10-ročný blog Thajska: Blogeri hovoria (Hans Bos)
Thailandblog by nebol Thailandblogom bez blogerov, ktorí pravidelne píšu alebo odpovedajú na otázky čitateľov. Dôvod, prečo vám ich opäť predstaviť a dať ich do centra pozornosti.
Robíme to na základe dotazníka, ktorý blogeri podľa svojho najlepšieho vedomia vyplnili. Dnes Hans Bos, ktorý rád vyjadruje svoj neprikrášlený názor.
10 rokov zdieľania informácií a názorov
Hans Bosch
Od Hansa Bosa (71)
Moje 'spojenie' s Thailandblogom sa datuje takmer od úplného začiatku blogu. Zdá sa mi, že si pamätám, že Peter založil tú skromnú stránku na začiatku sám a mohol využiť viac-menej odbornú pomoc. Ako novinár na dôchodku som od svojho odchodu do Thajska v roku 2005 občas napísal niečo pre inú webovú stránku, ale muž za tým mal nepríjemný zvyk prispôsobovať si vety v mojom príbehu tak, aby mu vyhovovali jeho ružové okuliare, pokiaľ ide o thajské záležitosti. O „pripojení sa“ k redakčnému tímu TB v skutočnosti nemohla byť ani reč. Od tej chvíle som bol len ‚v tom‘.
V decembri som žil v Thajsku 14 rokov, z toho prvých päť rokov na predmestí Bangkoku s mojou vtedajšou priateľkou Nat, matkou mojej dcéry Lizzy, ktorá má teraz deväť rokov. Priebeh udalostí v tomto období si môžete prečítať na tomto blogu. V skratke to znamená, že v priebehu niekoľkých mesiacov po narodení Lizzy Nat narobil obrovské dlhy z hazardu a veritelia ho prenasledovali. To nás prinútilo utiecť do Hua Hin s malou Lizzy. Ani Nat sa tam necítila bezpečne a odišla s Lizzy k mame, medzi Udon Thani a Nongkhai. Nakoniec odišla do Hongkongu cez Laos a Kambodžu. Ušetrím ťa zvyšku skazy a temnoty, ale Lizzy žije so mnou a mojou priateľkou Raysiya v Hua Hin už viac ako osem rokov. Odtiaľ som tiež mohol prispievať na TBC, aj keď čoraz menej často. Na začiatok, v tomto prímorskom letovisku sa toho deje oveľa menej ako v metropole Bangkoku a vychovávať a viesť Lizzy tiež zaberie veľa času. Netýka sa to len školy a očkovania, ale aj pasov, súdu pre mladistvých v Bangkoku pre opatrovníctvo a podobne.
V Holandsku som pracoval v žurnalistike viac ako tridsať rokov, od Ad Valvas, týždenníka Vrije Universiteit, cez Dagblad voor Noord-Limburg a De Limburger až po cestovateľské časopisy Elsevier. V tomto kontexte bola Kuba mojou veľkou láskou, no žiť v tejto socialistickej utópii bolo úplne nemožné. Ako „spisovateľ“ som túto prácu vždy robil preto, aby som si zarobil na živobytie a nie pre česť alebo ako pracovnú terapiu. Voľný čas má pre mňa veľkú cenu.
Prvýkrát som bol predstavený Thajsku v roku 2000 na tlačovej ceste China Airlines do Austrálie. Urobili sme medzipristátie v Bangkoku a išli do mesta. V tej chvíli som si pomyslel: toto by mohlo byť miesto, kde sa usadím po mojom odchode do dôchodku. Môj telefón tam fungoval, rovnako ako moja banková karta. Zdravotnícke zariadenia sú výborné a cudzinec s angličtinou tam ľahko získa pomoc. V rokoch 2000 až 2005 som niekoľkokrát navštívil Thajsko, až som v roku 2005 (vo veku 57 rokov) (vo veku XNUMX rokov) dospel k záveru, že Holandsko mi nemôže ponúknuť viac ako muškáty a nudnú budúcnosť. Emigráciu do Thajska uľahčila prítomnosť thajskej krásky a redakčná práca dva dni v týždni v kancelárii incomingového touroperátora v Bangkoku. Aby som sa tam dostal, strávil som však vyše dve hodiny v aute do kancelárie a rovnaký čas späť.
