(môže Sangtong / Shutterstock.com)
V Thajsku, kedysi najlepšom chlapcovi v triede, je teraz podľa mňa všetko veľmi zlé. V 2014. rokoch bolo Thajsko krajinou v juhovýchodnej Ázii, ktorá prešla najhlbšími demokratickými reformami. Ale po vojenskom prevrate v máji XNUMX nasledovala cenzúra a represia.
Čo je príčinou tohto demokratického regresu. Zlyhanie prvých demokratických vodcov, ktorí rozhodne neboli vizionárskymi typmi, často autokratmi zaliatymi demokratickou omáčkou. Pozrite sa napríklad na Taksina Šinavatru a jeho sestru Yingluck. Zahnaní armádou, pretože nedokázali bojovať proti podvodom a korupcii a nedokázali (čítaj: nepokúsili sa) vybudovať nezávislé inštitúcie, ktoré demokracia potrebuje.
Najdominantnejším modelom pre juhovýchodnú Áziu je dnes čínsky model. Peking všade tam, kde je to možné, indoktrinuje, ako energicky funguje Čína, ktorá je taká odlišná od viskóznych demokracií na západe. Čínsky model je určite atraktívny, ale Thajsko má preňho len malé využitie. Čínsky model je postavený na dvetisíc rokov starom systéme administratívy a štátnej služby, ktorý je zakorenený v spoločnosti. Thajsko tento základ nemá.
V Thajsku sa armáda stala politickým vodcom, aj keď nie vizionárom. Protichodné hlasy sú potlačené a vláda kupuje akúkoľvek nespokojnosť. Súčasná vláda v Thajsku buduje riadenú autoritatívnu demokraciu podľa vzoru Turecka alebo Ruska, demokratický systém, v ktorom sa konajú voľby, ale elita si prostredníctvom patronátov zachováva moc. Či sa nám to páči alebo nie, ale tento systém sa podľa mňa hodí k Thajsku.
V Thajsku je demokracia na ústupe a zápasí so slobodou. Tento rok bude Thajsko pravdepodobne opäť horšie na mape slobody „Freedom House“, ktorá už roky sleduje, ako krajiny vo svete bodujú v oblasti politických a občianskych slobôd.
Predložil Ronald Kroes
Prvý pokus Thajska o demokraciu bol bezprostredne po roku 1932. Najmä predstavitelia Isanu sa chopili oboma rukami, aby sa prostredníctvom demokracie venovali záujmom svojich podporovateľov. Viacerí z nich za to museli zaplatiť životom. Na čele je klika zložená z armády, bohatých bastardov a takýchto „dobrých“ elitných ľudí (hoci medzi jednotlivcami a klikami dochádza ku konfliktom, kde sa siete neustále menia). Demokracia je hrozbou pre elitných ľudí, pretože ovplyvňuje ich vlastnú mocenskú pozíciu a toky peňazí. Niekoľkokrát sa plebsu (ľudu) podarilo opäť vydať na cestu demokracie. Spomeňte si napríklad na roky 73-76. Toto bolo často silne potláčané elitnými osobnosťami. Krv pretiekla ulicami už niekoľkokrát.
Koncom 90. rokov sa konečne objavilo niečo, čo sa podobalo novému základu, primerane dobrej (ale nie dokonalej) ústave, ktorá dala ľudu demokratický základ s nezávislými kontrolnými systémami, ktoré sa mali vytvoriť. Thaksin však tiež nebol demokrat, hoci získal veľkú podporu a hlasy tým, že prišiel s pevným programom strany, realizoval ho v mnohých bodoch a dosiahol úspech, takže sa veci pre bežných ľudí viditeľne zlepšili. Je pekné urobiť sa populárnym. Značný úžitok z toho má aj samotný Thaksin a ľudia okolo neho. V angličtine sa hovorí o ošípaných, ktoré chcú jesť z kŕmneho žľabu. Iné elitné osobnosti sa preto museli podvoliť a neprijali to. Bitka o to kŕmidlo... pod rúškom 'riešenia korupcie' museli ľudia z jedného klubu uvoľniť miesto ostatným. Pre predstavu sa riešilo niekoľko prípadov korupcie, ale neurobilo sa nič, aby sa veci dali do poriadku, to nebolo cieľom. Išlo jednoducho o to, kto vloží svoj ňufák do škatuľky, aby ho uchopil a získal (na úkor...).
