Isan ženy, surová realita (finálna verzia)

Pokračujeme ďalšími príkladmi isanských žien. Šiesty príklad je najstaršia dcéra môjho najstaršieho švagra. Má 53 rokov, je vydatá, má dve krásne dcéry a žije v meste Ubon.

Tie dcéry chodili do najlepších škôl v Ubone a dostávali aj hodiny navyše. Výsledkom je okrem iného aj to, že ovládajú výbornú angličtinu a dokážu aj hovorený text – ak nie príliš náročný – dať na papier bez chýb. Obe dcéry študujú medicínu v Chiang Mai a Chiang Rai. Pýtal som sa najmladšej, prečo si vybrala práve to štúdium, pretože takéto štúdium väčšinou finančne veľa nevynáša. Povedala, že rozhodujúcim faktorom bola smrť babičky. Idealistický sklon. Našťastie je v Thajsku viac lekárov. Ako to všetko dokázal môj bratranec zaplatiť?

Odpoveď je jasná: s veľmi tvrdou prácou. V súčasnosti je vedúcou administratívy pomerne veľkej spoločnosti. Má však aj vlastnú administratívnu kanceláriu. Venuje sa aj iným činnostiam, ako napríklad predaj chlebíčkov a balených chlebíkov pod vlastným menom študentom a má aj stánok s občerstvením v Makre. Jej manželovi sa v biznise darí menej, no našťastie jej pomáha s jej záležitosťami. Samozrejme, všetka tá práca si vyberá svoju daň, pretože keď sem príde – raz alebo dvakrát do roka – po večeri rýchlo zaspí. Chronický nedostatok spánku. Ale všetko preto, aby jej dcéry dobre naštartovali do života.

Úplne iný príbeh je môj siedmy príklad. Ide o manželku sedliaka vo veku okolo 40 rokov, vydatú a s vydatou dcérou. Okrem ryžových polí má aj zeleninárstvo, s ktorým na svojom naloženom mopede navštevuje miestne trhy. Zvláštnosťou tejto ženy je, že otvorene kontaktuje rôznych iných (často ženatých) mužov, a preto niekedy prichádza domov neskoro. Keď na to manžel niečo povie, odpovie, že je to jej vec (to som už samozrejme počula, takže to patrí do kategórie klebiet). Zvláštne mi je, že muži, s ktorými sa spája, majú často atraktívnejšie ženy. Pretože nie je vôbec príťažlivá. Vidí to dedinská komunita ako normálne? Nie, samozrejme, ale zatiaľ jej to prejde. V tejto súvislosti môžem uviesť ďalší príklad. A to od dvoch párov, ktoré sa stretávali týždenne už 20 rokov. Keď vyšlo najavo, že jeden z mužov mal mimomanželský vzťah, s kamarátstvom bol koniec. Nebolo prijaté.

Existujú samozrejme aj iné vzťahy, ako v mojom ôsmom príklade. Týka sa dvoch milých dám okolo 30-tky, ktoré môžu mať lesbický vzťah (takú vec uznávam len vtedy, keď je očividná). Aspoň všetko tomu nasvedčuje: študovali na tej istej univerzite a teraz obaja pracujú vo výskumnom centre ryže Ubon Ratchathani a spoločne si prenajímajú dom v areáli výskumného centra. Majú spolu aj auto a kúpili si spolu pozemok, na ktorom si chcú postaviť dom. Kdekoľvek ich stretnete, vždy sú spolu. Aj k nám občas chodia a samozrejme spolu. Možno však nie sú lesbičky, len si nedokázali nájsť vhodného mužského partnera. Pretože v Thajsku je stále veľa manželstiev v rámci rovnakej spoločenskej vrstvy. Z toho niekedy vznikajú manželstvá, ktoré nie sú založené na láske a kde najmä muž stále hľadá druhý vzťah založený na láske. Akademiky preto len ťažko hľadajú vhodného partnera, pretože v skutočnosti predpokladám, že akademičiek je viac ako akademičiek (potvrdené http://www.pkfthailand.asia/news/news/the-gender-gap-in-thailand -ešte veľa práce, ktorú treba urobiť/: Thajské inštitúcie vyššieho vzdelávania majú viac žien ako mužov, čo je samo o sebe pre spoločnosť pôsobivý úspech.). Sobášiť sa neskoro alebo vôbec je čoraz bežnejšie, aj podľa Bangkok Post.

