Rezort obchodu sa snaží upokojiť obavy zahraničných firiem z navrhovanej novely zákona o zahraničnom podnikaní na obmedzenie týchto firiem.

Generálny riaditeľ odboru rozvoja podnikania sľubuje prechodné obdobie. Okrem toho sa zmena netýka zahraničných spoločností pôsobiacich na základe medzinárodných dohôd, spoločností so zastúpením v Thajsku a spoločností s investičným privilégiom od Board of Investment.

Podľa Pongpun Gearaviriyapun má zmena za cieľ uzavrieť medzery používané na obchádzanie pravidla, že viac ako 50 percent akcií spoločnosti musia vlastniť Thajčania. Zákon však neukladá žiadne obmedzenia na zloženie predstavenstva a hlasovacie práva akcionárov, čo znamená, že cudzinci môžu aj naďalej zostať pevne pod kontrolou.

Medzi odvetvia, ktorých sa zmena dotkne, patrí elektronický obchod, telekomunikácie, logistika, technologické spoločnosti [?] a zahraničné spoločnosti, ktoré sú už autorizované, ale ešte nie sú v prevádzke.

Zmena zákona má dôsledky aj pre reštaurácie, obchody s potravinami a turistických sprievodcov (pozri fotografiu na domovskej stránke a vyššie). Tieto spoločnosti a táto profesia sú (odteraz) výlučne vyhradené pre Thajcov. Ministerstvo chce skoncovať s pokrivenou praxou najmä v turistických centrách ako Chiang Mai, Phuket a Surat Thani. Mnoho spoločností tam skutočne riadia cudzinci a prevádzkujú zahraničných sprievodcov.

V článku sa neuvádza, či Pongpunova obrana robí dojem. Noviny opakujú to, čo včera napísali, že zahraničné veľvyslanectvo považuje zmenu za pokus ochrániť thajské spoločnosti pred konkurenciou zahraničných spoločností.

(Zdroj: pošta z Bangkoku, 3. novembra 2014)

Predchádzajúci príspevok

Zahraničné spoločnosti sa obávajú obmedzení

5 reakcií na “Polievka sa neje taká horúca, ako sa podáva”

  1. erik hovorí hore

    Ak som to dobre čítal, tak včerajší príbeh bol nepremyslený, zámerne neúplný alebo zámerne nahodil rybu, aby zistil, kedy začne pípať, Systém pípania a stláčania.

    Potom sa im včerajšie komentáre vyjasnili, bez ohľadu na to, čo bolo povedané diplomatickými slovami v úhľadných salónoch.

    To, čo teraz čítam, je obmedzovanie skutočného riadenia výlučne DOMÁCICH spoločností v určitých odvetviach. A ďalšie opatrenie sa jednoducho nazýva protekcionizmus. Ale povedz to a nebij sa.

    Strach bol zasiaty a vezmi to semienko zo zeme. Z toho profitujú susedné krajiny.

  2. Cornelis hovorí hore

    Včera večer som pricestoval do Thajska – po príliš dlhej ceste kvôli zmeškaniu prípojného letu v Dubaji – a dnes ráno som si pri káve v hoteli prečítal Bangkok Post. Vyššie uvedený článok ma tiež okamžite zaujal. Súhlasím s Erikovou odpoveďou vyššie: má to silný zápach protekcionizmu a to je zlé, ale teraz sa dostatočne dokázalo, že to dlhodobo nefunguje. Skôr je to kontraproduktívne. V tomto svetle je prinajmenšom zvláštne čítať nasledujúci citát od Pongpuna: „Zameriavame sa na zlepšenie úrovne existujúcich podnikov a tých, ktorí uvažujú o investovaní v krajine, aby boli v súlade so súčasnými globálnymi obchodnými praktikami……“. Práve v súčasných praktikách svetového obchodu nie je priestor na protekcionistické opatrenia a tam, kde sa objavia, ich ostro odsudzuje WTO, teda Svetová obchodná organizácia – ktorej členom je aj Thajsko.
    Článok dáva do súvisu aj s korupciou, proti ktorej by tieto opatrenia mohli tiež pomôcť…………………… Korupciu samozrejme importujú zahraničné firmy a investori…….,