Thajsko sa od Kuby líši v rozsahu, v akom sú tu dostupné veci. Thajčanky a Kubánky však zdieľajú názor, že v Holandsku peniaze rastú na stromoch. Atraktívne aspekty Thajska sú nepochybne: jedlo, počasie a (vtedy) relatívne lacná životná úroveň. Jedlo a počasie sú stále rovnaké, ale pre chýbajúcu valorizáciu dôchodkov, nezáujem o váš holandský sporiaci účet a rozprávkový pád kurzu eura som sa musel vzdať takmer polovice disponibilného príjmu od r. Prišiel som v roku 2005. Nechápte ma zle: stále neumieram od hladu, no v dnešnej dobe si musím dávať väčší pozor na tých malých, čo sa týka výdavkov. Napríklad medzinárodná škola Lizzy stojí ročne takmer 5000 eur. To je sotva možné, vzhľadom na nízku kvalitu thajských škôl. Aj v tomto prípade dúfam, že po siedmich chudých rokoch budú nasledovať tučnejšie roky.
V priebehu rokov som sa stal kritickejším k situácii v Thajsku. Tu si človek rýchlo pomyslí, že 'mimozemšťan' to nikdy nemôže vedieť, pretože mu chýba 'thainess'. Samozrejme veľký nezmysel, ale pochopiteľný v spoločnosti, kde má vyšší vždy pravdu, aj keď sa preukázateľne mýli. Vzájomné telefonovanie na objednávku v Thajsku úplne absentuje v práci aj v premávke. Ak k tomu pridáme, že vyššiu pozíciu si treba často kúpiť, každému je jasné, že líderstvo nie je vždy založené na kvalite.
Čo sa týka Thailandblogu, občas ma rozčuľuje spôsob, akým niektorí komentátori veria, že majú monopol na pravdu a predávajú maximálne nezmysly. Verte, že po 14 rokoch v tomto kedysi zamýšľanom raji viem, ako behajú zajace a aké nástrahy a nástrahy vás môžu na ceste touto krajinou stretnúť. Ružové okuliare som niekde pred rokmi nechal, hoci necítim potrebu vracať sa do Holandska. Tiež mám problém s ľuďmi, ktorí všetko kritizujú. Často stále žijú v Holandsku so svojou holandskou manželkou, žiarlia na ľudí, ktorí v Thajsku urobili veľký krok, a nemajú žiadnu formu pozitívneho myslenia. A to som ešte nespomenul množstvo štýlových a pravopisných chýb...
Slabinou TBC je, že je úplne závislá od jednej osoby, ktorá určuje vstupy a výstupy. Je závislý na tom, čo poskytujú blogeri a to je niekedy v rozpore s aktuálnym dianím. Chcel by som vidieť viac diskutovaných tém, prípadne za poplatok. Doteraz bola práca lásky odpadový papier, ale možno to nie je inak.
Je pozoruhodné, že najviac reakcií vzbudzujú príbehy o peniazoch a thajských ženách. To môže povedať niečo o čitateľoch. A je škoda, že sa o niektorých témach, ako napríklad o kráľovskej rodine, nemôže/nemalo diskutovať. Tieto správy sa k nám teraz dostávajú cez zahraničné médiá, hoci im často uniká pointa.
Dožije sa TB 15 rokov? No, ak sa to podarí znova a znova obnoviť, pretože všetky témy a všetky pamiatky sú už preskúmané. Na druhej strane: prihlasujú sa noví čitatelia, či už s ružovými okuliarmi alebo bez nich. A starí čitatelia buď vypadnú, alebo sa vzdajú Maartenu. Ako robotník od úplného začiatku budem pokračovať v čítaní a písaní, či sa vám to páči alebo nie...
Veľmi dobré a jasné, rád som si to prečítal.A súhlasím s vecami, ktoré ste povedali. Veľa šťastia do budúcnosti. Aj ja som za posledné roky veľa obetoval na príjme.A potom drahé zdravotné poistenie z Holandska.Ale je to dobré.