Ľudia to skrátka chcú, ale všelijakí elitní ľudia to znova a znova potláčajú. Snažia sa to predať pod tou či onakou výhovorkou, ale 99 % prevratov a uchvacovania moci nikdy nie je pre všeobecný záujem ľudí. Opakované pristrihávanie krídel demokracii veľmi sťažuje položenie dobrého základu, na ktorom môže demokracia dozrieť. Riešenie rôznych rodín a sietí, ktoré to podkopávajú, je však nevyhnutné, ak sa Thajsko chce stať krajinou, kde obyčajní ľudia nie sú neustále obeťami.
Tak to v skratke vidím.
NB: čo presne si mám predstaviť pod čínskym modelom? Viem, že v Číne, rovnako ako napríklad v bývalom Sovietskom zväze, účasť na nízkych úrovniach, ako je obchod a nižšie úrovne verejnej správy, funguje pomerne dobre. Do diskusie a hlasovania sa môže zapojiť každý, ale každá vrstva nad tým sa zhoršuje a tak málo demokracie (účasť, vplyv a zodpovednosť zo strany ľudí a voči ľuďom) zostáva na vrchole, takže kvôli príliš veľkému počtu článkov v reťazi. To je pre mňa Čína v skratke.
"Ale Thaksin tiež nebol demokrat, hoci získal veľkú podporu a hlasy tým, že prišiel s pevným programom strany."
Thaksin podľa mňa voľby vôbec NEVYHRAL so solídnym straníckym programom. Na severovýchode urobil presne to, čo urobila PPRP v posledných voľbách na severozápade: zaujal (sľubmi a peniazmi) populárne miestne elity kandidovať za stranu. Niektorí z nich mali/netušia o politike, nieto ešte o programe strany. Dobre, pár prázdnych miest ako lekárska tráva. Nie je to zlé, pretože väčšina thajskej populácie stále nehlasuje za program, za nápady, ale za (populárnych) ľudí. Povráva sa, že ľudia, ktorí chceli byť na Thaksinovom volebnom zozname, dostali 10 až 30 miliónov bahtov v hotovosti a potom možnosť zarobiť z toho viac ako poslanec alebo minister.
Ako teraz môžete vidieť (Prompraew, Anutin, Prayut), etika tohto kalibru politikov nepresahuje bankový účet, takže napriek všetkej kritike jednoducho zostávajú stoickí a sedia. A o žiadnom druh koaličnej zmluvy. Každý si len robí, čo chce, a môže mu to odpískať len veľký šéf... ale to môže mať pre šéfa následky v ďalších voľbách.
Citát od Roba V.:
"Ale Thaksin tiež nebol demokrat, hoci získal veľkú podporu a hlasy tým, že prišiel s pevným programom strany."
Citát od teba, chris:
"Nemyslím si, že Thaksin vyhral voľby so solídnym straníckym programom."
Vo všeobecnosti máš pravdu, Chris, čo sa týka popularity a voľby politikov. Ale Thaksin bol výnimkou. Jeho stranícky program, univerzálny systém zdravotnej starostlivosti, oddlženie dedinčanov na tri roky, miliónový fond kúpeľnej dediny, OTOP a rôzne infraštruktúrne projekty boli naozaj dobre známe a milované voličmi a boli zodpovedné za jeho veľké víťazstvo v januári 2001. tiež považovaný za najotvorenejší a najčestnejší v thajskej histórii. Voľby v roku 2005 opäť vyhral s väčšou väčšinou.
Rob V. už spomenul, aké zlé veci urobil Thaksin.
