Vitajte na stránke Thailandblog.nl
S 275.000 XNUMX návštevami za mesiac je Thailandblog najväčšou thajskou komunitou v Holandsku a Belgicku.
Prihláste sa na odber nášho bezplatného e-mailového spravodaja a buďte informovaní!
newsletter
Nastavenie jazyka
Ohodnoťte thajský baht
Sponzorovať
Najnovšie komentáre
- Johnny B.G: "Na konci zvyčajne dávam slušné sprepitné ako kompenzáciu." O tom to celé je, však? Mnohí Thajci sú lakomí
- Nicky: Najjednoduchší spôsob je cez angličtinu. S použitím holandčiny zvyčajne dostanete úplný chaos,
- GeertP: Drahý Frans Chceš sa vydať za zákon alebo za Budhu? To druhé nemá žiadne dôsledky na vaše výhody, za predpokladu, že nie ste súčasne
- Freddy: Dobrý deň, nikdy som nevyplnil daňové priznanie s tým, že ho daňový úrad nevidí... Za celé tie roky som nedostal otázku, AI
- Johnny B.G: Môže to súvisieť aj s tým, že 90 dní je dosť dlhá doba? Žiadosť o 2-týždňový pobyt všetko veľmi zjednoduší
- Sacri: Strojové preklady takmer nikdy nefungujú veľmi dobre pre jedinečné tónové jazyky, ako je thajčina alebo čínština. Aj Thajci majú komplex
- walter: Stále mám obavy, že veľa ľudí sa len tak pomotá (prepáčte za použitý výraz) a potom idú proti prísloviu
- Henk: Napríklad veľká štúdia v poprednom lekárskom časopise The Lancet ukazuje, že celosvetovo viac m
- Werner: Naozaj zvláštne. Všade sa ozývajú budíky a vy si nevšimnete žiadny rozdiel oproti predchádzajúcemu. Moja thajská manželka ma už má
- Eric Kuypers: Walter, váš syn bude musieť najskôr získať pracovné povolenie a zamestnávateľ oň požiada. Ide to spolu so slovom
- Eric Kuypers: Frans, za predpokladu, že teraz máte jediný štátny dôchodok a dôchodok, po sobáši sa veci určite zmenia. Váš dôchodok AOW
- Eli: Všetko má následky. Pozri si stránku SVB alebo si na tejto stránke hľadaj. Keď sa vydáš a ty
- Johannes: Nemyslím si, že ľudia s (malými) deťmi majú povolený vstup na výstupné sedadlá. Zámerom je, že títo ľudia
- Aad: Apríl je v Thajsku vždy veľmi teplý, však? Všimnite si žiadny rozdiel od predchádzajúcich rokov A že ľudia zomierajú na
- Chris: Existuje aj niečo ako zlé hospodárenie. Prenajal som si 2-izbový byt v Bangkoku za 4.000 bahtov mesačne (okrem vody a elektriny).
Sponzorovať
Opäť Bangkok
Menu
záznamy
predložiť
- pozadia
- aktivity
- advertorial
- program
- Daňová otázka
- Belgická otázka
- Pamiatky
- Bizarné
- budhizmus
- Recenzie na knihy
- Stĺpec
- Korona kríza
- kultúra
- Denník
- zoznamovacie
- Týždeň
- Záznam
- Potápať sa
- Úspory
- Deň v živote…..