Vďaka za zdieľanie Hans, pôsobíš ako realistický človek, ktorý si toho veľa prežil a ako mnohí iní si tým formovaný a ovplyvnený. Ružové okuliare sú už dávno odstránené a to v Thajsku zúfalo potrebujú. Pre mnohých nie je ľahké udržať hlavu nad vodou, najmä vzhľadom na pokušenie míňať príliš veľa peňazí, okrem iného, a vo vašom prípade kvôli problémom s bahtom, ktorý spôsobil euru veľa utrpenia. Mnoho z nás tým trpí a je to niečo, čo spôsobuje stres a to v starobe nechcete. To, že je toľko ľudí, toľko chutí a názorov, nie je vždy výhodou, ale budeme si musieť vystačiť. Ťažko to znášam najmä s ľuďmi, ktorí nemajú pochopenie pre ostatných, ktorí kvôli nepredvídaným okolnostiam musia zostať pod čiarou. Dúfam s vami, že baht opäť zoslabne, ale to sa v krátkodobom horizonte určite nestane. Veľké peniaze sa nestarajú o Jana Modaala. Ešte raz ďakujem za vaše príspevky do tohto blogu a pokračujte v tom, pretože rozlišovanie vyžaduje rôzne zvuky.
Pekne napísané Hans, úplne s tebou súhlasím.
Dobrý príbeh od Hansa, veľmi rozpoznateľný a príťažlivý. Dva komentáre ako odpoveď:
Aj v Holandsku je vzájomné telefonovanie na objednávku pre mnohé vládne agentúry neznámym javom. Radšej majte navzájom ruky nad hlavou, než by ste mali priznať chyby a prijať nápravné opatrenia; oprava chýb určite nie je problém „našej“ vlády.
Aj mňa nesmierne rozčuľuje množstvo jazykových a pravopisných chýb (najmä D a T v dokonalom čase sa mnohým zdajú byť ťažké), ako aj úplné nezmysly, ktoré (pravdepodobne dobre mienení) laici píšu o technických veciach, kde preukázateľne o ničom nevedia; Tie dobre mienené nezmysly naozaj nikomu nepomáhajú.
Pokiaľ ide o technické záležitosti, nesúhlasím. Veľa odpovedí od „odborníkov“, ktorí spolu nesúhlasia; ako príklad tému o elektrine v thajských domácnostiach. Stačí hľadať na internete a dozviete sa viac, ako píšu a môžu vedieť „skutoční“ odborníci za celý svoj život. Pozrite sa aj na školenia a kurzy: kto dôsledne a vždy dosahuje maximálne skóre bez chýb? Takže nikto, takže nikto nie je dokonalý v technických alebo iných veciach. Einstein tiež nerozumel kvantovej mechanike a odmietol ju a tiež sa úplne mýlil v súvislosti s gravitačnými vlnami, aby som uviedol len jeden príklad.
Pokiaľ ide o jazykové a pravopisné chyby, drvivá väčšina vás bude označovať za blázna. Každý robí jazykové a pravopisné chyby, vrátane Joopa, niektorí viac ako ostatní. Trochu rešpektu pred všetkými komentujúcimi na tomto blogu, väčšinu komentárov som si prečítal sám a vôbec si nelámu hlavu nad drobnými maličkosťami. Musí to mať niečo spoločné s mojou generáciou, ktorá si uvedomuje, že sú dôležitejšie veci ako dokonale opakovať naučené pravidlá a stavať na nich 60 rokov.
Hans menuje thajskú kráľovskú rodinu a myslí si, že je hanba, že táto téma nie je povolená alebo sa o nej nemôže diskutovať na TBC. Zdieľam tento názor, nedávno som si napríklad všimol, že možnosť komentára pod článkom o kráľovej oficiálnej konkubíne bola zakázaná.
Hans mi dáva peknú príležitosť položiť Petrovi otázku, ktorá ma už nejaký čas sprevádza: prečo?
Môže byť známe, že (údajné) les majeste v Thajsku môže byť (smiešne) prísne potrestané. Existuje šanca alebo strach, že by sa Peter ako majiteľ a moderátor tejto stránky mohol dostať v Thajsku do problémov kvôli textom na tomto blogu, ktoré by thajské úrady mohli považovať za nevhodné?
