Po stopách Robinsona Crusoa

Holanďanka Marteyne van Well hovorí o svojej práci manažérky v cestovnom ruchu v r Thailand. Pracuje v „rezorte“ na krásnom neobjavenom ostrove.

Po práci v mnohých krajinách sa Marteyne van Well v roku 2009 presťahovala do Thajska, aby sa stala manažérkou Soneva Kiri, luxusného rezortu na Koh Kood (Ko Kut) v provincii Trat. Hoci je Marteyne manažérkou hotela, v Holandsku tieto skúsenosti nezískala.

Marteyne van Well: „V hotelovom priemysle nie je žiadny deň rovnaký. Je to všetko o ľuďoch, interakcii, nádherných chvíľach a o tom, aby boli hostia spokojní.“

Het nieuwe resort is het derde Soneva resort, dat geleid wordt door Six Senses Resorts & Spa’s. Omdat zij hiervoor General Manager was van Soneva Gili op de Maladiven is Marteyne niet onbekend met het eilandleven. Koh Kood in het zuidoostelijk deel van de Golf van Thailand is echter afgelegen en één van de minst ontwikkelde eilanden ondanks het feit, dat het het op drie na grootste eiland van Thailand is met regenwouden, mangrove moerassen, watervallen en in het wild levende dieren.

„Milujem každé pracovisko s morskou vodou v okolí. Milujem more, milujem ľudí a krásu a kultúru Koh Kood,“ hovorí. "Nevadí mi, že je to dosť vzdialené, dá sa to vydržať, ak máte najlepšiu prácu na svete!"

Het welhaast maagdelijk eiland is tegenwoordig beter toegankelijk. Een vlucht in een 8-zits vliegtuig naar een nabij gelegen eiland gevolgd door een vaartocht van 5 minuten met een speedboot, voert de hotelgasten naar Koh Kood. In de voetsporen van Robinson Crusoe wordt er daar voor hen gezorgd door Mr en Miss Friday. Als General Manager is Marteyne zelf een soort Miss Vrijdag, want zij voelt goed aan wat de wensen van de gasten zijn en zij wil hen een niet te vergeten eiland ervaring bezorgen.

Prečo ste sa stali hotelierom?

Nebola to moja prvá voľba. Milujem šport a chcel som sa stať športovým inštruktorom. Moji rodičia si však mysleli, že v tom nie je budúcnosť.

Bol som dobrý lyžiar a vybrali ma, aby som sa kvalifikoval do holandského tímu. Väčšinou sme trénovali na umelej zjazdovke a občas sme išli do švajčiarskych Álp, kde sme videli ľudí, ktorí sa lyžovaniu venovali profesionálne. Myslel som si, že lyžovanie bolo fantastické, byť vonku bola zábava. Ale keď som mal 17 rokov, mal som nehodu na bicykli. Bol som hospitalizovaný šesť mesiacov s poranením hlavy. Výsledkom bolo, že som rok nesmel lyžovať, ani sa venovať inému športu, takže som mohol zabudnúť na športovú akadémiu.

Medzitým som cez víkendy pracoval v reštaurácii, čo ma veľmi bavilo. Majiteľ ma vyzval, aby som študoval na hotelovej škole.

Aké to bolo zostať tak dlho v nemocnici?

Mal som veľa návštev od priateľov. Ale to, že som sa šesť mesiacov neučil, nebolo dobré pre moje školské výsledky a musel som si ročník opakovať. Nikdy som si však nepredstavoval, že nehoda na bicykli tak výrazne ovplyvní moju kariéru.

Aká bola vaša prvá práca?

Odišiel som na stáž do Orlanda na Floride. USA som si rýchlo obľúbil. Idete tam s myšlienkou na „americký sen“. Je to krajina veľkých príležitostí, v to určite verím. Bola to pre mňa obrovská skúsenosť a veľa som sa naučil. Po skončení praxe som niekoľko rokov pracoval v Hotely vo Washingtone, New Yorku a Los Angeles. Potom aj v Maroku, na Bahamách, vo francúzskych a švajčiarskych Alpách, v Katare, na Maldivách a teraz v Thajsku.

Čo je také skvelé na hotelovom priemysle?

Het is volgens mij totaal anders dan in andere branches. Het wel lastig om daar over te oordelen want ik heb nooit in een andere sector gewerkt. Het werk is in ieder geval niet eentonig, geen dag is hetzelfde. Het draait allemaal om mensen, interactie, bijzondere momenten en gastvrijheid. Ik vindt het een uitdaging om een goed team van het hotelpersoneel te maken. En natuurlijk om gasten te ontvangen en met z’n allen een geweldige ‘wow!’ belevenis te ervaren. Daar kick ik op!