- ostrovy
- Jedlo a pitie
- Podujatia a festivaly
- Balónový festival
- Festival dáždnikov Bo Sang
- Buffalo preteky
- Kvetinový festival Chiang Mai
- čínsky Nový rok
- Strany úplnej Mesiaca
- Vianoce
- Lotosový festival – Rub Bua
- Loy Krathong
- Naga Fireball Festival
- Silvestrovská oslava
- Phi ta khon
- Vegetariánsky festival Phuket
- Raketový festival – Bun Bang Fai
- Songkran – thajský Nový rok
- Festival ohňostrojov Pattaya
- Expati a dôchodcovia
- štátny dôchodok
- Poistenie vozidla
- bankovníctvo
- Daň v Holandsku
- Thajská daň
- Belgické veľvyslanectvo
- belgické daňové úrady
- Dôkaz života
- DigiD
- Emigrovať
- Prenajať dom
- Kúpiť dom
- In memoriam
- Výkaz ziskov a strát
- Kinga
- Cena bývania
- holandské veľvyslanectvo
- holandská vláda
- Holandská asociácia
- Správy
- Umieranie
- pas
- Dôchodok
- Vodičský preukaz
- Distribúcie
- Voľby
- Poistenie vo všeobecnosti
- vízum
- práce
- Hopital
- Zdravotné poistenie
- Flóra a fauna
- Foto týždňa
- gadgets
- Peniaze a financie
- histórie
- Zdravie
- charity
- Hotely
- Pohľad na domy
- Isaan
- Chán Peter
- Koh Mook
- Kráľ Bhumibol
- Život v Thajsku
- Čitateľský príspevok
- Volanie čitateľa
- Tipy pre čitateľov
- Čitateľská otázka
- Spoločnosť
- trhovisko
- Lekárska turistika
- Milieu
- Nočný život
- Správy z Holandska a Belgicka
- Správy z Thajska
- Podnikatelia a firmy
- Vzdelávanie
- Výskum
- Objavte Thajsko
- Opinie
- Pozoruhodné
- Výzva k akcii
- Povodne 2011
- Povodne 2012
- Povodne 2013
- Povodne 2014
- Prezimovať
- Politika
- Hlasovanie
- Cestovateľské príbehy
- Cestovať
- vzťahy
- nakupovanie
- sociálne siete
- Kúpele a wellness
- Šport
- Mestá
- Vyhlásenie týždňa
- pláže
- jazyk
- Na predaj
- Postup TEV
- Thajsko všeobecne
- Thajsko s deťmi
- thajské tipy
- Thajská masáž
- cestovný ruch
- Ísť von
- Mena – thajský baht
- Od redakcie
- Nehnuteľnosť
- Doprava a doprava
- Víza na krátky pobyt
- Víza na dlhodobý pobyt
- Otázka víz
- Letenky
- Otázka týždňa
- Počasie a klíma
Sponzorovať
Preklady vylúčenia zodpovednosti
Thailandblog používa strojové preklady vo viacerých jazykoch. Použitie preložených informácií je na vaše vlastné riziko. Za chyby v prekladoch nezodpovedáme.
Prečítajte si naše úplné tu zrieknutie sa.
automaticky
© Copyright Thailandblog 2024. Všetky práva vyhradené. Ak nie je uvedené inak, všetky práva na informácie (text, obrázok, zvuk, video atď.), ktoré nájdete na tejto stránke, patria Thailandblog.nl a jej autorom (blogerom).
Úplné alebo čiastočné prevzatie, umiestnenie na iné stránky, reprodukcia akýmkoľvek iným spôsobom a/alebo komerčné využitie týchto informácií nie je povolené, pokiaľ nebolo udelené výslovné písomné povolenie zo strany Thailandblog.
Prepojenie a odkazovanie na stránky na tejto webovej lokalite je povolené.
Domov » Čitateľská otázka » Otázka čitateľa: Obťažovaní predajcami v thajských nákupných centrách
Vážení čitatelia,
Ako väčšina návštevníkov Thajska vie, Bangkok má veľa nákupných centier, ako je MBK Center, Terminál 21, CentralWorld, Platinum Fashion Mall, Siam Paragon, Gaysorn a Indra Square. Od 100 bahtov za pekné tričko až po milióny bahtov za značkové hodinky.
Pri browsovaní ma pravidelne otravuje nespočetné množstvo thajských predajcov. Ak sa čo i len na chvíľu zastavíte pri ich vešiaku, okamžite zoskočia z plastovej stoličky. Jeden predajca trochu vtieravo kričí ceny/zľavu a druhý vás ticho nasleduje ku každému stojanu s oblečením. Ostatní potenciálni kupci tiež často odchádzajú, podľa mňa preto, lebo nedostanú priestor na rýchly pohľad.