Ak je to tak, plne tomu rozumiem. Ak nie, argumentoval by som v prospech povolenia občasného článku s kritickou poznámkou o správaní súčasného autokrata,
Najvyššia inštitúcia je citlivá téma. Spomeňte si na zákon o pizzi 112 (lese majeste). Rok sa nepoužíva, ale potom je tu zákon o počítačových zločinoch, ktorý sa používa na zacielenie na kritických ľudí. Alebo národná bezpečnosť, narušenie jednoty a podobne. Dokonca aj noviny moderujú svoje spravodajstvo. Napríklad Bangkok Post nehovorí nič o tom, ako sa 2 armádne divízie dostali pod priame kráľovské velenie (zákon to v prípade núdze umožňuje). Niektoré webové stránky ako Khaosod o tom píšu. Obmedzená medializácia hovorí dosť. Dokonca aj v politike je všetko, čo by sa mohlo považovať za kritické, citlivé (všetky strany následne súhlasili s presunom, s výnimkou Future Forward). A potom sú pravidelne na internete a niekedy aj fyzicky napádaní novinári a politici, ktorí sú na ľade.
Takže áno, chápem, že blogový diktátor tu robí krok späť. Ľutujem, že väčšie thajské noviny to často vracajú. Napríklad, niektoré skutočnosti zostávajú neznáme pre väčšie skupiny ľudí, aj keď sa správy šíria aj neformálnymi kanálmi.
To je zaujímavé, možno je pozoruhodné, že zákon 112 o pizzi sa v minulom roku nepoužil, alebo…………………………?
Milý Gerard, viem, kde je problém.
Ale napísať čokoľvek negatívne o tejto rodine môže mať veľmi nepríjemné následky pre redakciu aj pre zadávateľa.
Aj mnohí Thajci si o tom len šepkajú a potom v uzavretých kruhoch.
Ján Beute.
Thajský blog čítala aj thajská ambasáda v Holandsku.
Už vás kontaktovali alebo „láskavo, ale naliehavo žiadali...“, či dokonca poctili návštevou u vás doma?
Nie
Osobne si myslím, že za súčasných okolností je nezmysel písať o thajskej kráľovskej rodine. Hlavným dôvodom je, že neexistujú žiadne (trochu) spoľahlivé informácie o pozadí rozhodnutí a správania. Potom sa na sociálnych sieťach píše veľa fám, teórií a konšpiračných teórií a len veľmi málo ľudí v tejto krajine (aj na vrchole) vie, čo sa v skutočnosti deje. A mnohých blogerov zaujíma odkaz na zdroj, ktorý tam samozrejme nie je. A tak môže ktokoľvek citovať zo „spoľahlivých“ zdrojov, ale neuviesť ich. A predsudky o ľuďoch naďalej existujú (alebo sa posilňujú), aj keď na to neexistujú žiadne dobré dôvody.
Mnohí členovia elity nevedia, čo sa deje, a čo viac, ani nechcú vedieť. To môže byť nebezpečné pre vás a vašich blízkych; a ak je niekto z vašej elitnej novej skupiny odhalený, môžete právom a bez váhania povedať, že ste o nesprávnom správaní naozaj nič nevedeli. A potom ani ty neklam.
Gerard si zrejme neuvedomuje, že Thajsko je konštitučnou monarchiou. Súčasný kráľ nemá prakticky čo povedať (na papieri). To, že jeho otec Bhumipol mal veľkú autoritu a vplyv, bolo spôsobené jeho vekom, dlhoročnou službou kráľa a jeho prístupom (ochotou) urobiť veľa pre bežného Thajčana a veľa energie vložil do zlepšovania životné podmienky Thajčanov.
Nezáleží na tom, či považujeme existujúce zákony týkajúce sa lesa majeste za realistické alebo nie; je to thajské právo a my (určite ako hostia tejto krajiny) ho musíme dodržiavať.
Milý Joop, veľmi dobre to poznám. Váš dodatok „na papieri“ je tiež presne to, čo mám na mysli, keď píšem jediné pravítko.
Rob V. uvádza pekný príklad vyššie, ale dá sa zostaviť pekný zoznam ďalších podobných akcií. To sú len známe fakty a význam toho je jasný ako sklo, preto nerozumiem Chrisovým komentárom. Čo tým myslíš fámy, konšpiračné teórie atď.?
Samozrejme, každý musí dodržiavať miestnu legislatívu, aj keď s ňou nesúhlasíte. To však neznamená, že musíte dodržiavať thajskú legislatívu v Holandsku – alebo v ktorejkoľvek inej krajine – a to je tak trochu to, čo sa v súvislosti s touto témou deje na Thailandblog.
