Pristáli na tropickom ostrove: Obchod s rezancami
Els van Wijlen žije so svojím manželom 'de Kuuk' v malej dedinke v Brabantsku už viac ako 30 rokov. V roku 2006 prvýkrát navštívili Thajsko. Urobili si úžasný výlet autom zo severu do južného Thajska a mysleli si, že je to úžasná krajina.
Ak je to možné, dovolenkujú tam dvakrát do roka. Ich obľúbeným ostrovom je Koh Phangan, ktorý sa cíti ako návrat domov. Leňošenie na ostrove a kolobežkovanie, s malým batohom plným mála.
Ešte asi desať dní a potom sú opäť prázdniny. Tentokrát je na programe Isaan a posledný týždeň pôjdeme ako vždy na Koh Phangan. Isaan je pre nás úplne nový a Koh Phangan sa už roky cíti ako návrat domov. Tu sa môj manžel Kuuk môže celé hodiny povaľovať v nekonečne opravovanej hojdacej sieti medzi palmami. Pohľad na more, vychutnávajúc si svoj drink.
V duchu sa vraciam k minulému roku, keď nás navštívil Korn, thajský známy, ktorý na trhu už roky pracuje v jednom z mnohých stánkov s občerstvením. Hovorí nám, že si môže založiť vlastný biznis, vlastný obchod s rezancami. Mohla si tam viac ako zarobiť na živobytie a takmer všetky potrebné peniaze už mala pohromade.
Bohužiaľ stále existuje malý problém. Chýba jej ešte niekoľko tisíc kúpeľov. Ak si ju môže od nás požičať, tak len na desať dní. Veď už za tých desať dní urobila obrovský obrat a pokojne nám to môže vrátiť. A samozrejme môžeme s ňou jesť zadarmo. A tie peniaze vlastne potrebuje zajtra.
Pozerá sa na mňa veľkými tmavými očami a úprimne povedané, je pre mňa dosť ťažké povedať jej, že jej prajeme veľa šťastia, ale že peniaze naozaj nepožičiame. Nie som úplne retardovaný, tie peniaze sa samozrejme nikdy nevrátia. Ako to hovorím, pozerám sa na Kuuk a vtedy už viem, že veci idú úplne zle.
Hovorí: No dobre, možno by sme to predsa len mali urobiť. Vždy je k nám taká dobrá, prečo jej nepomôžeme? Poviem Kornovi, že si to rozmyslíme. Zajtra sa rozhodneme po tom, čo sme videli jej obchod s rezancami.
Musím sa smiať na vlastnej vymyslenej zmluve o škrtení
Večer o veci diskutujeme a pýtame sa, či môžeme veriť, že peniaze budú vrátené. V názoroch sa samozrejme rozchádzame. Samozrejme, nie je to veľké množstvo, ak sa to nevráti, nie je to také zlé. Ale nechápem, ako môže byť De Kuuk taký naivný. Je skutočne presvedčený, že peniaze vráti. Úplne jej dôveruje.
Potom zrazu dostanem naozaj zlý nápad a hneď to zahmlievam. No, ak k nej máš takú dôveru, tak jej tie peniaze požičiaš. A ak ti to neoplatí, prestaň fajčiť. Premýšľajte o tom pokojne. Hahahahaha, myslím, že to nikdy neurobí. Musím sa zasmiať na mojej vlastnej vymyslenej zmluve o škrtení a pamätám si, že som vždy vo výhodnej situácii. Buď sa peniaze vrátia, alebo prestane fajčiť.
Spokojní ideme spať. Na druhý deň teda navštívime Korn. Skromný obchod s rezancami je skrytý za okenicou na hlavnej ceste v centre Tong Sala. Už nás čaká a kľúčom otvára okenicu a hrdo nám ukazuje „svoj“ obchod. Obchod s rezancami teda existuje a tiež vyzerá dobre. Za peniaze, ktoré si od nás požičia, si môže nakúpiť ingrediencie, aby mohla na druhý deň o šiestej ráno otvoriť podnik. Samozrejme, De Kuuk už zaplatil a podáva jej kúpele. Prajeme jej veľa šťastia a sľubujeme, že zajtra prídeme na večeru. Má to svoj dôvod, radi by sme zaplatili.
Večer mu jemne pripomeniem, že som spokojný s tým, ako sa veci vyvíjajú. Nemusím sa ničoho obávať, vždy mi je dobre. Áno, pre vás, hovorí Kuuk a zdá sa, že si uvedomí, že jeho milovaní hulváti sú minulosťou, iba ak Korn nedodrží svoj súhlas.
Personál je chorý, otvorenie sa odkladá
Kuuk zmizol z rezortu skoro na druhý deň. Samozrejme, išiel sa pozrieť, či je „jeho“ obchod otvorený. Nie tak... Telefonát objasní, prečo podnik nie je otvorený. Jej personál je chorý, a preto otvorenie odložili.
Dni plynú a Kuuk prechádza popri obchode s rezancami najmenej trikrát denne. Jeho úzkosť narastá a ja sa samozrejme nesnažím ho upokojiť. Hovorím mu, že ešte osem dní môže aspoň fajčiť... Voláme, ako sa veci majú. Najprv podľa Budhu nebol vhodný deň na otvorenie, potom bola matka chorá a teraz po štyroch dňoch už neberie telefón.
Frekvencia prechodov sa zvýši na šesťkrát denne. De Kuuk je čoraz nervóznejší. Je mi ho ľúto, a keď navštívime chrám, ponúknem pár kúpeľov a dúfam, že Buddha povie Kornovi, aby otvoril stan. A áno, pomáha... Po šiestich dňoch je obchod s rezancami otvorený. Mali sme tam chutné jedlo a prajeme Kornovi veľa šťastia. Povolíme jej odklad splátok. Ak nám peniaze vráti deň pred odchodom, je všetko v poriadku. Bezstarostnú dovolenku si užívame ešte štrnásť dní.
S Koh Phanganom sa lúčime so slzami v očiach
Deň pred odchodom sa dohodneme, že Korn prinesie peniaze, no nepríde a neberie telefón. Nasledujúce ráno musíme opustiť ostrov skoro loďou. Prechádzame popri predajni rezancov a keď Kuuk vidí, že stan je otvorený, zakričí STOP! A hladko vyskočí z auta, zrejme kvôli adrenalínu. Zmizne v obchode s rezancami a už sa nevráti. Čas sa kráti, loď nečaká a lietadlo tiež, už naozaj musíme ísť na mólo.
Potom vidím Kuuka vyjsť a skočiť Kornovi na zadnú časť skútra, chápem, že ide zaplatiť a že sa opäť stretneme na móle. Na móle som vyložený a uľaví sa mi, keď vidím prichádzať Kuuka na zadnej strane skútra. Išli do bankomatu, ale ten nebol veľmi užitočný, pretože samozrejme nebolo z čoho vyberať. Dohodneme sa proti svojmu lepšiemu úsudku, že v zime dostaneme peniaze späť, zaželáme jej všetko dobré a nastúpime na loď.
Keď sa nakláňame cez zábradlie a so slzami v očiach sa lúčime s Koh Phanganom, Kuuk fajčí cigaretu; a dym mi fúka do tváre...