Ak naznačíte, že vedia aj ticho sedieť, zdá sa, že väčšina ľudí mi nerozumie. Myslím, že úplné ignorovanie sa z mojej strany javí ako nepriateľské. Väčšinou ich pozdravím a idem si po svojom. So skutočnými skalnými vešiakmi odchádzam z obchodu bez toho, aby som niečo povedal.
Aké s tým máte skúsenosti? Tipy? Neviem si predstaviť, že som jediný?
S pozdravom,
karel
Sprepitné?
Nerušte ľudí. Prikývnite, že ste ich videli a choďte svojou cestou.
Sú tu na to, aby zarobili peniaze a potenciálny kupec ich utratil. Často sú to nepálski a indickí predajcovia, ktorí sú o niečo odvážnejší, ale hovoria po anglicky.
Nákup a predaj zostáva hrou a pokiaľ sa na to nezabudne, nie je sa čoho obávať, ale ak kupujúci začne službu vnímať ako otravnú, potom je nápis na stene.
V Holandsku chcete vziať veci do vlastných rúk, ale to je v rozpore s tým, čo sa v TH považuje za normálne.
Umývanie vlastného taniera po jedle v práci sa nerobí, pretože na to je tu personál. Viem, odkiaľ prichádzam, takže túto 20-sekundovú úlohu urobte sám. Vlastne niečo také 😉
To mám aj ja... To máte aj v niektorých obchodoch v Holandsku. Nezabudnite, že je to ich predajňa alebo priestor. Vyberajú si, ako pristupujú k zákazníkovi. Ak sa ti to nepáči, tak odíď. V luxusnejších obchodoch vás nechajú častejšie na pokoji. Ale potom je tu kamerový dohľad. Nasledovanie „zákazníkov“ môže byť aj preto, že sa veľa berie bez platenia. Každopádne, každý reaguje po svojom. Zdá sa mi, že ide najmä o drobné podráždenie z vašej strany, ktoré bráni vášmu zjavne inak vynikajúcemu životu. Moja zosnulá matka vždy hovorila: "Počítajte svoje výhody, nie svoje porážky." Inými slovami, voľne preložené; užite si zábavné veci a nesústreďte sa na tie neúspechy.
Tiež mi prekáža, keď ma sledujú.
To zvyčajne vedie k tomu, že odchádzam z obchodu.
Je málo vecí, ktoré potrebujem okamžite.
Zvyčajne sa to týka produktov, ktoré začínajú potrebovať výmenu, ale môžu ešte chvíľu vydržať.
Moja skúsenosť je, že nie všade to tak je. Myslím si, že to súvisí s miestami, kde prichádza veľa turistov a konkurencia je vysoká. Ak idete napríklad do nákupných centier, kam chodí v Bangkoku málo cudzincov, napríklad Future Park, Zeer Rangsit, neoslovia vás tak rýchlo.
Na druhej strane je to tiež trochu súčasť Thajska. A pozor, v Ázii sú aj krajiny, kde je to oveľa horšie, v tom prípade Thajsko nie je také zlé.
Je to len súčasť, povedal by som.
Berte to tak, ako to je, nakoniec sa rozhodnete, čo si kúpite alebo nie.
S turizmom to nemá nič spoločné. A nie je to len tu v Thajsku, ale v mnohých krajinách juhovýchodnej Ázie. Veľa predajcov dostáva províziu, ak cez nich niečo kúpite...
Ak sú s tovarom spojené technické znalosti, dokážem pochopiť, prečo sa s vami ľudia chcú o tieto informácie podeliť. Viac ma rozčuľuje veľa ľudí, ktorí nevedia, čo predávajú, alebo nevedia vysvetliť produkt, pri ktorom stoja (napr. typ farby alebo ako čistiť štetec). Ešte viac mi vadí predavač, ktorý je za pultom alebo medzi 2 stojanmi, ťuká do smartfónu, vidíte a zostáva úplne apatický. Ale agresívny predaj nie je nutný, ale v reštaurácii s vami zostanú aj od prinesenia jedálneho lístka až po objednanie. Tuším, že je im to tak uložené.