Sloboda prejavu je veľkou devízou, a preto je také smutné, že sa Peter zrejme musel rozhodnúť uvaliť na seba určitú formu autocenzúry. Z jeho pozície veľmi pochopiteľné, nech nedochádza k nedorozumeniu, ale nemalo by sa stať, že rameno tohto zákona môže dosiahnuť 11.000 XNUMX km.
drahý Gerard,
Zober si príklad od RobV. Prečo dal kráľ dve divízie pod svoje priame velenie?
Kto vie, môže povedať, uveďte zdroj. Fám a teórií je veľa, dôkazy a zdroje 0,0. Som si istý, že to nevie ani väčšina poslancov parlamentu.
Pekný príbeh Hans, ale nie každý bloger je rodený lingvistický spisovateľ.
Je to také zlé, že sa robia štylistické a pravopisné chyby?
Ide predsa o obsah príbehu alebo čitateľskú otázku a väčšina kolegov blogerov to chápe.
Ján Beute.
Vážený Hans Bosch,
Dobre umiestnené!
Za poplatok nájdem iný príbeh, hovorí niečo o tebe.
Čo sa týka blogu, je otvorený, znamená inovácie a zlepšovanie.
Veľmi si vážim váš prínos a zázemie, z ktorého sa ja a mnohí môžu učiť (najmä
posledný).
Počas všetkých tých rokov som s radosťou čítal vaše príbehy a očakávam, že budú trochu idiosynkratické
človek oveľa viac.
Met Vriendelijke Groet,
Erwin
Je zábavné, že Hans Bos vo svojich inak dôkladných a fascinujúcich odpovediach rieši pravopisné chyby a chyby DT.
V komentároch vyššie som tiež našiel malé množstvo pravopisných chýb.
V tomto smere chápem jeho rozhorčenie. Výsledok toho, že som celý život pracoval s jazykom... Ale táto minca má svoju stranu, voči ktorej je veľa ľudí slepých.
Pravopis, časovanie a skloňovanie mnohých holandských slov je pre jazykových špecialistov!
Som presvedčený, že my, holandsky hovoriaci a spisovatelia, sa musíme na problém pozerať inak.
Je naozaj niekto vo Francúzsku, kto sa sťažuje na veľa pravopisných chýb napríklad vo francúzštine alebo v angličtine na celom svete... Alebo pokračujte v španielčine alebo fínčine atď. Všimol som si, že pri písaní robím menej pravopisných chýb Francúzsky alebo vo švédčine, potom (ako doktorand v germánskych jazykoch) v holandčine. A vždy sa ponorte do Zelenej knihy!
Nie, to naozaj neprekáža ľuďom v iných jazykoch po celom svete! Pretože nemusíte!
Teraz som zvedavý na thajský pravopis, ale pokiaľ viem, nie je to najväčší problém pri používaní thajského jazyka.
Problém – áno, komplikácia – s holandčinou spočíva v tom, že za 400 rokov písanej „súčasnej holandčiny“ sa ľuďom nikdy nepodarilo vytvoriť jednoduchý a efektívny pravopis pre bežných ľudí. Náš pravopis je určený pre zasvätencov a intelektuálov!
Ďalším negatívnym efektom, ktorý v skutočnosti neprispieva k ustálenému pravopisnému postoju, je to, že ľudia neustále lámu a menia veci.
Sám som ako 70-ročný zažil už tri pravopisné reformy... 1955, 1995 a 2006. Zakaždým ostanú holandskí spisovatelia osirelí a plní nepochopenia. Kedy sa znova zmenil pravopis angličtiny? pred 300 rokmi? Úsilie o reformu takmer vždy vychádzalo z praktickejších Američanov. Ale neprijatý.
Problém s holandskými reformátormi pravopisu je, že chcú ušetriť peniaze a kozy. Napríklad pravopis slov v našom jazyku musí uvádzať historický odkaz. „Pomarančová šťava“ alebo „citrón“ musí uvádzať, že slová sú odvodené z francúzštiny (namiesto „zjudorans“ alebo „sitroen“).
Ale v tom nie je žiadna logika, pretože je to 'citrón' < 'citron' s 'c', ale aj 'cigareta/cigara' < 'cigareta/cigara' s 's'. A čo si myslíš, že v holandčine musíš písať 'babies' ako množné číslo, kým v angličtine 'babies'...
