"Strýko Jan" v Thajsku
Možno máte strýka Jana, ktorý sa kedysi stretol prázdniny in Thailand bol, ale o tom tento príbeh nie je. Tento strýko Jan vlastne ani neexistuje, takže ani Thajsko nepozná, lebo je to pet meno pre záložne, krajšie a oficiálne povedané Bank of Loan.
To bola – pretože si myslím, že ešte neexistuje – väčšinou mestská inštitúcia, kde ste si mohli požičiavať peniaze s „hnuteľným majetkom“, ako sú (zlaté) šperky, prstene, knihy, kuchynské potreby a podobné veci. Samozrejme, nikdy ste nedostali skutočnú hodnotu ako pôžičku, pretože ak ste pôžičku nesplatili – aj s úrokmi – záložník musel veci predať. Ľudia samozrejme nechceli, aby okolie a rodina vedeli, že sú v tme a požičiavajú si peniaze, takže ak sa to vôbec spomenulo, ľudia zvyčajne hovorili o „strýkovi Janovi“.
Záložňa
V Thajsku je záložne (anglicky: pawnshop, thajsky: rong kana) stále bežné. Tu v Pattayi viem o asi 10, takže ich musia byť stovky po celej krajine. Niekedy malý obchod, ale vidím aj veľké obchody, ktoré majú vonku vystavené televízory, počítače, fitness zariadenia atď., a potom vo vnútri ponúkajú veľký výber prsteňov, amuletov, mobilných telefónov, zlata a mnoho iného. Nie každý je schopný požičané peniaze splatiť a po určitom čase je kolaterál predaný.
Sám som sa s tým musel vysporiadať. Počas nášho prvého obdobia známosti som občas dal svojej thajskej manželke nejaké peniaze a ona išla so mnou hotel išlo to trochu viac, ale nebolo to naozaj veľa. Sotva som ju poznal a nevedel som nič o jej „finančnej situácii“. No, ten posledný nebol dobrý, prečítajte si môj príbeh “Dievča z Isanu“ opäť od 6. novembra 2010, potom viete, čo tým myslím.
Záložňa
Volal som jej z Holandska každý deň, zvyčajne ráno cestou do práce z auta (stále uviaznutý v zápche na A9). Raz som jej zavolal tesne predtým, ako som sa chystal vrátiť do Thajska, ale nedostal som žiadnu odpoveď. Skúsil som to ešte niekoľkokrát v ten deň a potom znova na druhý deň, ale bohužiaľ, žiadne spojenie. Bál som sa, či sa už so mnou nebude chcieť rozprávať, či bude ešte pracovať v tom bare, ani som nevedel, kde býva. No hneď po večernom príchode sme išli do baru a našťastie tam práve pracovala. Spýtal som sa na telefón, ale opäť som nedostal jasnú odpoveď, pretože jej angličtina nebola práve dobrá. Na druhý deň sa ma spýtala, či by som s ňou nechcel ísť do obchodu, kde si musela „niečo“ vyzdvihnúť a ukázalo sa, že je to záložne. Nemala peniaze a nájom za biednu izbu ešte musela zaplatiť, tak si od rodiny požičala svoj lacný mobil a amulet, aby prežila dni do môjho príchodu. Bolo mi dovolené vrátiť peniaze, ktoré som si požičal, bolo to prvýkrát, čo odo mňa pýtala peniaze.
Obchody so zlatom
V Thajsku existuje ďalšia možnosť, ako si požičať peniaze na krátke obdobie. Musel som sa s tým vyrovnať o niekoľko rokov neskôr. Manželka si chcela založiť obchod a to sa mi vôbec nepáčilo. Nemusela pracovať, len chcela mať čo robiť. Naďalej som sa tomu bránil, dosť sme sa o tom pohádali, ale ona bola tvrdohlavá(?) a vytrvalá a povedala, že ak jej nechcem pomôcť s peniazmi, nájde si iný spôsob, ako sa dostať k peniazom. A veru, našla pekné miesto pre ten obchod a keď som tam prišiel prvýkrát, bola tam aj veľká dvojitá chladnička s pivom, nealko atď.
Obchod zožal úspech, čoskoro mala veľké množstvo stálych zákazníkov a predaj išiel a stále ide. Začal som si na tú myšlienku zvykať a postupne som sa s tou myšlienkou zmieril. Keď som sa jej spýtal, ako sa k tým peniazom, preboha, dostala, ukázalo sa, že všetko svoje zlato, z ktorého väčšinu som jej dal, sľúbila v jednom z mnohých obchodov so zlatom v okolí. Niekoľkými sladkými slovami (a ešte trocha viac) ma prinútila prísť k peniazom, aby si mohla zlato „odkúpiť“.
Problémy
Myslel som na tieto dve udalosti, keď som čítal o všetkej biede okolo tých povodní. Mnohé rodiny prišli o všetko, bez práce, a preto sú sotva schopné platiť denné náklady. „Strýko John“ v týchto oblastiach bude robiť dobrý obchod, pretože vždy sa dá požičať niečo hodnotné. Títo ľudia sa musia starať o svoju každodennú údržbu, preto sa dočasne vzdajú rodinných šperkov, prsteňov, hodiniek atď. Banka im nepožičia, že peniaze a „úver“ je príliš drahý.
Bude trvať mnoho rokov, kým sa v Thajsku začnú rozprávať anekdoty o „strýkovi Janovi“, ako ho poznáme z robotníckych štvrtí Amsterdamu.
– Zverejnený článok –
FYI: 'Strýko Jan' stále existuje, aspoň v Amsterdame, pozri Stadsbank van Lening. Webstránka: http://www.sbl.nl
@Nico: máš pravdu. Príbeh som si spontánne zapísal a nekontroloval som, či strýko Jan ešte existuje.
