-thajské, ako abnormálne správanie.
Mladý človek, ktorý neposlúchne staršieho človeka, niekto na spodnej priečke rebríčka, ktorý nerešpektuje niekoho vyššie, ľudia, ktorí požadujú viac práv a slobôd, to všetko je často odsúdené ako nesprávne správanie. thainess. Thainess je vnímaná ako hodnota, ktorú možno prijať alebo odmietnuť na základe vzhľadu, správania a reči.
Túto predstavu má najmä armáda a elita thainess propagovať. Raz som hovoril s Thajcom a v zápale diskusie som povedal: "Vyzeráš ako komunista!" „Vôbec nie,“ povedal. 'Som Thajčan!' Thajci a komunisti sa úplne vylučujú.
(nattul / Shutterstock.com)
Na webových stránkach veľa chvály a velebenia thainess
Išiel som na niekoľko thajských webových stránok, kde je tento obrázok potvrdený. Veľa chvály a velebenia thainess bez veľkého výkladu, okrem „národa, náboženstva, kráľa“. Hľadaj význam thainess je cesta cez symboly, indoktrinácia, politická priamosť a predsudky, dobrovoľné a nedobrovoľné. Uvediem pár príkladov:
• Thajsko je dobré en Thajská komunita sa vyznačuje priateľskosťou,
• Existuje len jeden druh „thainess“: thajská kultúra vyššej triedy, ktorá stanovuje správny a opodstatnený štandard.
• Všetci príslušníci akejkoľvek rasy alebo etnickej skupiny v Thajsku sa musia „stať Thajcami“, aby sa mohli stať súčasťou národa.
Thainess sa považuje za samozrejmosť, a preto sa o ňom prakticky nedá vyjednávať. Našiel som len jednu stránku s kritikou; Učiteľ z Isaanu opísal svoj boj stať sa „skutočným Thajcom“, čo sa mu dodnes nepodarilo, napísal trpko. "Som príliš tmavý a mám svetlý prízvuk." Narazil som aj na recenziu na tucet detských kníh, určených na zmierenie v konflikte na Juhu. ale jemne vyjadruje nadradenosť slovami a obrazmi thainess uvedenie dopredu.
Moslimský muž pozdravil thajským spôsobom.
Thajské budhistické deti sú vyššie, krajšie a lepšie oblečené ako thajské moslimské deti. Vedúcou sú vždy thajské budhistické deti. Chrámy sú výraznejšie ako mešity. „Thajec“ nepozdraví „moslimského Thajca“ znakom „salám“ ale s jedným „wai a sawadee“.
Akákoľvek definícia konkrétnej „národnej identity“ vynecháva ľudí, ktorí majú tiež právo na dôstojný život. To platí pre „holandskú identitu“ a ešte viac to platí pre thajskú identitu: thainess.
Ak je Thajsko desivá predstava thainess Ak nepustíte, v tejto rýchlo sa meniacej a rôznorodej spoločnosti sa nevyhnete vážnejším konfliktom. Teraz sa to stáva porozumením thainess slúži len na udržanie a legitimizáciu existujúcich mocenských pomerov.
zdroje
Saichol Sattayanurak, Konštrukcia hlavného prúdu myslenia o „Thainesse“ a „pravde“.
Skonštruoval 'Thainess', Univerzita Chiang Mai, 2002.
Paul M. Handley, Kráľ sa nikdy neusmieva, 2006.
Rôzne webové stránky.
Zaujímavý článok. Tiež som si vtedy prečítal príspevok od Cha Am Jamal a potom som si pomyslel (a stále robím): „klinec na hlavičku“.
Našťastie, vďaka internetu a sociálnym médiám sa tento nesprávne umiestnený komplex thajskej nadradenosti medzi novou generáciou začína zmenšovať. Zistili tiež, že nie každému Thajčanovi svieti slnko do zadku. Po roku štúdia v Európe alebo v USA (výmena) sa určite vrátia domov a zistia, že v mnohých prípadoch sa vozík kladie pred koňa, aby vyriešil problémy.