Môj deviaty príklad sa týka mojej veľmi milej kaderníčky, ktorá má tesne po 50-tke.Niekoľkokrát do roka organizuje obec v obci kadernícky deň, na ktorom sa môžu ostrihať zadarmo všetci, no najmä ľudia, ktorí si finančne nemôžu dovoliť. Samozrejme sa na tom podieľa aj ona. Ona sama má ako kvalifikovaná kaderníčka nadpriemerný príjem, hoci pracuje asi 20 km za mestom a jej manžel je zároveň vedúcim finančného oddelenia Ubon Ratchathani Rice Research Center. Svojmu synovi a dcére – obaja vo veku 30 rokov – dokázali poskytnúť dobré vzdelanie na vynikajúcich univerzitách, čo viedlo k dvom dobre plateným zamestnaniam. Syn je už roky vo vzťahu so ženou, ktorá má tiež dobrú prácu na radnici, zdá sa, že nejde o skutočnú lásku (aj keď to je, samozrejme, pre človeka zvonku ťažké posúdiť) a syn neustále odkladá možný sobáš . Dcéra – nie krásavica, ale uhladené dievča a teda v mojich očiach atraktívna partnerka – ešte nie je vo vzťahu a možno z pocitu viny dáva časť platu rodičom. V dôsledku toho si títo rodičia už mohli kúpiť rôzne pozemky ako dôchodkové zabezpečenie.

Dcéra pracovala v Bangkoku niekoľko rokov vo vládnej funkcii a niekoľkokrát jej umožnili aj služobné cesty do zahraničia. Raz som sa jej spýtal, či sa ako Isanka cíti v Bangkoku diskriminovaná, tá otázka ju mimoriadne prekvapila. Podľa nej je každý v Bangkoku posudzovaný podľa svojej hodnoty a pôvod nehrá dôležitú úlohu (zrejme iba v thajských mydlách). Mimochodom, pred dvoma rokmi prijala vyššie miesto niekde v Isaane, ale 200-300 km od svojho rodičovského domu. K rodičom teda prichádza len cez prázdniny. Je možné, že je lesba? Nie, prinajmenšom by som bol veľmi prekvapený.

Príklad 10: Atraktívna dcéra 22-ročného farmára, ktorá otehotnela s dievčaťom pred viac ako 4 rokmi, a preto sa musela vydať. Diskusie medzi rodičmi dievčaťa a chlapca nedopadli dobre, a tak sa konala len minimálna svadobná hostina. A pre tie ťažké diskusie sa dcéra nenasťahovala k rodičom, k svokrovcom. Išla teda do toho a vydala sa za muža, ktorého milovala, viac-menej proti vôli svojich rodičov. Dcéra má teraz 4 roky a manželstvo našťastie vydržalo. Muž má stálu prácu a mladá matka si teraz postavila stánok s občerstvením pozdĺž hlavnej cesty. Pravdepodobne sa jej podarí nájsť si v Ubone trvalé zamestnanie, ktoré nevynesie oveľa viac ako minimálna mzda plus cestovné náklady. Teraz zrejme zarába menej ako minimálnu mzdu, takže ak dcéra príde zo školy o 4-tej, môže sa o ňu aspoň postarať. Konkurencia je však silná, a preto je obrat nízky a marže malé. Tak to proste chodí. Napríklad za ľadovú kávu si účtuje len 10 bahtov. Cez víkend jej občas pomáha aj svokra a manžel. Bude v poriadku.

Mojím jedenástym príkladom je milá žena po 40-tke, ktorá je riaditeľkou Bangkok Bank a hovorí dobre po anglicky. Vydatá, samozrejme, za niekoho, kto má tiež dobrú prácu. Žiadne deti, pretože hovorí, že je na to príliš zaneprázdnená. Navyše, každých pár rokov sa musí presťahovať do inej pobočky a niekedy to znamená cestovať celé hodiny. To je tiež trend: mať málo alebo žiadne deti. A potom vychádzam aj z toho, čo som si prečítal v Bangkok Post.

