O 7 týždňov to bude znova. Potom odchádzam z Düsseldorfu k svojej milovanej Thailand. Dovtedy si musím vystačiť so svojimi spomienkami alebo predstavami, aké to bude tentoraz.

V momente, keď v Bangkoku vystúpim z lietadla, zažívam pocit návratu domov. Späť v krajine, ktorá je taká známa. Napriek tomu si hneď uvedomíte, že ste sa dostali do úplne iného sveta. Všetko je iné, vône, farby podnebie a ľudia. To úmorné teplo a zvuky, ktoré mojim ušiam znejú ako hudba. Dokonca aj praskanie tuk-tuka znie príjemne.

Moja posledná cesta bola už pred siedmimi mesiacmi a bola príliš krátka. Spomienky miznú a pocity miznú. Medzitým mám čo do činenia s plnením a udržiavaním Thailandblogu. Stále to robím s rovnakou radosťou, ako keď som začínal.

Množstvo e-mailov, ktoré o tom dostávam od verných čitateľov, ma vždy potešia. Tento týždeň som dostal jeden z nich a myslel som si, že je to veľmi špeciálne. Chcem sa s vami podeliť o reakciu. Jedna pani mi poslala e-mail:

„S manželom sme roky cestovali po JV Ázii. Najlepšie na vlastnú päsť a to bolo skvelé. Thajsko bolo vždy na našom zozname. Cítili sme sa tam ako doma a za tie roky sme mestskou hromadnou dopravou precestovali celú krajinu. Naša prvá cestovné do Thajska bol v roku 1986 a náš posledný v roku 2003. 6 týždňov na to môj manžel zomrel. Teraz sa musím uspokojiť so všetkými dobrými spomienkami a váš weblog s tým tiež pomáha. Dúfam, že to budem čítať ešte dlho."

Nádherná odpoveď, vďaka ktorej sa na chvíľu odmlčíte... Nielen pre mňa, ale pre každého, kto sa venuje thajskému blogu a pravidelne píše články. Takmer každý týždeň dostávam niekoľko e-mailov od úplne neznámych ľudí, ktorí mi (nám) ďakujú za pekné príbehy na Thailandblog. Veľmi motivujúce čítať všetky tie komentáre!

Program na blížiacu sa cestu do Thajska je už viac-menej pevný. Pár dní v Bangkoku, potom do Hua Hin. Z Hua Hin do Pattaya (loďou?). Prechádzka po Pattaya, potom späť do Bangkoku, aby ste stihli nočný vlak do Isaanu. V Isaane som naposledy fotila po období dažďov, všetko bolo krásne zelené. V polovici mája to bude iné, obávam sa, že sucho a sucho.

Po pár dňoch Isan späť do Bangkoku a potom lietadlom do Chiang Mai. Výlet končí v Chiang Mai. Návrat do Bangkoku nočným vlakom a posledná noc pri letisku. Takto dostaneme 21 dní plných. Opäť nabitý program, ale cestovanie v Thajsku tiež nie je žiadny trest. Obzvlášť rád cestujem vlakom. A najradšej nočný vlak, ten môžem každému odporučiť.

Teším sa, že sa opäť stretnem s priateľmi a známymi v Thajsku. Potom som zaplavený zvláštnymi príbehmi. Skúsenosti expatov sú vždy príjemné počuť. Niekedy vtipné, niekedy smutné a často úžasné. Tieto príbehy zvyčajne tvoria základ pre časti, ktoré píšem neskôr. Aj keď o Thajsku neprestávam hovoriť a nikdy nepíšem, návšteva mi stále prináša novú inšpiráciu. So všetkým, čo vidím, počujem a zažívam, mi hlavou už víria nápady na ďalšie príbehy.

Na tomto výlete stretnem aj niektorých ľudí, ktorých poznám len z komentárov na blogu alebo z článkov, ktoré píšu. Medzitým odpočítavam dni a rozmýšľam...

7 reakcií na “Museing about Thailand”

  1. ThailandGanger hovorí hore

    Maj pekné prázdniny.

    Opäť na teba žiarli.

    • Hans Bos (redaktor) hovorí hore

      Žiarlivý? Myslím, že sleduješ pár dní po Petrovi....

  2. john hovorí hore

    Šťastné prázdniny!!

    Musím počkať ešte 3,5 mesiaca. Ale každý deň som zaneprázdnený Thajskom.
    Už teraz plánujem svoju ďalšiu cestu do Thajska.

  3. Tón hovorí hore

    Dobrý deň,
    Raduj sa. Teraz máme internet v hoteli, takže na Thailandblog. Tento e-mail je odoslaný z krásneho rezortu v Jomtien. Zostávame tu asi 4 dni, raz sme boli v Sattahip a potom sme videli len juh Pattayi. Zajtra začína návšteva Pattaye a uvidíme, čo tam uvidíme. Zoznam, ktorý sa raz objavil na blogu (myslím, že Gringo), je konzultovaný.

    • Khun Peter (redaktor) hovorí hore

      @Pekný Ton. Bavte sa v Pattayi!

  4. robert hovorí hore

    Poznám ten tvoj pocit. Predtým, ako som žil v Ázii, som sem pravidelne chodil za prácou. Vône, farby, ruch, jedlo, nočný život, život na ulici... dokonca aj mesto ako Singapur, ktoré je na ázijské pomery pomerne nudné, má tú príťažlivosť. Niekto raz povedal, že „v mestách v Ázii sa každý večer cíti ako v sobotu večer“ a je na tom kus pravdy.

    Neviem, či to platí aj pre ostatných, ale tých pár krát, čo prídem do Európy alebo USA, mi to príde úmorná nuda a neviem, ako rýchlo musím zase odísť do Ázie. Myslím, že všetky tie dojmy z minulosti sa teraz stali normou a nevedome mi to všetko chýba, keď nie som v Ázii. Takpovediac druh ázijskej závislosti. 😉

    • hans hovorí hore

      Keď som v Thajsku, každý deň mi pripadá ako sviatok, bohužiaľ som to zistil, až keď som mal 45 rokov.


Zanechať komentár

Thailandblog.nl používa súbory cookie

Naša stránka funguje najlepšie vďaka cookies. Takto si zapamätáme vaše nastavenia, urobíme vám osobnú ponuku a pomôžete nám zlepšiť kvalitu webu. čítajte viac

Áno, chcem dobrý web