„Nerozumieš Thajčine“ vnímam len ako kompliment a raz som to povedal kolegovi. Nedodal som: „Myslíte protekčný systém, nedostatok spravodlivosti pre všetkých, xenofóbiu, korupciu, chamtivosť a nerovnosť, tento druh Thajska? Nie, nerozumiem tomu"
@Tino,
Tu je zaujímavý názor od Voranai Vanijaka! Celý článok nájdete na: http://www.chiangmaicitynews.com/news.php?id=1097
Cena
Ľudia hovoria o thajčine a farangovi ako o dvoch odlišných druhoch a zdá sa, že akceptujú výrok Východ je Východ a Západ je Západ. prečo je to tak? Myslíte, že by sa to mohlo zmeniť? Je Thainess, jej zjavná sekularita, využívaná na to, aby sa ľudia cítili izolovane a mali určité názory?
Sme rovnakého druhu; jediný rozdiel je v tom, že jeden chodí do masážnych salónov a jeden chodí do barov, ale z rovnakého dôvodu. Východ môže byť východ. Západ môže byť západ. Ale ľudia sú ľudia. Thajčina, podobne ako Angličanstvo, Američanstvo či Číňanstvo, sa samozrejme využíva na to, aby sa ľudia cítili izolovane a mali určité názory – napokon, ktorá krajina nepoužíva nacionalistickú taktiku „sme tak výnimoční“, aby sa cítili dobre. nasmerovať nenávisť voči iným a držať obyvateľstvo na reťazi „skupinovým myslením“? Často kladená otázka: Dokážu cudzinci porozumieť Thajčine? Odpoveď znie, nebuďte hlúpi, dokonca ani Thajci nerozumejú Thajčine. Opäť je to otázka sebauvedomenia.
koniec citátu
Jan Greep,
Vyššie uvedený odkaz mi nefunguje. Nasledujúci odkaz robí: https://www.chiangmaicitylife.com/clg/our-city/interviews/interview-voranai-vanijaka/
Op https://thisrupt.co/ môžete si prečítať mnoho ďalších jeho názorov.
Pre mňa je výraz „Thainess“ len láskavejšie znejúce synonymum výrazu (neo-)feudalizmus.
Zatiaľ celkom úspešný vynález šľachty, armády a nových boháčov na udržanie na uzde feudálnym spôsobom.
So zvyšujúcim sa prístupom k internetu a tým aj k informáciám zo zahraničia a objavením sa sociálnych médií, ktoré nie sú alebo sú len ťažko pod kontrolou vlády, bude čoraz ťažšie presadzovať „Thajčinu“.
Dobrý článok Tony. Nedávno som mal rozhovor s lektorom na univerzite.
Usiloval sa o narušenie tradičných thajských hodnôt a rýchlo sa meniacej spoločnosti vo veľkom počte cudzincov žijúcich v Thajsku.
To je tiež dôvod, prečo je pre nás, dlhodobo ubytovaných, také ťažké získať povolenia na pobyt.
Myslím, že vyššia trieda si až príliš dobre uvedomuje, že prítomnosť cudzincov robí Thajcov aj múdrejšími.
Veľkú úlohu v tom zohráva aj návrat thajského manžela (manželov) zo zahraničia.
Títo si vyskúšali, aké je to žiť v krajinách, kde sú sociálne služby záťažou
aby to bolo viac upokojujúce
ruudje
Prečítajte si tento článok s veľkým záujmom. Mimochodom, myšlienky Thainessa nie sú také zvláštne. Vidím podobnosti s pojmom zo 70. rokov v Holandsku, s pojmom „vyrobiteľná spoločnosť“. Do akej miery by sa mala spoločnosť zásadne meniť vládnymi zásahmi, najmä podľa vlastnej socialistickej ideológie.
Thajská elita teraz nechce zmenu, skôr sa snaží udržiavať tradície a „staré“ spoločenské vzťahy, aj podľa vlastnej ideológie. Takmer v každej krajine sa elita bojí zmeny, pretože sa bojí straty moci. To sa prejavuje aj vo vzdelávaní v Thajsku. Zmeny sa neuskutočnili, pretože elita má a bude odolávať zubom nechtom. Nie verejne, ale prostredníctvom vplyvu, ktorý majú.
Jedna strana v krajine zmeny nechce a druhá (opozícia) áno, v oboch prípadoch je to podľa mňa obyčajný boj o moc.
Je úplne pravda, že priemerný Thajec má skutočnú predstavu o tom, odkiaľ Buddha pôvodne pochádza.
Minulý rok som sa niekoľkých Thajčanov spýtal, kde sa Buddha vzal/narodil.
Stavili na Kambodžu, Thajsko a Mjanmarsko.
Pre nás západniarov nepredstaviteľné.
Buďte si istí, že každý kresťan/nekresťan vie, odkiaľ Ježiš prišiel/narodil sa.
