Chit Phumisak – Foto: Wikimedia

Búrlivé šesťdesiate roky v Holandsku, starší čitatelia tohto blogu si nepochybne pamätajú anarchistické hnutie Provo okrem iného s Roelom van Duinom, študentské nepokoje v Amsterdame vyvrcholené okupáciou Maagdenhuis. V mnohých krajinách sa mládež vzbúrila proti zavedenému poriadku a „kvetinová sila“ bola na vrchole.

Aj medzi mládežou Thailand ľudia začali kriticky premýšľať o spoločnosti, o ktorej sa v zahraničí málo vie. Známe je drvenie demonštrantov pravicovou klikou v spolupráci s armádou. Niektoré veľké masakry boli spáchané v rokoch 1973 až 1976, ale o pozadí sa vie pomerne málo. Ako mohli vzniknúť tieto výbuchy násilia? Ako je možné, že štátne represie potlačili kritické myslenie natoľko, že sa zdá, akoby dodnes v Thajsku nezostali žiadni „kritickí“ mladíci?

Pretože zatiaľ čo v tom čase novinári na Západe šaleli o elegantnom a priateľskom thajskom kráľovskom páre, kráľovnej Sirikit a kráľovi Bhumibolovi, o množstvo kaluží krvi v uliciach Bangkoku či v krajine nebol na Západe vôbec záujem. . Obeťami týchto masakrov sa stali desiatky, ak nie stovky intelektuálov. Bolo to obdobie studenej vojny a spravodajstvo o „ľavicových“ pohyboch „nebolo žiaduce“.

Čit Phumisak bol v tej chvíli idolom mnohých thajských študentov, ktorí však zomreli príliš skoro. Narodil sa 25. septembra 1930 v jednoduchej rodine v provincii Prachinburi, ktorá susedí s Kambodžou. Chodil do chrámovej školy vo svojej dedine, potom do verejnej školy v Samutprakane, kde bol objavený jeho talent na jazyky. Chit hovoril thajsky, khmérsky, francúzsky, anglicky a páli. Neskôr úspešne vyštudoval lingvistiku na Chulalongkorn University v Bangkoku. Tam sa pripojil k akademickej diskusnej skupine podozrivej úradmi.

Prvýkrát mohol ako študent vyjadriť svoje socialistické myšlienky v roku 1953. Americké veľvyslanectvo v Bangkoku ho najalo, aby spolu s Američanom Williamom J. Gedneyom preložil Marxov Komunistický manifest do thajčiny. Táto akcia mala v thajskej vláde vzbudiť väčší strach z komunistov, aby bolo možné prijať vhodné opatrenia proti komunizmu, ktorý mal predovšetkým zapôsobiť na obyčajných ľudí.

V roku 1957 bol Chit Phumisak vymenovaný za univerzitného pedagóga v Phetchaburi, ale o rok neskôr, 21. októbra 1958, bol spolu s mnohými ďalšími intelektuálmi zatknutý pre údajné komunistické sympatie. Dôvodom boli jeho protinacionalistické a sociálne pokrokové spisy, najmä Chomna Sakhina Thai, vydané v roku 1957. Vo voľnom preklade by názov mohol byť „Skutočná tvár thajského feudalizmu“. Kniha nebola nikdy úplne preložená do západného jazyka.

Toto isté protifeudálne dielo napísal pod pseudonymom Somsamai Sisuttharaphan a rovnako skorumpovaná a silne protikomunistická proamerická vláda Sarit Thanarat, ktorý bol sám multimilionár s množstvom nehnuteľností a bol legálne ženatý s päťdesiatkou ( 50) ženy to považovali za vážnu hrozbu.

Chulalongkorn University v Bangkoku

Chit už strávil šesť rokov vo väzení, kým ho v decembri 1965 oslobodili z dôvodu preukázanej neviny. Nezostal však sám a neustále sa mu vyhrážali.

Skryl sa a vstúpil do zakázanej komunistickej strany Thajska v pohorí Phu Phan v Sakon Nakhon. 5. mája 1966 ho podľa oficiálnej verzie „dedinčanov“ zastrelila v dedine Nong Kung v okrese Waritchaphum polovojenská skupina najatá miestnym starostom.

Chit Phumisak – Foto: Wikimedia

Až v roku 1989 boli jeho pozostatky exhumované a uložené v budhistickom ceremoniáli v stúpe na pozemku neďalekého Wat Prasit Sangwon. Chrám je teraz pamätníkom.