Ako vytvoriť 'wow!' skúsenosti?

Ak si niekto kúpi auto, môže si ho ísť každý večer pozrieť do garáže. Naši hostia nemajú nič hmatateľné, berú si so sebou len spomienky. Preto je dôležité vytvoriť špeciálny zážitok, aby sa vrátili domov a povedali, že tu v Soneva Kiri mali fantastický čas.

Nejde len o krásnu hotelovú izbu, ale predovšetkým o celkovú ponuku. Kombinácia zmyslu pre detail, osobnej starostlivosti, výnimočných služieb a jedinečného zážitku. Potom sú tu dôležité detaily, ako je kvalita vášho produktu, hygiena atď. To všetko spolu môže znamenať „wow!“ poskytnúť skúsenosti.

Takže pán a pani Piatkovi vystupujú ako osobní asistenti?

Dali sme im to meno. Pochádza z príbehu o Robinsonovi Crusoe, ktorý skončil na opustenom ostrove. Sprevádzal ho len muž, ktorému hovoril piatok (piatok), ktorý mu pomáhal a staral sa oň.

Wij geloven in “happy hosts, happy guests.” Als wij goed voor ons personeel zorgen, dan zorgen zij goed voor onze gasten en dat heeft dan weer positieve gevolgen voor onze business. Dat betekent, dat wij voor een inspirerende werkomgeving moeten zorgen, zodat het personeel altijd bereid is een stapje extra te doen. Zij werken op een afgelegen plek zonder alle gemakken van een stadsleven, dus bouwden we een soort dorp voor het personeel met allerlei faciliteiten; op die manier doen wij ons best ze te blijven motiveren, zich gelukkig en “thuis” te laten voelen.”

Na čo si dávať pozor pri prijímaní zamestnancov?

Verím, že by ste sa mali pokúsiť určiť, čo inšpiruje uchádzača. Je to o tímovej práci, osobnosti. Talent a zručnosti personálu v rezorte. Rezorty Six Senses uplatňujú filozofiu „Slow Life“ vo všetkom, čo robíme.

Slow Life je skratka pre trvalo udržateľný, lokálny, organický, zdravý, inšpiratívny, zábavný a zážitkový. Je to zakorenené v našej kultúre a všimnete si, že sme z toho veľmi nadšení. Musíme si byť istí, že nájdeme ľudí, ktorí majú vzťah k našej firemnej kultúre a ktorí prejavia afinitu k tomu, v čo veríme, k našim hodnotám a našim vášňam.

Aké je to žiť na ostrove Koh Kood?

Milujem ostrov. Iste, prevádzkovať nový rezort na odľahlom ostrove je náročné, no žije sa tu skvele. Nebude to pre každého, ale ja som tu na Koh Kood veľmi šťastný. Môžeme skočiť do auta navštíviť priateľov. Sme ďaleko od hektického mestského života. Ale napriek tomu sú chvíle, keď chcete byť v Siam Paragon (Bangkok). Vzdialenosť nie je problém, pokiaľ žijete v prostredí, kde sa cítite ako doma.

Čo je na vašej práci najťažšie?

Zodpovednosť je obrovská. Nielen preto, že prevádzkujete rezort, ale aj preto, že naši hostia majú vysoké očakávania a ja nechcem nikoho sklamať. Sklamaní hostia mi môžu spôsobiť stres. Sklamanie sa dá len zriedka vrátiť späť, pretrváva. Môžete sa to pokúsiť napraviť, ale väčšinou sa to niekedy nedá zmeniť.

Pozerám sa na veci tak, ako ich vidí zákazník, a všímam si detaily. Úsmev zamestnanca, prezentácia jedla, obsluha, hygiena, následná starostlivosť, očakávania a skúsenosti hostí. Tieto veci si musíte neustále uvedomovať, inak rezort nedokážete zlepšiť.

Rovnako by ste si mali dávať pozor na personál, ktorého výkon niekedy nepriaznivo ovplyvňujú napríklad problémy v súkromnej sfére. Musíte sa neustále informovať, aby všetko fungovalo hladko a aby bol personál lepší.

Čo robí žena na ostrove, aby si oddýchla?

Snažím sa každý týždeň si dať aspoň jeden deň voľna a som vášnivý potápač. Mám rád šport potápania a keď to nie je možné, šnorchlujem v blízkosti rezortu. Rád chodím do dedín na ostrove zažiť miestnu atmosféru, prípadne si oddýchnuť pri dobrej knihe či filme.

Pri nepretržitej práci riskujete, že všetko uvidíte s klapkami na očiach, takže je dôležité občas porušiť rutinu a získať nové nápady. Otvorte sa novým osviežujúcim nápadom.

Zdroj: Bangkok Post – preložil Bert Gringhuis