Jozef v Ázii (15. časť)

Inak rušná Beach Road

Nášmu hotelu s priestrannou izbou s vlastnou kúpeľňou s veľkým balkónom a výhľadom na more síce nemáme čo vytknúť, no aj tak to tak trochu prežívame, ako keby sme boli uväznení v Thajsku.

Všade je veľmi ticho, no našťastie je tu a tam stále otvorených pár reštaurácií, ktoré obslúžia tých pár zákazníkov.

Vo veľmi veľkom Avani Resort dnes večer hral klavirista v salóniku pre jedného poslucháča. Útulno je iné, ale zmierili sme sa s tým, že v Pattayi budeme musieť zrejme zostať na neurčitý čas. Jedinou útechou, ktorú máme, je vedomie, že v Holandsku to nie je o nič lepšie. Tu môžeme byť dokonca privilegovaní. Nevzdávame sa a zostávame optimistickí. Našťastie, aj moja drahá kamoška má za sebou prvý šok a tiež zostáva rozumná a pokojná.

Vystrašený

Dnes večer sme hovorili s Američanom, ktorý tiež býva v našom hoteli. Povedal, že v jeden z týchto dní sa bude hovoriť o dočasnom zatvorení hotela, pretože v súčasnosti je podľa neho obsadených len deväť izieb nesmierne veľkého hotela. Recepcia však o ničom nevedela. Uvidíme a už máme vymyslené ďalšie ubytovanie. Zachovať pokoj je teraz krédom.

jedlo

Špeciálne možnosti stravovania v našom hoteli chýbajú, a tak sa prechádzame po Second Road, kde je tiež veľmi ticho a takmer žiadna premávka. Oproti známej nákupnej hale Mike's Shopping Hall prejdeme do pasáže na druhej strane, kde na rohu pri jednoduchej jedálni sedí pár ľudí a kráčajúc ďalej si všimneme, že je tam všetko zatvorené, s výnimkou švédskej reštaurácie, kde sme. privítali s otvorenou náručou, čím sa zvýšil počet hostí na šesť.

Po návrate do hotela si kupujeme ďalšiu fľašu Jacob's Creek Shiraz Cabernet, aby sme večer strávili v našej izbe čo najpohodlnejšie. Z Las Vegas nám telefonuje FaceTime a tam je tiež úplne ticho; aj na slávnom Stripe, počujeme.

Namiesto ľudí na pláži holuby

Svet sa zmenil!

Našťastie sa nám výborne spí a ráno s ťažkosťami vstávame z postele. Ale predstava, že nás čakajú kráľovské raňajky a ochladzujúca sprcha, nás prebúdza.

Poobede kráčam po Beach Road vyzbrojený fotoaparátom, aby som urobil pár záberov. Inak rušnú ulicu a pláž už nepoznáte. Prázdne ležadlá, zložené slnečníky, sem-tam stánok s nápojmi, no skrátka žiadni zákazníci; na pláži sotva možno vidieť živého tvora.

Alebo aspoň preto, že holuby veselo šantia a o koronavírus sa doslova nestarajú. Ticho má však aj dobrú stránku, pretože všetci sú milí a okoloidúci sa navzájom veľmi priateľsky vítajú. Zdá sa, že ľudia sa vďaka situácii, ktorá nastala, cítia medzi sebou viac prepojení.

Západ slnka

Okolo pol siedmej večer sledujeme nádherný západ slnka a teplú žiaru, ktorá sa potom vznáša nad morom.

Po celom dni strávenom v hoteli s krátkou prestávkou hľadáme večer jednu z mála otvorených reštaurácií na prestávku. Aby sme neumreli od hladu a fľaša vína v našej krásnej izbe tiež nechýba. Je to len neistota ohľadom pokračovania, ale my si udržiavame náladu.