Wan di, wan mai di (časť 22)

„Wan di, wan mai di“ znamená dobré časy, zlé časy. Tento príspevok je 22. zo série o každodenných udalostiach. 

Konečne prišiel ten čas. V Holandsku tomu hovoríme deň vášho života. Deň, keď sa oficiálne vydáte. A hoci to bolo druhýkrát v živote, bolo to úplne iné ako prvýkrát.

Dokonca prvýkrát som videl manželstvo ako zmluvu medzi dvoma ľuďmi pred spoločnosťou, aby sa navzájom podporovali, starali sa jeden o druhého ao deti, ktoré sa z manželstva narodia.

Nikdy pre mňa nebolo zmluvou potvrdiť svoju lásku k žene a nebolo to tak ani teraz. Keď som sa v roku 1989 oženil, bola v tom partia. Teraz to bola len veľmi formálna záležitosť, o ktorej nikto okrem mojej manželky a ja nevedel.

Zeewolde

Už pred pár mesiacmi sme sa rozhodli, že sa vezmeme. Už som sa išiel opýtať na veľvyslanectvo, aké doklady by som mal ukázať, aby som od nich dostal vyhlásenie, že som slobodný a slobodný muž na vstup do manželstva.

Mala som výpis z evidencie obyvateľov obce, kde som bola vydatá, že tam je zapísaný môj rozvod. Tento výpis však pochádza z roku 2007 a musel som mať výpis nie starší ako 6 mesiacov. Keď som sa vrátil domov, prihlásil som sa na webovú stránku obce Zeewolde, aby som zistil, ako rýchlo môžem získať nedávne vyhlásenie.

Sledoval som ponuku a bol som požiadaný o zadanie kódu DIGID. No nikdy som o tom nepočul. Potom som poslal email (s naskenovaným starým rozvodovým listom v prílohe) s mojou žiadosťou. Tiež som sľúbil, že môžem rýchlo previesť dlžnú sumu za výpis, pretože stále mám bankový účet v Holandsku.

Nasledujúce ráno som už mal späť e-mail. Úradník, ktorý na magistráte vedie evidenciu obyvateľov, vysvetlil, že nemám kód DIGID, pretože už roky žijem v zahraničí a som odhlásený. Sľúbila, že urobí vyhlásenie, pošle mi ho e-mailom v ten istý deň a zverejní toto vyhlásenie.

Keďže som žil v zahraničí, za vytvorenie výpisu som nemusel nič platiť. Poď o tom. Naskenovaný výpis som mal večer v emaile a originál o týždeň neskôr v schránke. Super rýchly servis a zadarmo!

Svadobný deň

Vopred sme si dohodli stretnutie s expatskou asistenčnou službou v prístavbe prekladateľskej agentúry naproti holandskému veľvyslanectvu. Postarali by sa o všetky papiere, aby sa oficiálne zosobášili podľa thajských zákonov.

Žiadne čakanie pri všelijakých stoloch, žiadne možno trápne otázky ohľadom fotiek rodiny, kde sme spolu bývali a podobne. Žiadne problémy, ale na oplátku je samozrejme suma v bahtoch. Môžem to ospravedlniť, povedal vraj Wim Sonneveld.

V daný deň sme sa taxíkom odviezli na veľvyslanectvo skoro, aby sme získali požadovaný bakalársky certifikát. O 08.15 sme dorazili do budovy a bolo nám pridelené číslo 4. O 9.00:7 sme boli na rade my. V čakárni veľvyslanectva si medzitým sadol aj autor blogu Paul. Poponáhľajte sa, povedal Paul predtým, ako sme prešli cez sklenené dvere, pretože mám číslo XNUMX.

Krátky rozhovor s úradníkom veľvyslanectva pozostával z odovzdania všetkých dokumentov a zaplatenia dlžnej sumy. Môžete počkať vonku na výpis, ktorý bude pripravený asi o hodinu, povedala pani.

Thajské pokračovanie

Nepovedala toho príliš veľa. Potom, čo som hodinu sedel pri stole na druhej strane ulice a pil kávu, vrátil som sa na ambasádu a bol som si istý, že vyhlásenie bolo pripravené. Znovu prešiel cez ulicu, aby sa predavačka mohla zaoberať prekladom vysvetliviek a napísaním môjho mena do thajských písmen. Našťastie som si priniesol vizitku s mojím menom v thajčine. Vlastne sa nemusela namáhať.

Po pol hodine bolo všetko hotové a taxík nás odviezol na okresný úrad, kde sa malo uzavrieť manželstvo, v jednorazovej formulke. Aj tu bolo uzavretie manželstva hračkou, no v bahtoch to stálo o niečo viac. Vpredu aj vzadu bolo treba podpísať všelijaké papiere, listina bola zabalená v peknej krabici a o 11.00 sme boli opäť vonku na slnku.

A potom späť domov taxíkom. O 11.30:4 pred obedom sme boli späť doma, o XNUMX hodiny sa vzali... Aj toto je úžasné Thajsko?

Chris de Boer