Mojím dvanástym príkladom je šéf miestnej imigračnej polície. Je to skutočne krásna žena, ktorá má menej ako tridsať rokov a svoje dve hviezdičky si vyslúžila na každom epolete, pretože je to šikovná žena, ktorá hovorí aj vynikajúcou angličtinou (čo sa samozrejme hodí pre imigračnú políciu). Za koho sa má teraz vydať? To bude podriadený. Ona aj on sa narodili v meste a to nie je prekvapenie, pretože vzdelávanie na vidieku je často oveľa horšie ako v meste. Bohužiaľ, hovoriť dobre anglicky nie je pre mnohých vidieckych ľudí možné.

Príklad trinásť je žena vo veku 60 rokov, farmárka, ktorá žije blízko nás. Pravdepodobne najlepší priateľ mojej ženy. Je vydatá a má syna, ktorý žije a pracuje v Bangkoku, a nevydatú dcéru, ktorá je učiteľkou a tiež býva ďaleko od rodičovského domu - 100 až 200 km. Od syna má síce trinásťročného vnuka, o ktorého sa stará. Svoj mizerný príjem ako farmárka si dopĺňa prácou na pohotovosti v miestnej nemocnici. Dostane za to 300 bahtov. Nie za deň, ale za mesiac. Samozrejme, aj jej manžel si privyrába. Je to rozhodná žena – raz dokonca zachránila život mojej manželke – a veľmi plná života. Má tiež dvoch veľmi starých rodičov, ktorí žijú s ďalšou dcérou. Jej mama - už dávno po osemdesiatke - sa na vás vždy pozerá prenikavými očami a na dedinských slávnostiach je ochotná s vami aj tancovať - ​​za poplatok. Nie, veľmi odlišné od tých dvoch starých dám – naozaj koža a kosť – ktoré som raz videl sedieť v dome futbalového kamaráta, kým sme my – futbalisti – grilovali na dvore po futbalovom turnaji. Hoci som si myslel, že tie samice sú viac mŕtve ako živé, jedna vyšla so stoličkou: stolička pre faranga. Táto generácia si farang často stále váži. To je už pri súčasnej generácii oveľa menej.

Posledné dva príklady sa netýkajú žien z Isanu, ale z Bangkoku. Vzal som si ich aj tak, pretože sú to špeciálne ženy a pretože s farangmi nemajú prakticky žiadny kontakt. To posledné však už neplatí pre môj posledný príklad, pretože je teraz letuškou v Thai Airways. Stále v prvej triede.

V príklade 50, žena má niečo po XNUMX. Vlastní firmu na výrobu šperkov a sama nakupuje striebro, zlato a drahokamy a polodrahokamy. Pred pár rokmi rozbehla aj výrobu baleného toaletného mydla. Všetko sama vyvinula a aj sama navrhla krásne boxy. Jedno z týchto mydiel obsahuje kávový extrakt a samotný kúsok mydla má tvar kávového zrna. Toto mydlo vyváža do Laosu a čoskoro do Vietnamu a Číny.

Tvrdo pracuje. Návrhy si robí sama a nebojí sa ani jednoduchých ručných prác. Niekedy pracuje dlho do noci. Pred rokom musela podstúpiť operáciu srdca (kvôli tomu?). Samozrejme, aj ona má muža v dobrej pozícii: je šéfom administratívy švajčiarskej spoločnosti so sídlom v Bangkoku.

Občas príde do Ubonu, pretože tam má obchod. Keď sa jej jediný syn presťahoval, požičala si na deň dvoch zamestnancov mojej manželky, aby nechali dom čistý. Ako vďačnosť dala týmto dvom Isanovým ženám po 500 bahtov a náhrdelník v hodnote 2000 XNUMX bahtov. Veľmi štedrá odmena (hoci sama nie je v skutočnosti bohatá). Ale aj jej správanie svedčí o tom, že má úctu k Isanským ženám. Veľmi neverím tým príbehom, že ľudia z Bangkoku sa na Isaáncov pozerajú cez prsty. Maximálne na Isaaners, ktorí na to dajú dôvod.

