Prečo sova vždy vyzerá tak pochmúrne (z: Stimulujúce príbehy zo severného Thajska; č. 52)
Toto je príbeh o strome „Plameň lesa“ (*). Tento strom patril panovníkovi a rodil veľa strukovín. Jedného dňa prišla opica a zatriasla stromom. Všetky struky vypadli. Plop!
Bol to bystrý muž a mal kozu. Zapálil hromadu odpadu a na druhý deň ráno rozsypal teplý popol a žeravé uhlíky na zem a potom ich hodil do rieky. Býval blízko rieky Ping. Potom dočista pozametal zem.
Karen, ktorá sa vykakala na matrac (z: Stimulujúce príbehy zo severného Thajska; č. 50)
Tento príbeh je o mladej žene. Jedného dňa prešiel muž z Karen okolo predaja vodných byvolov. Karen má často byvola, vieš. Spýtal sa, či môže spať v jej dome, ale ona ho nepustila dnu.
To je to, čo robíte s holohlavým suchárom! (Z: Stimulujúce príbehy zo severného Thajska; č. 49)
Kedysi dávno existoval muž, ktorý dokázal liečiť plešatosť. Teraz nehovorím negatívne o holohlavých ľuďoch, viete, pretože ja sám som plešatý. Každopádne, mohol vyliečiť plešatých ľudí, ale museli ste za to zaplatiť. Tovar a pätnásť rupií. Vtedy sa používali rupie. A tak k nemu chodili holohlaví, aby im vrátili vlasy.
Pretože vyzeráš ako moja matka... (Od: Stimulujúce príbehy zo severného Thajska; č. 48)
Muž chodil celý deň a bol hladný. Zaklopal na dom a požiadal, aby zjedol dusenú lepkavú ryžu. Stará žena v dome išla do záhrady natrhať banánový list, na ktorý sa dá obaliť ryža. Ryžovar už odstavila z ohňa.
Katinská ceremónia na konci Pansy, budhistický pôst, pôst. Verejnosť poskytuje mníchom nové rúcha a dary. Veľmi dôležitá udalosť.
Jeden mních mal oči na matke jedného z novicov. Bol zamilovaný. Vždy, keď novic priniesol matkine dary do chrámu, povedal: „Všetky tieto dary sú od mojej matky,“ a mních to zakaždým nahlas opakoval. "Ponuka od matky tohto nováčika."
Bola to myš, ktorá pohrýzla mačku alebo... Dráždivé príbehy zo severného Thajska. White Lotus Books, Thajsko. Anglický názov 'Mačka chytila myš.'
Sladké nič v Nan
Provincia Nan na ďalekom severe Thajska, mierne zastrčená pri hraniciach Laosu, je jednou z vidieckych krás s rustikálnym thajským kúzlom.
Khamu, ktorý počúva Vessantara Jataka (z: Dychtivé príbehy zo severného Thajska; č. 44)
Khamu si prvýkrát vypočul čítanie Vessantara Jataka. (*) Mních prišiel do kapituly Maddi, v ktorej princ Vessantara odovzdáva svoje dve deti bráhmanskému kňazovi, ktorý im zväzuje ruky a tlačí ich pred seba. Mních čítal: "Smútok tromfol a deti mali slzy v očiach."
Toto je opäť o mníchovi. Nie, niet iného mnícha v našom chráme, pamätajte! Ďalší chrám – veľmi ďaleko. Tento mních prísne strážil chlebovník na pozemku chrámu. A ak by strom priniesol zrelé ovocie, nikoho by k nemu nepustil.
Mních so ženským sarongom okolo hlavy (Z: Stimulujúce príbehy zo severného Thajska; č. 42)
Toto je o mníchovi. Nie, nie mních v našom chráme, dobré nebesia nie! Ďalší chrám – veľmi ďaleko. A ten mních mal sex so ženou. Bol to jej milenec.
Dedina sa teraz volá Nong Kheng, ale predtým sa nazývala Nong Khuaj Deng alebo „Red Dick Pond“. Vtedy to bolo tiež mesto s kráľom a všetkým. Na mieste, kde bývalo mesto, je stále vidieť akúsi mohylu.
Žiadostný veštec (Z: Stimulujúce príbehy zo severného Thajska; č. 40)
Ďalší príbeh o niekom, kto sa chcel vyspať s manželkou svojho staršieho brata. Bola tehotná a jej manžel bol služobne preč. Ale ako to mohol podať úhľadne?
Keď bol svet ešte pokojný... (Od: Stimulujúce príbehy zo severného Thajska; č. 39)
Stalo sa to už veľmi dávno. Vtedy ešte mohli rozprávať všetky zvieratá, stromy a trávy. Žili spolu podľa Indrovho (*) zákona: ak zviera sníva, že zje niečo chutné, na druhý deň sa mu tento sen môže splniť. A zvieratá sa podľa toho aj správali.
Prečo nemá tvoj palec na nohe necht? (Z: Stimulujúce príbehy zo severného Thajska; č. 38)
Toto je o mníchovi, ktorý žil v chráme veľmi dlho. Na svojho nováčika Chana bol prísny. Sväté písmo sa vtedy písalo na sušené palmové listy. Keď mních ráno vstal, vzal kovovú ihlu na rytie a sadol si za stôl s palmovým listom.
K ulovenej rybe červíka nedáš, však? (Od: Stimulujúce príbehy zo severného Thajska; č. 37)
Toto je príbeh o členovi kmeňa Khamu. Sú to Laosania a žijú vo Vientiane (*). Laos býval menej rozvinutý a bolo ťažké sa tam dostať. Ich príjem bol len tri rupie ročne. Áno, v tých časoch sa používali rupie. (**)