A pre 'čerešňa' alebo 'habitrecht' už musíte poznať skutočnú gramatiku holandčiny, pokiaľ ide o stredné písmená... Je to 'čerešňa-' (množné číslo), ale habit- (jednotné číslo) v zlúčeninách, pretože slovo 'habit' má dva množné čísla, nl „zvyky“ a obyčaje. Takže „zvykové právo“ (jednotné číslo) zostáva pravidlom.
Ktorý inštalatér alebo prisťahovalec to niekedy pochopí? Ak by vôbec chcel? Inštalatér musí vedieť, že bežná skrutka je utiahnutá vpravo a skrutka prívodu plynu vľavo. Novinár alebo spisovateľ to možno nevie, ale je to rozdiel, ktorý môže byť životne dôležitý.
Rozdiel medzi „ei“ a „ij“ alebo „au“ a „ou“ je tiež úplne založený na historických údajoch.
Najjednoduchšie by bolo napísať slová tak, ako ich počujete. Toto sa nazýva fonetický pravopis. V škandinávskych krajinách je dokázané, že sa to dá zvládnuť bez problémov, tráum a nočných môr. Píšu „politiku“ pre políciu, ale my sa neodvažujeme napísať „politiku“. aj keď sa to robí v angličtine a francúzštine, aj keď s použitím „c“: „polícia“.
Fínske deti čítajú svoj vlastný jazyk plynule v mladšom veku ako ostatné európske deti. Menej trpia dyslexiou. A fínske základné školy musia venovať menej času výchove pravopisu. Zostáva tak viac času na iné predmety, ako je aritmetika alebo hudba.
Tajomstvo dobrého fínskeho čitateľského výkonu spočíva v pravopise jazyka. Fínsky jazyk má najprehľadnejší pravopisný systém v Európe s presne 24 písmenami pre 24 zvukov. Deti vo Fínsku bez námahy vedia vysloviť každé prečítané slovo a napísať ho na každé slovo, ktoré počujú.
Holandský pravopis je určený pre odborníkov, zasvätencov a elitné skupiny obyvateľstva, ľudí, ktorí sa živia používaním jazyka. – nie pre obyčajných ľudí; alebo slabo vzdelaní ľudia.
Preto si myslím, že za veľkú pravopisnú chybu by sa nikto nemal hanbiť, pokiaľ sa mu nepodarí rozvinúť jednoduchý pravopis holandčiny.
Ako sa to stane? Vedomosti sú sila – a preto sa nebudete deliť o vedomosti, ak si chcete zachovať moc. Takto to vyzerá, keď sa stále lenivo sťažujete, že ľudia už nevedia písať holandsky, alebo že dochádza k degradácii.
Možno je vhodný návrat do stredoveku. V tom čase boli menšie rozdiely v pravopise akceptované bez otázok. To je však desivé pre ľudí, ktorí sa cítia bezmocní a zmätení, ak sa nedokážu oprieť o prísne pravidlá. Vyzerá to trochu ako autizmus.
Na druhej strane ľudia nepovažujú za problém, že naša výslovnosť holandčiny je často veľmi odlišná. Výrok medzi Groningerom a človekom zo Západného Flámska je však podstatne väčší, ako keby sa napísalo: „Miluje svojho syna“ alebo „Miluje svojho syna“. Ide len o pochopenie a toleranciu a akceptovanie rozdielov.
Nakoniec: prečo som musel vyššie písať „pravopis“ – s „h“, ale potom „autizmus“ bez „h“? No, musíte vedieť, že v gréčtine jedno slovo pochádza z 'orthos (grafein) s 'th' a druhé z 'autos' bez 'th'. Hoci nepočujete žiadny rozdiel v holandskej výslovnosti. Takže musíme vedieť aj po grécky...
Mohol by som pokračovať vo vysvetľovaní hodiny.
Ale hlavná vec je a zostáva: pravopis holandčiny je nekonzistentný - nie používateľ! Tak mu to nevyčítaj!
Taa
To je jediné, čo sa z toho dá poučiť!
Wow, aký dobrý príbeh, gratulujem.
Klobúk!
Alebo Sjapo!?
V dobrej angličtine: klobúk dole pred vami za tento argument!
Vo všeobecnosti súhlasím s mee farang.