Milý Karel, určite nie si jediný. Ale žiaľ, zvyknite si, nie je tomu inak. Nevytvárajte (očný) kontakt s personálom predajne. Prejdite sa, pokračujte v chôdzi a vráťte sa, keď bude rušnejšie. Pamätajte tiež, že v Holandsku môžete zobrať čokoľvek a všetko, čo máte vo svojich rukách, otočiť a skrútiť, odniesť do montážnych miestností a vrátiť späť. V thajských obchodoch to nie vždy ocenia. Zobrať produkt do ruky v skutočnosti znamená, že si ho chcete kúpiť. A keďže predávajúci je odkázaný na províziu a počet kupujúcich nie je príliš vysoký, je ho tam ako sliepok. Úsmev získate, ak sa skutočne rozhodnete kúpiť, a mrzutý pohľad, ak sa rozhodnete inak.
Ak si chcete prezrieť väčšie kusy ako práčku alebo LED televízor, prejavte záujem, porozprávajte sa s predajcom, v angličtine - páči sa mu, pýtajte sa, ale nie na dlho, pekne mu poďakujte a uzatvorte s wai. To je v konečnom dôsledku príjemnejšie pre vás aj predajcu a nemusíte byť vopred otravovaní iným kultúrnym zvykom.
Dozvedel som sa, že vaša obsluha „nečaká“. Vy ste zákazník a on/ona je váš sluha. Palec hore dávate len tým, ktorí majú vyššie alebo rovnocenné postavenie. Personál a deti sú nižšie ako vy a tak to nerobíte. Pôjde k vám. Stačí priateľské prikývnutie hlavy.
Nie Karel nie si jediny chodim do TL vela a otravuje ma to nie len v Bkk ale na kazdom mieste.Nikdy sa nedozvedia ze tymto odhanaju zakaznikov.uz to zacina po ulici, ak chcete prejsť okolo krajčírskeho obchodu. Je to aj medzi miestnymi obyvateľmi a nie len farangmi. Je to súčasť ich kultúry. V obchodoch mám skúsenosť, že ak v thajčine požiadate, aby vás nechali najprv sa pozrieť, často bez problémov..
Určite nerušiť. V Thajsku je to bežný zvyk. Stačí pozdraviť v thajskom štýle a potom sa pustiť do podnikania. Preto vás už nebudú rušiť ani „nasledovať“.
Milý Karel,
Chápem vaše podráždenie, ale uvedomte si, že šéfov predavač musí vyskočiť a dýchať vám na krk.
Tiež sa bežne hovorí: „mať veľkosť“ a „získať zľavu“
Aj keď dáte najavo, že sa chcete rýchlo poobzerať. Jednoducho ich ignorujte a predstierajte, že tam nie sú.
Vo väčšine prípadov v Thajsku ide o nejakú službu alebo ústretovosť. V Holandsku či Belgicku mi prekáža aj to, že ma sledujú predajcovia, vtedy naznačím, že ich v prípade potreby požiadam o pomoc. Tu je to iné, aj v reštauráciách. Hneď ako sa pozriete na menu, ktoré majú na ulici, niekto rýchlo príde a v prípade potreby vám poskytne vysvetlenie. Hneď ako si sadnete k stolu, prinesú vám jedálny lístok a počkajú tam, kým si vyberiete. To je pre nás nemysliteľné aj kvôli pracovnej vyťaženosti, ale tu je to súčasť služby. Musím sa priznať, že aj po rokoch je pre mňa ťažké akceptovať, že čakajú, kým sa rozhodne. Ale je to tu súčasťou a posielať ich preč je v skutočnosti trochu nepriateľské.
Samozrejme, veľmi turistické miesta a nákupné centrá sú, ako už bolo naznačené, iná mentalita. Tiež mám pocit, že ma tlačia, a tiež mám reakciu, že odídem bez toho, aby som čokoľvek povedal. Pretože reagovať niekedy znamená, že je pre seba ešte ťažšie dostať sa preč.
Tip? Prijmite, že toto je Thajsko.
Pozdravy
To, že to prežívate ako obťažovanie, je len na vás. Robia len svoju prácu, konkrétne sú pripravení odpovedať na akékoľvek otázky alebo vás upozorniť na zľavy atď
Je zdvorilé prikývnuť, že ste ho alebo ju videli, a venovať sa svojej záležitosti. Ak nechcete nič kupovať, prechádzanie je tiež úplne normálne. S ďalším prikývnutím 'Ďakujem', prosím. Tak premyslene. A nie, nesedia na stoličke. Pozerá sa šéf alebo iní kolegovia.