    • Hora hovorí hore

      Thajsko je už teraz krajinou protekcionizmu. Mnohé zahraničné spoločnosti už prevzali thajskí riaditelia alebo ich úplne kúpili. ako sú Mac Donalds a pizzerie atď. Neexistuje žiadna krajina, ktorá by sa chránila tak ako Thajsko.
      Áno Čína... Dovozné clá sú tu obrovské. Nie je normálne, čo tu stojí kilo syra... A korupciu nikdy neodstránite... Lebo ako sa súčasná vláda dostane k takému majetku. Korupcia je teraz verejná. lebo ten človiečik to ukazuje, ale od elity nikdy nič nevidíš, aj keď sú skorumpovanejší ako obyčajný policajt. Policajt nezoškrabal 125 miliónov, ale mnohí vo vláde áno... V Holandsku je korupcia pod stolom. To človek nikdy nevidí. WTO môže štekať, koľko chcú. Thajsko si aj tak robí, čo chce. WTO je čisto administratívny klub a nemá žiadny vplyv na politické rozhodnutia tu ani v žiadnej krajine. Thajsko má šťastie, že mzdy sú také nízke. Pretože aké produkty boli teraz vynájdené v Thajsku? Korupciu zaviedli elity alebo lepšie preložené „tými“ mocnými, nie firmami.

  3. Hansnl hovorí hore

    Pozri, ideme znova.
    Znova dvíha hlavu idiotský protekcionizmus, ktorý je obzvlášť, extrémne, zakorenený v génoch určitej skupiny obyvateľstva.

    Zdanlivo, samozrejme, chrániť krajinu pred odpornými vplyvmi gwailoo.
    Ale určite v neprospech väčšiny obyvateľstva.

    V istej veľkej krajine v Ázii vynakladajú maximálne úsilie na to, aby všetko, čo im nepatrí, zostalo za hranicami.
    A to sa zatiaľ darilo.
    Žiaľ, aj tam sa to dosť zhoršuje.
    Aj tam si ľudia začínajú uvedomovať, že obchod je obojsmerná ulica.

    Ale toto porozumenie ešte nepreniklo do vládnucej triedy v Thajsku.
    Investori chcú byť šéfom vo svojej firme a nechcú byť osedlaní povinným partnerom, ktorý často chce byť aj šéfom.

    A obeťou je......

  4. janbeute hovorí hore

    Po prečítaní tohto všetkého sa však od včerajšej správy týkajúcej sa myšlienok Thajcov zmenilo len málo alebo vôbec nič.
    Pre veľkých zahraničných investorov sa toho veľa nezmenilo, človek by veril.
    Áno, práve toho sa boja.
    Ak by sa japonskí výrobcovia elektroniky a áut presťahovali, katastrofa by bola nevyčísliteľná.
    Ale áno, radšej by prišli o malého súkromného investora alebo podnikateľa z Holandska či Belgicka.
    A prečo sa ešte raz pýtam??
    Kde bývam neďaleko priemyselného areálu Lamphun alebo priemyselného areálu Nikom.
    Odišlo by alebo odišlo inam pre mnohé alebo čiastočné japonské spoločnosti, ktoré sú tu prítomné, a dokonca aj pre známu holandskú spoločnosť v leteckých vozíkoch?
    Byť úplnou KATASTROFA pre zamestnanie v regióne tu v severnom Thajsku.
    Thajsko je ostrov v juhovýchodnej Ázii.
    Kedy začnú okolo tohto ostrova stavať múr, ktorý dá prácu aj mnohým nezamestnaným Thajčanom.
    Rovnako ako Číňania pred storočiami proti útočníkom, známejším ako Veľký čínsky múr.
    Teraz turistická atrakcia.

    Ján Beute.


Zanechať komentár

Thailandblog.nl používa súbory cookie

Naša stránka funguje najlepšie vďaka cookies. Takto si zapamätáme vaše nastavenia, urobíme vám osobnú ponuku a pomôžete nám zlepšiť kvalitu webu. čítajte viac

Áno, chcem dobrý web