Príspevok čitateľa: Básne od Roba (4)

V roku 2012 som stretol svoju priateľku v regióne Kanchanaburi. Odvtedy som tam cestoval štyrikrát do roka. O svojich dojmoch som napísal zbierku básní. Nižšie ich nájdete niekoľko. 

Keďže som Thajsko prvýkrát navštívil asi pred desiatimi rokmi, zamiloval som sa do krajiny a o pár rokov neskôr aj do thajskej krásky. Od roku 2009 do roku 2011 som bol dedinským básnikom Overpeltu, kde žijem, keď nie som v Thajsku.

----

Vtáky nepískajú.

Škrabajú, kričia.

A psy neštekajú.

Kvília, stonajú.

Ľudia mlčia,

drina, pot.

Vedieť viac, ako môžem googliť.

Takto žijeme spolu vedľa seba.

Ja s iPadom.

Ona s kosákom.

Večer popíjame Singhu.

Platím.

Zahanbene mlčia

ich príbeh.

Pýcha je nedobytná

jazyková bariéra.

----

Ráno sa zmení na oranžovú.

Slnko, mnísi.

Budhistická polonéza

ticho sa vinie dedinou.

Ich miska na žobranie je naplnená

od žien, ktoré čakajú na kolenách.

Jedlo pripravovali dlho pred slnkom

a mnísi farbia rannú oranžovú.

Ťažko sa stavajú do vzpriamenej polohy.

Varenie pre svoje potomstvo.

Práca v teréne.

Dúfam v deň bez úderov.

Na ceste späť do chrámu

radí sa s mladým mníchom,

posledný v oranžovom rade,

tajne jeho smartfón.

----

Nepochopiteľné (*) vyznanie lásky (* pre budhistu)

Keď sa Boh na teba pozerá,

Zadržiava dych.

V hĺbke mojich myšlienok

som boh?

keď ťa vidím.

Ak sa dostanem z rebra

mohol by ťa vytvoriť,

Adam mal prepadnutý hrudník.