Myšlienka; aký obmedzený záujem, ak niekto tak silne verí v Budhu a ani nevie, odkiaľ prišiel!
Potom sa tiež pýtali na nemané kráľovskej rodiny, nedostanú sa ďalej ako Bommiphol !!!
Čao, Pedro a tak.
Čo sa týka mien kráľa/rodiny, myslím, že je to trochu silný príbeh. Už 6 rokov žijem v Isaane so svojou priateľkou a dcérou. Neďaleko býva aj zvyšok rodiny, kde trávime veľa času. Najmä v Isaane je rodina jedna a potom sa nič nestane a potom prídete vy. Znie to hlúpo, ale je to tak. Ale každý deň vidím dospelých a deti z oblasti, ktorá je považovaná za menej vzdelanú a menej informovanú. Garantujem, že najmenšie hrozno, sotva 1-ročné, bude bezchybne spievať celá kráľovská rodina od A po Z.
V poslednej dobe som tu čítal veľa prehnaných príbehov, ktoré sa zdajú byť napísané tak, aby niečo vyvolali. Toto jednoducho nie je správne
Pekný článok.
Najprv som sa spýtal svojej thajskej priateľky, či by mi mohla povedať, kde sa narodil Budha?
Hneď pochopila, že sa ju snažím otestovať a povedala najprv Kambodža a potom Vietnam. Je jasné, že Budha je v ich živote dôležitý, ale v skutočnosti o tom nič nevedia. Často som kládol jednoduché otázky, ako napríklad: Ktorá krajina je hlavným mestom Manily, a nikto z respondentov neodpovedal správne.
Čo sa tu v škole učia??
Thajčanov vnímam skôr ako ospravedlnenie na zamaskovanie ich hlúposti.
Pravidelne vidím slovo žiarlivosť, pretože farang v bankomate dostane z automatu viac bahtov ako Thajec a že farang môže získať krajšie ženy.
Ale verím, že ich jednoduchosť a nedostatok tréningu je najväčším problémom.
Vie mi niekto povedať, ktorý skvelý vynález pochádza z Thajska?
Zatiaľ som videl len lepšie kopírovacie práce známych značiek v oblečení, hodinkách, mobilných telefónoch atď.
Bojujú so svojou jednoduchosťou a želaným blahobytom, no nechápu, ako ho dosiahnuť.
Chápem, že si chcú zachovať vlastnú kultúru a zvyky, ale keď to analyzujem, približujem sa k istej forme komunizmu.
Len sa obávam, že o pár rokov to bude mať za následok nepríjemné aféry pre cestovný ruch a politiku. Čaká sa na výbuch bomby.
V tom momente sú všetky thajské pravidlá hodené cez palubu a je to každý sám za seba.
Učia sa to v škole, možno zabudnú? Nert testoval moju priateľku. Odpovedala najprv Indonézia, potom Filipíny. Hneď od začiatku dostala hlavné mesto Indie, Kambodže, Laosu, Barmy, na chvíľu zabudla na to Malazie, nenapadlo ju to, kým som nepovedal, že to začalo na K. Okamžite získajte späť test, chvíľu som sa nemohol dostať do hlavného mesta Austrálie, okrem toho, že to začalo zvukom „k“ (Canberra). Malo by byť jasné, že v thajskom vzdelávaní sú niektoré veci nesprávne a samozrejme s tým spojené kapacity, ako je nedostatok nezávislého/kritického myslenia (tvorba a vyjadrovanie názorov).
A Thainess? Článok to dobre vysvetľuje. Je to hlavne výhovorka nechať všetko tak (udržiavanie záujmov a ospravedlňovanie vecí tak, ako sú). Vseobecne normy a hodnoty su proste univerzalna vec, nepotrebujes na to Thajsku ani Holansku...
Že si Thajec myslí, že cudzinec (západniar) dostane krajšie ženy? Pochybujem – pred časom tu bol kúsok s názvom „Čomu farang nerozumie“ (preklad z Stickmanovho blogu)-. Existuje názor, že mnohí farangovia si rozumejú s dámami z barovej scény alebo príbuzných sektorov, dámami z nižšej triedy a/alebo Isaankami (ktoré sú tmavé a teda „škaredé“) – osobne mám tiež radšej trochu svetlejšiu pleť, ale tam o vkuse sa neháda!!-). To, že ľudia nechcú, aby cudzinec všetko skupoval (alebo sa o to nepodelil), je celkom možné, ak si tu všetci cudzinci všetko skúpia alebo vydržia „zadarmo“, ľudia tiež reptajú. Nedávny článok o skupinových spojeniach tiež trochu vysvetľuje, že nie je prekvapujúce očakávať pomoc od vyšších spojení v rámci sociálnej siete, ako je práca alebo nejaké peniaze. Žiadne ospravedlnenie, samozrejme, ak sa to zmení na „vyzlečme ten chodiaci bankomat úplne holý, kým ja budem sedieť na svojom lenivom zadku a piť whisky pod kokosovou palmou“.