Príklad 15 je obrázok ženy, ktorá má teraz 37 rokov. Poznám ju však už 20 rokov. Bolo to preto, že môj syn si s ňou už dopisoval cez internet. Z toho možno vyvodiť záver, že pochádzala z primerane bohatej (ale nie skutočne bohatej) rodiny, ktorá už v tom čase používala počítače. Vzdelanie si doplnila na jednej z najlepších univerzít, a preto hovorí perfektne po anglicky. Navštívila nás niekoľkokrát v Holandsku - po lete s Thai Airways do Bruselu - a keď som emigroval aj so synom a dcérou. A vždy s ňou musíme zostať – vlastne s jej rodičmi, pretože nemá vlastný domov a ešte nie je vydatá – keď sme v Bangkoku. Keď bola u nás v Holandsku, len pomáhala s domácimi prácami a občas pripravovala jedlo. A nakupovala aj sama. Ale keď sme u nej, nesmieme nič platiť a keď som raz nechal peniaze v aute, keď ma viezla na letisko, poslala mi dve fľaše whisky. Naozaj poklad ženy.

Pozorný čitateľ si určite všimol, že som nespomenul prostitúciu a veci s ňou spojené. Teraz samozrejme nebudem popierať, že v Ubone sa prostitúcia vyskytuje, ale nepoznám tu nikoho, kto by v nej pracoval. Tiež nepoznám nikoho, kto sa presťahoval napríklad do Pattayi. Teraz mi nebudú hneď visieť na nose, je tu ďalší náznak, že to nebude také zlé. Medzi mojou dedinou a Bangkokom je priame spojenie mikrobusmi. Toto je určené pre mužov, ktorí pracujú v Bangkoku. Medzi mojou dedinou a Pattayou takéto spojenie neexistuje. V žiadnom prípade tu teda nejde o rozsiahly jav.

Môžem uviesť príklad, ktorý sa približuje. Týka sa tridsiatničky, ktorá už mala niekoľko vzťahov s farangmi, vrátane starších farangov. A jednoznačne to urobila pre peniaze (mimochodom, je veľa proti?). V skutočnosti však nebola z okolia mesta Ubon, ale z dediny asi 60-70 km od neho. Takže asi dedina s málo možnosťami vybudovať si rozumný život.

Poďme, druhý príklad: ide o mimoriadne milú štyridsiatničku, ktorá chodila počas zimných mesiacov na pár rokov na Phuket, aby sa starala o starého faranga. To bolo v čase, keď jej manžel bol vo väzení (údajne zarámovaný) a bolo treba sa o deti starať. Jej manžel je späť a peniaze zarobené na Phukete boli dobre investované. Teraz sú na tom finančne dobre.

Potom ešte jedna príhoda, ktorú by som nerád čitateľom zatajil. Raz sme sa s manželkou vybrali do mesta Ubon na niečo pod zub s našimi troma dovolenkármi – troma študentkami okolo dvadsiatky a všetky tri boli nadpriemerne krásne. Potom sme sa zastavili v zmrzlinárni Swensen's. Manželka však išla na chvíľu na záchod, tak som s tými tromi dievčatami kráčal do zmrzlinárne. Zrazu som uvidel faranga, ako sa na mňa čudne pozerá. Vlastne som ani nevedel prečo, ale potom som si uvedomil, že pre staršieho človeka naozaj nie je každodenná vec ísť von s tromi dievčatami a potom zjesť zmrzlinu. Thajčanom to zrejme neprišlo divné a v žiadnom prípade nič neprezradili.

V prípade, že existujú čitatelia, ktorí si myslia, že mám niečo pre všetky tie ženy, ešte jedna anekdota:

Anekdota sa odohráva v meste Ubon, ale asi pred 50 rokmi. Bolo to teda v čase, keď v Thajsku mal domáci ešte veľa privilégií, ako napríklad jesť prvý. To ale neznamená, že žena – aj vtedy – prijala od manžela všetko. Matka mojej manželky bola Isan, ale jej manžel sa narodil v Bangkoku. To jej však nezabránilo v tom, aby išla hľadať svojho manžela ozbrojeného palicou, keď sa jej manžel vrátil domov neskôr, ako očakávala. Keď sa o tom dozvedel jej manžel, ponáhľal sa domov.

A oženil som sa s jej dcérou....