Tak to funguje v mnohých obchodných domoch po celom svete. A hlavne v malých obchodíkoch.
Buďte radi, že sa k vám v Thajsku správajú ako k zákazníkovi!
Viem, že je to ich práca a viem, že často dostávajú províziu za to, čo predávajú.
Napriek tomu je mi nepríjemné, keď mi niekto dýcha na krk, aj keď to robí zo vzdialenosti niekoľkých metrov.
Vchádzam do obchodu a chcem sa tam pokojne porozhliadnuť.
Mne toto prenasledovanie pripadá ako porušenie mojej „pohody“.
Cítim sa ako korisť, ktorú prenasleduje banda hladných lovcov.
Chcem sa sám pozrieť a mať možnosť niekomu zavolať (alebo ho vyzdvihnúť z iného miesta), ak mám nejaké otázky alebo chcem niečo kúpiť.
Dôvod, prečo si v Thajsku málokedy niečo kúpim. Nekonečne ma to rozčuľuje a dokonca mi to pripadá istým spôsobom neslušné. Cítim sa veľmi nepríjemne.
Aj vás môže všetko otravovať. Potom nechoďte nakupovať. Pretože ak v kritickom momente nie je žiadny predajca, ktorý by odpovedal na otázky, spôsobí to podráždenie.
Existuje množstvo iných vecí, ktoré vás dokážu poriadne naštvať.
Väčšina predajcov, keď vidí Faranga ako zákazníka, okrem ich vlastného thajského jazyka vie po anglicky nanajvýš pár slov.
Ak vás takýto človek prenasleduje rušivo, jednoducho sa zrazu opýtate napríklad vo francúzštine s dobre zvlneným (R), parlez-vous francais?
Uvidíte, že 9 z 10 predajcov, ktorí očakávajú, že každý Farang bude rozprávať len po anglicky, utečie.
V najlepšom prípade vás budú z diaľky sledovať, dúfať, že nemáte žiadne zložitejšie otázky a ďalej si myslieť, že pochádzate z inej planéty.
Po mojich osobných skúsenostiach to pomáha napríklad aj na pláži, kde vás neustále otravujú dotieraví predajcovia.
Spýtajte sa maximálne 3-krát, parlez-vous francais, a obídu vás širokým oblúkom.555
Ako vás môže rozčuľovať, keď vás ľudia chcú informovať, pomôcť vám?
Nikdy ste neboli v Maroku, Tunisku, Egypte atď. Vedia tam
všetko o tom byť v pätách.j
Choďte nakupovať do novej nákupnej pošty „iconsiam“ v Bangkoku.
https://www.iconsiam.com/th žiadne problémy s dotieravými predajcami.
moja thajská manželka je z toho rovnako mrzutá. Otočí sa hneď, ako sa k nej priblížia.
Kde to osobne neznášam... včera sa to zopakovalo... veľké železiarstvo ako Global House. Myslím, že tam majú viac personálu ako skrutiek. Sú všade a všade vás vítajú. A nielen to, bola nedeľa a málo zákazníkov, takže aj vás sledujú. Je jedno kde. Musel som ísť na chodbu, kde sú prípojky na vodovodné potrubia. Potom tam prejdete ďalšími chodbami. Každý, kto tam stojí, vám chce bez pýtania ponúknuť to, čo je práve na predaj u nich na chodbe.
Ak o niečo požiadate dostatočne hlúpo, okamžite vás odkážu na to najdrahšie. Nie najlepšie. A s Google Translate v mojom telefóne to často nájdem rýchlejšie a lepšie ako prítomný personál.
Má to niekedy aj svoju dobrú stránku, pretože rýchlo nájdete niekoho, kto vám pomôže, no mňa to väčšinou nesmierne rozčuľuje.