Nie je dôležité, či napíšete autizmus s h alebo bez h alebo hneď napíšete s 1 písmenom l namiesto 2.
Ale dokáže ma rozčuľovať „stalo sa to“ a všetky ostatné slová v prítomnom čase,
s ktorými sa zaobchádza alebo sa s nimi zaobchádzalo ako s minulým príčastím.
V 60. rokoch sme často písali fonetiku, no stále to viedlo k mnohým nedorozumeniam.
Myslím si, že je dobré, že redakcia odmieta/odmieta príspevky, ktoré sú nečitateľné. Možno by tam mal byť jeden
pravopisní redaktori sú menovaní na odstránenie najväčších jazykových chýb z príspevkov.
Neobviňujem pisateľov, ktorí sa v lingvistike menej orientujú, ale príspevky sa stávajú čitateľnejšími bez prílišných jazykových chýb (s výnimkou preklepov, pretože sa im nedá vyhnúť)
Veľká vďaka za pochvalné komentáre.
Len posledná poznámka na zamyslenie:
V súťažiach ako Groot Nederlands Dictee et tuttu quanti má víťaz a prvých päť miest v priemere 13 chýb. Sú to ľudia, pre ktorých je jazyk a slovník ich absolútnou vášňou.
Používatelia holandčiny s vyšším vzdelaním (novinári, učitelia, prekladatelia, autori prejavov, spravodajcovia atď.), ktorí sa zúčastňujú, robia v priemere 39 chýb... v priemere.
V priemere cez 3 strany A4. To je 10 chýb na stránku! Pri výpočte chýb na celkový počet účastníkov to má za následok 31 chýb (na priemerného účastníka).
Skóre v podobných testoch v iných krajinách je výrazne nižšie.
Premýšľať o tom!
Ale podstata je a zostáva: Pravopis je nejednotný – používateľ nie.
Bohužiaľ, v holandčine sa pravopisné chyby používajú na potrestanie ľudí a prinútia ich vyzerať hlúpo. Kritici to využívajú na to, aby sa cítili povznesene a s ľútosťou pozerali dole.
V tomto ohľade je jazyk a pravopis skôr spoločenským ako lingvistickým problémom.
Pamätajte však: Jazyk je len prostriedok komunikácie, nie prostriedok trestu alebo odsúdenia v škatuliach.
Naliehavo potrebujeme zmenu mentality.
Skvelý holandský diktát je/bol samozrejme strašne vykonštruovaná obludnosť.
Nie je fér to spomínať v súvislosti s niekedy strašne zlým používaním jazyka
ľudí na ''sociálnych médiách'' a blogu Thailand.
A potom to nefunguje, pretože ste zabudli h v odpalisku
Rád som si prečítal nádherne napísaný príspevok Hansa Bosa. Súhlasil som s jeho komentárom o niektorých jazykových chybách.
Vďačíme za to, že k tomu prispel mee farang. Prišlo mi to veľmi zaujímavé.
Je thajčina komplikovanejšia alebo jednoduchšia ako holandčina?
Zjednodušené z hľadiska pravopisu vrátane: žiadne konjugácie slovesa, žiadne množné čísla.
Čo sa týka rozprávania, je to sťažené použitím správnej výšky tónu.
Okrem miernej averzie voči pravopisným a štylistickým chybám si to všímam aj u tých, ktorí sa nerozhodnú zostať v Thajsku natrvalo.
Formálne nie expat, ale verte, že niekto, kto navštevuje Thajsko už takmer 25 rokov, asi 2-krát do roka na 1 až 3 mesiace a v posledných rokoch podľa „metódy 8 na 4“, naozaj vie, ako to chodí. chcieť kritizovať, keď zastávame iný názor.
Síce som niekedy vynechal rok, ale žiarliť na to, že som urobil „veľký krok“, sa absolútne nehodí, ani nie tak, že by som to nedokázal, ale že sa mi to zatiaľ nechce, každý má jeho/jej dôvody na to. V budúcnosti o tom rozhodnú spoločenské okolnosti.
Hans, prepáč, že musím povedať, aj ja som realistický človek a veľa som toho zažil, ale tvoje príspevky na TBC ma nikdy nepotešia.
Dúfam, že v tvojom veku nie som taký kyslý a mám pozitívnejší pohľad na život.
Dúfam, že v mojom príspevku nie sú žiadne pravopisné chyby.