Chit Phumisak zanechal za svoj krátky život prekvapivo veľké množstvo publikácií. Zoznam na jeho thajskej stránke Wikipédie obsahuje množstvo kníh v próze a poézii, jazykovej histórii a všeobecne historických dielach a textoch piesní. Vždy musel publikovať pod pseudonymom, ako Kanmueang Kawi (= „politický básnik“) a Kawi Si Sayam. (Kawi = básnik; Mueang = krajina, štát, Sayam = „Siam“). Jeho najznámejšia vedecká práca, ktorá vyšla posmrtne v roku 1977 a mala 4 vydania, je „Khwam pen ma khong kham Sayam, Thai, Lao lae Khom“ („Pôvod konceptu Siam, Thai, Lao a Khom“). . Ešte predtým, ako bol zatknutý, vyšla v roku 1957 „Sinlapa phuea chiwit, sinlapa phuea prachachon“ („Umenie pre život, umenie pre ľudí“).

Pre študentov sedemdesiatych rokov, ako raz povedal spevák a kapelník Nga Kharawan, sa Chit Phumisak stal akýmsi „Che Guevarom z Thajska“.

2 odpovede na “Chit Phumisak, Che Guevara z Thajska”

  1. Rob V. hovorí hore

    Myslel som si, že „Thajský radikálny diskurz: skutočná tvár thajského feudalizmu dnes“ Craiga Reynoldsa je úplný preklad. Tá kniha mi leží na poličke, ale musím priznať, že bola dosť ťažká. Diskutuje sa tam o feudálnom sakdinskom systéme a stopách, ktoré po sebe dodnes – podľa Chita – necháva, kapitalizmus a kolonializmus a triedny boj. Na úvod má samozrejme aj pomerne rozsiahlu Chitovu biografiu.

    Pozoruhodný detail: Chitovu knihu o thajskom feudalizme spolusponzoroval premiér Phibun. Na prvú publikáciu bolo sprístupnených 30 2 bahtov. Je možné, že Phibun chcel rozšíriť svoje šance – podľa Reynoldsa – tým, že opäť nevsadil na nesprávneho koňa, ako v druhej svetovej vojne. Mohlo by to tiež prispieť k tomu, čo bolo možno socialistickým dielom, zapôsobiť na Američanov o komunistickej hrozbe v Thajsku.

    Gedney, o ktorej sa zmienil Gringo, opísal Chita ako „všestranného čitateľa s vynikajúcimi znalosťami khmérčiny, niekoho, kto prečítal ‚prakticky všetko‘. Bol jedným z najinteligentnejších Thajčanov, akých kedy Gedney stretol. Pomerne pedantný mladý muž s dobrými spôsobmi a odhodlaným chodom. Chit bol rovnako fascinovaný vysokou kultúrou, ako aj kritický voči nej. "Stále by ma zaujímalo, či bol ako Red, keď som ho stretol," povedal Gedney v rozhovore v roku 1980.

    Podľa životopisu Čit nezískal svoj marxizmus zo zahraničia. Na začiatku 50. rokov v Bangkoku bolo ľahšie získať Marxovu prácu, ako si Gedney alebo thajská polícia uvedomovali.

    Biografia tiež uvádza, že v posledných dvoch rokoch štúdia na Chulalongkorn University Chit tiež pracoval ako sprievodca, ktorý prevážal turistov po Bangkoku, Ayutthayi a starovekých khmérskych ruinách Angkor Wat.

  2. Tino Kuis hovorí hore

    Pekné prírastky, Rob V.

    Chit (alebo Jit) Phumisak nemožno porovnávať s Che Guevarom. Chit bol skôr mysliteľ a spisovateľ a vôbec nebol násilný.

    Vypočujte si jeho najslávnejšiu pieseň „Starlight of Determination“, ktorá sa teraz bežne spieva na súčasných demonštráciách: „Nechajme dúfať a tieto hrozné časy“ je jeho odkaz

    https://www.youtube.com/watch?v=QVbTzDlwVHw&list=RDQVbTzDlwVHw&start_radio=1

    Preklad je tu:

    https://www.thailandblog.nl/achtergrond/jit-phumisak-dichter-intellectueel-revolutionair/


Zanechať komentár

Thailandblog.nl používa súbory cookie

Naša stránka funguje najlepšie vďaka cookies. Takto si zapamätáme vaše nastavenia, urobíme vám osobnú ponuku a pomôžete nám zlepšiť kvalitu webu. čítajte viac

Áno, chcem dobrý web