Extrémny prípad, keď som naozaj vybuchol v hneve (áno, áno, stratil som tvár a zostal pokojný)... v Hua Hin, Bluport na oddelení elektro. Počítače a všetko, čo s nimi súvisí, sú pre mňa zaujímavé a niekedy sa chcem len tak pohrabať.
Zrazu za mnou prišiel mladý predavač a rýchlo mi povedal, aby som prišiel. Myslím, že si ma pomýlil s iným zákazníkom. Bol už tretím človekom, ktorý ma rušil pri chôdzi. Nechcel som poradiť, pretože vždy predpokladajú, že nič neviem, hoci opak je pravdou.
V každom prípade ma to zarazilo. Čo? Spýtal som sa ho, prečo musím ísť so mnou. Vypuklo 35 rokov frustrácie z obchodu (to bolo asi pred piatimi rokmi). Prečo musíte svojich zákazníkov vždy tak otravovať? Chcem sa pozerať a nie dávať hlúpe rady. Ak by ste zákazníkov nechali trochu viac na pokoji, pravdepodobne by zostali. Ani si nevšimnú, že veľa zákazníkov zrazu odíde, keď sa objavia? A ak chcete niečo vedieť, buď dostanete zlú radu, alebo žiadnu. Nechaj ma sakra na pokoji a choď preč...
Samozrejme to nepomohlo. Stále sa to deje a bude sa to diať ešte dlho. Už to nechávam prejsť aj mňa. Niekedy zamrmlajte späť kraba Sawasdee alebo nehovorte nič iné, len sa usmievajte. Môj thajský úsmev. Alebo poviem mai pen rai a pozriem sa ďalej...
Tam, kde som vždy vnímal prehliadanie ako veľmi príjemné, bolo Japonsko. Super slušný personál. Nikto nebol dotieravý, ale ak ste niekoho potrebovali, máte vzdelaného človeka, ktorý vedel, o čom hovorí. Aj keď s veľmi malou angličtinou a množstvom japončiny som už mohol viesť takéto konverzácie v japončine (žiaľ už nie, ale musel som to zahrnúť, pretože som bol na seba taký hrdý)…
V tomto smere mi Japonsko chýba. Aj pri pokladni. Super zdvorilé, všetko bolo úhľadne zabalené, pozerali na vás, usmievali sa na vás. Vždy úžasný zážitok.
V súčasnosti si radšej prezerám Lazadu. Nikto mi tam nedýcha na krk (maximálne moja žena, ktorá sa pozerá, ale to má dovolené)... nájdeš toho oveľa viac, lepšie porovnávaš a nemusíš cestovať až do mesta . Cvičím dosť, takže kvôli cvičeniu to nepotrebujem... 🙂
Stačí sa prispôsobiť, robíte to aj pri jazde autom v Thajsku.
Moja thajská manželka to miluje, ja nie. Thajský spôsob.
Dokonca som zažil, keď som si kúpil nejaké veci a hneď som mal tú „najlepšiu anglicky hovoriacu predavačku“ ako osobný predajca. Ani som nemusel ovládať môj vozík.
Po krátkej chvíli som jej dal jasne najavo, že to zvládnem aj sám, a tak opäť odišla.
Väčšinou to ignorujem, prispôsobujem sa. Cítiť sa pohodlne v nových situáciách.
55555 to dráždi takmer každého. Tiež ma to nesmierne dráždi. Po tipe od kamaráta som si všimol, že to môžete premeniť na zábavnú hru.
Raz som 18-krát obišiel veľký stôl s televízormi vo veľkom obchode s elektronikou. Predajca sa otočil 18-krát.
A toto by ste určite mali urobiť: v homepro (kde majú aj viac personálu ako skrutiek) vás veľmi rýchlo „prenasleduje“ predavač, aj keď láskavo poviete, že sa chcete len pozrieť. Žiaľ, naďalej vás neúprosne sledujú vo vzdialenosti asi 10 metrov. No a keď sa na konci takejto uličky otočíte do ďalšej, raz mimo dohľadu, zrýchlite asi 30 metrov a potom sa opäť ľahostajne pozeráte na produkty. Vystrašený pohľad predávajúceho má cenu zlata, keď zabočí do novej chodby a objaví „40 metrovú medzeru“!!