Veľmi dobre chápem reakciu Roba V. a súhlasím s ňou. Realita je však iná a potom existujú možnosti, buď akceptovať, že pod radarom môžete zabezpečiť prosperitu aj vašej rodine, alebo chcieť otvorene bojovať s niečím, čo sa zatiaľ vyhrať nedá.
Protesty sú vtipy, aby zostali na programe a môže uplynúť 30 rokov, kým sa niečo zmení. Za tých 30 rokov si môžete vybudovať aj generáciu vo svojom kruhu s príjemným životom.
Ako obyvateľ Thajska nemám právo voliť a to mi dáva priestor robiť len svoje veci, ktoré sú prospešné pre moju rodinu a mňa. Kým cez dane nebude nikto vysatý, ľudia sa tu nebudú príliš starať o demokraciu. Ži a nechaj žiť a žiadna elita, ktorá chce ísť do barmského systému.
„Hodnotenie 13 úspešných prevratov Thajska“: https://www.thaienquirer.com/13406/grading-thailands-13-successful-coups/
Súhlasím s tvrdením, že demokracia v Thajsku upadá. Dobrý článok o tom, ktoré sily sú v hre v thajskej situácii, je tento: https://www.mo.be/nieuws/het-politieke-bestel-van-thailand-er-geen-ruimte-voor-compromis-enkel-voor-winnaars-en
Ale nesúhlasím s výsledkom, že je to všetko zbytočné úsilie. Dnešné moderné Thajsko je ešte mladé (1932), nemá žiadne demokratizačné vlny ani hnutia ako Európa (1350) či USA (1776) a do roku 1932 mala absolútnu moc monarchia. Pred menej ako storočím, čo znamená, že Thajsko je stále staromódnou tradičnou krajinou. Napriek tomu mladí ľudia vstávajú. Študenti a žiaci sa zhromažďujú proti existujúcim mocenským štruktúram, strana, ako je Strana pohybu vpred, sa stala nepostrádateľnou, a hoci to trvá dlho: Thajsko stále študuje na revíziu ústavy z roku 2018. Boli zaslané signály tým v moc, politické štruktúry už nie sú samozrejmé, svet sleduje riadny priebeh vývoja, ktorý sa má nasadiť, ale pomaly napreduje. Pretože nemožno poprieť, že existujú.
Thajsko má súčasnú búrlivú históriu. V deväťdesiatych rokoch nebolo Thajsko najlepším chlapcom v triede. Zneužívanie v rôznych vládach po voľbách v septembri 1992 (k moci sa dostala Demokratická strana Chuan Leekpai) a v roku 1995 a krátko po nich v roku 1996 spôsobili, že thajský baht stratil všetku hodnotu, čo viedlo k ázijskej kríze v roku 1997. Kríza ktorá zaťažila celý svet juhovýchodnej Ázie finančnou a sociálno-ekonomickou biedou. MMF neskôr dospel k záveru, že základom pádu bahtu bolo klientelstvo a zlyhanie alebo nedostatok inštitucionálnych kontrolných systémov/mechanizmov.
Vyhnanie Thaksina a potom jeho sestry Yingluck je bohužiaľ súčasťou thajských vojensko-politických tradícií, ktoré sa budujú od 30. rokov minulého storočia. To, že sa k moci dostala rodina Šinavatrov, nemá nič spoločné so začínajúcou alebo začínajúcou demokratizáciou, pretože ju získala korupciou, úplatkami a manipuláciami.
Či je Thajsko vhodné pre „čínsky model“, nie je relevantná otázka. Čína je založená na konfucianizme, Maových veľkých skokoch vpred a desiatkach ďalších rozdielov. Thajsko tiež nemá takú históriu ako Rusko (komunistické) alebo Turecko (laické).
Thajsko neuznáva prezidentský systém, ale je a zostáva monarchické a to je pointa príbehu. Čo znamená, že podpora každého pokusu o demokratizáciu ospravedlňuje všetko úsilie.