V rozhovore s thajským učiteľom tvrdil, že Holandsko a Anglicko sú dve mená pre tú istú krajinu.
Článok je poučný a prehľadný a uvítam viac podobných. Veľmi čitateľnou knihou, aj keď možno trochu špecializovanou, sú „Thajské obrazy verejného sveta“ od holandského antropológa Nielsa Muldera. Analyzuje sa nenahraditeľná úloha štátneho školstva pri formovaní thajského sebaobrazu. Mimochodom, súhlasím s tvrdením, že cudzinci Thajsku často nerozumejú, už len preto, že medzi Thajcami je to často rovnaké. Ale nechápeš?? Do akého obmedzeného svetonázoru niečo také zapadá?
Rýchle zmeny, ktorými thajská spoločnosť prechádza, nie sú podľa mňa výsledkom množstva cudzincov, ktorí tu žijú, ale média, ktoré zmenilo našu krajinu ako žiadne iné v šesťdesiatych rokoch, televízie.
Požiadal som o opätovné zverejnenie tohto článku, pretože nedávne protesty a demonštrácie študentov, študentov a iných sa snažia narušiť tento zhora nadol obraz nemenného Thajska, ktorému sa musí každý prispôsobiť. A najmä hierarchické hodnoty hore a dole, ktoré by išli ruka v ruke s dobrom a zlom.
Nie je pojem Thainess oveľa širší, ako je načrtnuté?
Podľa môjho názoru je krajina hadia jama s mnohými záujmami, ktoré je potrebné brániť, aby sme sa nakoniec pohli vpred.
Priateľstvo je založené na odhade šance na úžitok a nie na míňaní času na to, že to môže stáť peniaze.
Thajské dámy v NL a BE nie vždy túžia mať 100 priateľov, pretože existuje 100 potenciálnych problémov a istý Thajčan bude vyzerať zvláštne, že mám priateľské vzťahy s poslom. Táto skupina tiež nie je bezduchá komunita a majú osviežujúci obraz o tom, ako to všetko vidia, a potom v tom nevnímam žiadnu rolu obete.
Tino musel dosť často počuť, že vyzerá ako Thajec aj kvôli odhaľovaniu vecí, ktoré má rafinovaná thajská spoločnosť v zásobe.
Všetko je to hra a hrou aj zostane a pokiaľ Thajsko nestratí pozíciu väčšieho hráča ako Indonézia v ASEAN-e, všetko bude kontrolované a deti budú mať funkciu bábiky na protest.
Ideme sa na to pozrieť a uvidíme, kde je priestor, či sa tam bude myslieť...
Vôľa k moci (Nietzsche) a priateľstvá založené na analýze nákladov a výnosov, nedostatok viktimizácie. Zaujímavá záležitosť. Chcel by som vidieť viac takýchto analýz. Čo si však predstavujete pod pojmom 'poslovia'?
Poslami mám na mysli chlapcov z mopedov na rohu ulice.
ahoj Tino,
Sme predsa v Thajsku a prečo by sa moslim mal zdraviť po svojom a nie wai v Thajsku?
Myslíte si, že sú utláčaní, ak by kresťan v moslimskej krajine protestoval proti hluku mešity, čo myslíte, stane sa.Číňania museli prijať moslimské meno aj v Indonézii. Sám mám moslimských známych, ale som nesúhlasím s tým, ako sa snažia vnútiť svoju vieru inému. Ja sám som (katolík) ženatý s Thajčanom, ale chodíme spolu do chrámu ako kostola v Thajsku (Isan)
V Holandsku ľudia nevedeli, kde sa Surinam nachádza a že existuje most zo Surinamu do Curacaa.
Dnes veľmi solídny názor od Sanitsuda Ekachai s rovnakým významom:
https://www.bangkokpost.com/opinion/opinion/1982251/fanaticism-hate-speech-and-buddhism
Vďaka za link, Rob. Veľmi stojí za prečítanie!