Príspevok čitateľa: „Prichádzame Udon Thani“

Je január. Letím KL875, smerujem do Bangkoku. Už je to dávno, čo som letel. Pre môjho zamestnávateľa, veľkú americkú high-tech spoločnosť, som lietal mnohokrát, v rámci Európy aj medzikontinentálne. Ale naozaj hovorím o 15 rokoch dozadu.

Veci sa však zmenili. Keď som prišiel na Schiphol, musel som si vybaviť palubný lístok cez automat. Našťastie tu bola letuška KLM, ktorá mi s tým mohla pomôcť. Tým som sa ešte nezbavil všetkých moderných trapasov. Kufor som si musel odbaviť aj sám. Opäť mi pomohla šarmantná pracovníčka KLM. Keď si tieto postupy vyskúšate, nabudúce to bude o niečo jednoduchšie, ale človeku nad 65 rokov to chce trochu zvyku.

Takže som v lietadle KLM na ceste z Amsterdamu do Bangkoku. Za posledné roky pribudlo pekných pár kíl, takže ekonomická sedačka je pre mňa v tesnom závese. Lietadlo je úplne plné. Nie je tam žiadne voľné miesto, takže určite nie je rad, kam by som sa mohol presunúť, aby som mal trochu viac miesta. Každopádne to trvá len asi 11 hodín, takže to aj napriek nepohodliu prežijem.

Po pár drinkoch a zahryznutí si trochu zdriemnem. A spomínam na to, ako ubehlo posledných pár rokov. V roku 2002 sme si spolu s manželkou založili realitnú kanceláriu a začali s nadšením pracovať. Čoskoro však prišla katastrofa. Po ročnom boji s rakovinou hrdla mi v roku 2005 zomrela manželka. A ja som bol na záchranu podniku sám. Nakoniec to nevyšlo a ja som skrachoval. V jednom okamihu bol dom násilne predaný. Žil som nejaký čas so sestrou. Nie sú to pekné veci, na ktoré sa treba pozerať späť. Po tých pár menej šťastných rokoch som sa opäť pustil do práce a pomaly, ale isto som vyliezol z doliny, ako sa tomu tak krásne hovorí. A opäť úplne „nad Janom“.

A teraz letím do Bangkoku. Nikdy som nebol v Ázii, vrátane Thajska. Čítali ste o tom veľa, najmä tu na Thailandblog. Tá krajina ma fascinuje, ale netuším, ako to tam v skutočnosti je, či zvládnem horúčavy, prekonám jazykový problém, kam ísť a tak ďalej a tak ďalej. Chápem to tak, že v Thajsku sa riadia anglickým dopravným systémom, takže jazdia na nesprávnej strane cesty. No ani to nebude také zlé, stačí sledovať premávku a už to pôjde samo.

Letušky sú milé a ochotné. Pravidelne chodia na moju žiadosť priniesť drink (biele víno). Dúfam, že sa mi podarí zaspať po pár pohároch vína, dal som si na to aj temezapan, ale nedá sa. Aj kvôli tým strašne malým stoličkám, ktoré sú navyše príliš blízko pri sebe, že sa len ťažko zbavíte kolien. Ako sa to zase volá: áno, ako slede v sude.

Som veľmi zvedavý na Thajčanku, ktorá ma bude čakať na letisku. Spoznal som ju cez ThaiLovelinks a mali sme s ňou pomerne veľa rozhovorov cez Skype. Mám z nej teda dobrý dojem, ale áno, na realitu si musíme počkať.

Presne podľa harmonogramu pristávame na letisku Suvarnabhumi. Našťastie kontrola na imigračnom prebieha celkom hladko. Do haly na batožinu. Trvá to tam trochu dlhšie, ale mám svoj kufor. Žiadna kontrola na colnici, mohol som len prejsť. Takže teraz som v Thajsku, stále v Bangkoku. Ale kde je môj milý miláčik. Nikde ju nevidím. Rozhodnem sa zmeniť nejaké eurá na thajský baht, aby som si mohol zaplatiť aspoň taxík. A stále sa obzerajte po mojom thajskom poklade. Pomaly kráčam ďalej s vozíkom na batožinu a zrazu počujem malý krik. Pozerám sa odkiaľ ten zvuk prichádza a vidím thajský skok vo vzduchu, zamáva mi a potom sa rozbehne ku mne. Našli sme sa. Ideme do garáže, kde nás čaká brat jej kamarátky. Keď som vyšiel z príletovej haly, cítim, že sa okolo mňa teplo obklopuje ako teplá prikrývka.

Odvezieme sa do hotela Lebua at State Tower na Silom Road. Naša izba sa nachádza na 55. poschodí a máme fantastický výhľad na rieku Chao Praya a časť Bangkoku. Samotná izba je luxusná a s asi 75 m2 veľmi priestranná.
Rozhodneme sa trochu poprechádzať po okolí a kúpiť si nejaké užitočné veci, ako napríklad thajskú SIM kartu. Našťastie sú všetky obchodné domy vybavené klimatizáciou. Cestou tiež niečo zjedol. A šiel späť do nášho hotela. Na najvyššie poschodie a tam na strešnej terase si spolu pri poháriku vína užili krásny výhľad a naše prvé zoznámenie.

V Bangkoku zostávame tri dni. Dostatok času na návštevu niektorých turistických atrakcií a nákupov. Bangkok na mňa celkom zapôsobil, ale nie som z toho blázon. Chaotická doprava, množstvo zápch (na prejdenie 2-3 kilometrov strávite niekedy takmer hodinu v taxíku), smog a samozrejme nepoznanie mesta. Tým pádom úplne absentuje akékoľvek povedomie o tom, kde sa v tejto metropole nachádzate. Hotel je fantastický, nebolo v ňom vôbec nič zlé. Ale po niekoľkých sedeniach na strešnej terase aj to omrzí. Napriek veľkej rôznorodosti ľudí na tej strešnej terase, ktorú som so zvedavosťou sledoval.

Jasne rozpoznateľní sú turisti, muži s platenou ženskou spoločnosťou, zvyky a páry ako my.

Po troch dňoch v Bangkoku si dobre uvedomujem, že sa presúvame do Udonthani. Odhlásený a taxíkom do Don Mueang. Nastalo nepríjemné prekvapenie, že systémy sú nefunkčné, no našťastie sa to včas vyriešilo. Letíme s Nok Air do Udonu. Na letisku Udon nás podľa dohody vyzdvihuje dodávka hotela Pannarai. Všetko ide podľa plánu, takže sme v našom hoteli v plánovanom čase. Hotel je hitom. Izba je dostatočne veľká a plne vybavená. K dispozícii je atraktívny bazén a priestranná reštaurácia s množstvom lahôdok na jedálnom lístku.

Od prvého dňa sa v Udone cítim úplne ako doma. Aký rozdiel oproti Bangkoku.

Odoslal Charly – Charlyho prvý príspevok si môžete prečítať tu: www.thailandblog.nl/leven-thailand/ Čitatelia Submission-udonthani-delicious-small-stad/