Ak v regionálnych voľbách dostanete 500 thb za hlasovanie za človeka, kde začína problém. Čím vyššia pozícia, tým vyšší úplatok
Milý Rob,
Ako sa vaša škrupina líši od môjho názoru.
Drahý Ronald, môžete vidieť určité podobnosti a rozdiely (našťastie nemyslíme úplne rovnako). Hlavný rozdiel je v tom, že výslovne uvádzam, že Thajčania, ktorí sú na spoločenskom rebríčku nižšie, skutočne túžia po demokracii a že aj to sa môže stať realitou. Nebude to ľahké, ale existujú spôsoby, ako zabrániť tomu, aby sa elitné postavy znovu a znovu chopili moci. Jednoducho sila čísla a nájsť na to správnu stratégiu. A aby sme si zachovali odvahu uvedomiť si, že Rím nepostavili za 1 deň, plnohodnotná demokracia s hlbokými koreňmi si vyžaduje viac ako pár rokov snaženia. Ide to metódou pokus-omyl, ale musí to byť možné dosiahnuť aj v thajskom regióne.
Thaksin možno nebol demokrat, ale pre (chudobné) obyvateľstvo urobil veľa. Prirodzene, aj on bol na tom lepšie.
Takmer všetky susedné krajiny Thajska majú od svojej nezávislosti pri moci rovnakú oligarchiu: s voľbami alebo bez nich: Malajzia, Singapur, Mjanmarsko, Kambodža (polovica 1990. rokov), Laos atď. Aj v Japonsku od roku 1945 to tak bolo jedna výnimka): ako to možno vysvetliť?
Moja, moja, do čoho sa to púšťaš? Toto je JV Ázia s úplne iným/vlastným vývojom, politicky, kultúrne a stáročia stará a je len na nich, ako sa rozhodnú v tomto svete obstáť. Pozri sa radšej na svoju krajinu a Európu/Ameriku, tam sa hniloby dosť deje.
Takzvaný liberálny kapitalizmus žerie planétu nasucho len pre svoj krátkodobý zisk. Najprv peniaze.....
Čo sa týka spisovateľa a vládcov? Vidím postreh/názor a nie návod, akou cestou by sa thajskí voliči mali alebo nemali vydať. Juhovýchodná Ázia nie je úplne homogénna, Čína, Thajsko a ostatné krajiny sa vyvinuli veľmi odlišným spôsobom. Sem-tam sa rozhliadnuť v histórii, robiť pozorovania, môže byť vždy užitočné pri učení sa.
Aký je rozdiel pre Holanďana, keď sa pozrie na thajskú alebo americkú politickú scénu? Osobne sa cítim viac spätý s Thajskom ako s Amerikou.
Kapitalizmus dosť zdemoloval, úplne súhlasím, ale nech je teraz Thajsko silne kapitalistické...
Ronald Kroes, píšete: „V Thajsku je demokracia v ústupe a zápasí so slobodou...“.
No, pozrite sa trochu ďalej. Nie je nedostatok demokracie ázijskou chorobou? Najmä s infekciami v Afrike? Kde v Ázii ešte nájsť slušnú demokraciu, ktorú aspoň ja chápem pod pojmom: sloboda vierovyznania, prejavu a tlače? Pomenovať ich?
Japonsko a Južná Kórea, Singapur, možno aj Izrael? Dokonca aj Bhután, jediná krajina na svete s ministrom pre hrubé národné šťastie, porušil pravidlá a vyhnal tisíce nepálskych robotníkov a ich rodín na hraniciach bez pasov zo všetkých vecí.
Thajsko sa riadi želaniami veľkého brata Číny; odporcovia režimu sú vydávaní do iných krajín bez súdu. Tejto krajine a celému regiónu vládne elita a uniformy.
Neviem si predstaviť, že by z toho mali ľudia radosť. No, možno bude, ak ho budete biť dostatočne dlho... Nechápem, prečo tak glorifikujete čínsky model. Počul si už o Ujguroch a Tibeťanoch, Ronald? Slogan „Účel svätí prostriedky“ naozaj patrí do inej doby!