V Amsterdame je skutočne ďalšia úverová banka a tiež jedna v Haagu. Obe mestské inštitúcie fungujú na neziskovom princípe.
Oveľa bežnejšie sú súkromné záložne, ktoré fungujú na rovnakom princípe, ale kde sú (úrokové) náklady samozrejme podstatne vyššie. Vlastne by ste mali porovnávať súkromné osoby so záložnami v Thajsku, pretože sú tiež komerčné.
to je správne a je to široko používané. Aj moja thajská priateľka vedela, čo s tým. ale dal som si s tým krátku prácu. účtovaný úrok je prehnaný.
presne ako tie finančné spoločnosti tu v Thajsku. Pokiaľ poviete, že budete splácať „zo mzdy“ (nikdy sa nekontroluje, koľko to je), môžete mať všetko prefinancované. pri úrokovej sadzbe > 20 %! Tie firmy ničia ľudí, lebo také úroky sa takmer nedajú zarobiť, najmä ak sa financuje aj televízor a chladnička a ozvučenie ... atď. Poznám ľudí, ktorí zarábajú toľko, koľko stojí ich financovanie! No nečudo, že Thajci pred svojimi problémami utekajú.
Najvyšší čas na akúsi BKR (úverovú registračnú agentúru) a tým aj ochranu ľudí pred nimi samými a NIM atď. Thajska.
majú tu akúsi kreditnú kartu. Nazýva sa národný úverový úrad NCB. Ak ste tam zaregistrovaný, nemôžete čerpať financovanie. Po zaplatení zostanete registrovaný ešte 3 roky
pekny clanok...tak pekny, ze som ho navrhol manzelke/priatelke.
Poznáme sa 6 rokov a pravidelne sa navštevujeme.
Je tu teda vzájomná dôvera...čo je samozrejme dôležité pri práci s peniazmi. Určite na tom popracujem... pekný článok... pekný nápad... aspoň pre Thajsko.
To čo píšeš platí čiastočne pri malých sumách peňazí 3 roky a pri veľkých sumách 10 rokov. Potom už zber nie je možný. ALE dlh zostáva.
Ľudia ťa už nemôžu obťažovať. Ak však dôjde k rozsudku, zbierky možno vykonávať až 20 rokov.
Bol vynesený rozsudok...ešte som nedostal dokumenty...že právo na regres zanikne po 1 1/2 roku. M zvedavý
Keď som mal v dedine môjho teeraka akýsi zásnubný obrad (známy starý múdry muž sa modlí, zatiaľ čo vaša partnerka, vy a ďalší dôležití členovia držíte lano pripevnené k obetnému košíku), dostali sme od hostí aj peniaze.
Peniaze, ktoré sme dostali, som si už vložil do peňaženky, ale tie účty som musel znova vybrať. Absolútne mi nebolo dovolené minúť to, pretože ide o špeciálny darček, takže peniaze išli do Holandska, kde baht dostali pekné miesto vo vitríne. Naše prvé zlaté obrúčky by radšej nepredala, ale ak je to naozaj nevyhnutné, je jej to dovolené. Dobre, potom si necháme všetko. Takže to citové spojenie (alebo jeho nedostatok) musí byť aj vecou osobnosti (a generácie??).
Viac k téme: ani moja priateľka si nechce požičiavať peniaze, aspoň nie od inštitúcií (občas od priateľov, ale častejšie od nej). Urobila to raz, povedala, aby si kúpila nový telefón, a neustále jej volali, či si chce požičať peniaze atď. Od niektorých známych tiež pozná príbehy o veľkých problémoch v dôsledku toho, že si príliš veľa požičiava alebo musí platiť veľa peňazí. úroky.platiť, tak sa jej naozaj nechce zadlžovať. Finančne sa nemusím obávať všelijakých nerozumných pôžičiek. Hovorím len o osobnosti, v Holandsku je veľa ľudí, ktorí si kupujú auto alebo niečo iné drahé na splátky...
Založenie majetku a požičiavanie peňazí je v Thajsku veľkým problémom a bude sa ešte zväčšovať.
Takmer v každom obchode je tovar ponúkaný na splátky; podieľajú sa na tom dokonca aj obchody ako Lotus a BigC. Vďaka tomu je nákup tovaru jednoduchý a povzbudzujúci, najmä preto, že sa často vynecháva akákoľvek kontrola príjmu. V skutočnosti existuje NCB, povedzme thajská BKR, ale zriedka sa s ňou konzultuje pri „malých“ nákupoch.
Ešte jednoduchšie je to u predajcov áut (nie značkových), kde si auto kúpite bez akéhokoľvek príjmového testu, majú predsa dobré zabezpečenie. Mnohé z týchto úverov poskytujú malé finančné spoločnosti, ale napríklad aj Thanachart Bank, alebo Thai DSB Bank; pomerne veľká inštitúcia, ale ani tu sa neskúma príjem ani sa nevykonáva kontrola bonity. Predaj je najdôležitejšia vec! Zbieranie peňazí v prvých mesiacoch je už zisk. Ak sa platba neuskutoční, auto bude odobraté a ponúknuté na predaj za rovnakú sumu.
Keď si však niečo kúpite na úver, rýchlo sa začnú problémy; ľudia si nemôžu dovoliť mesačné náklady a rýchlo sa dostanú do rúk známych pračiek špinavých peňazí. Sú tu aj gradácie. Máte malé finančné spoločnosti a takmer všetky účtujú 1,25 % mesačne, teda 15 % ročne. Ak ste sa tam zdiskreditovali, vždy existujú nelegálne spoločnosti a účtujú si percentá 10 - 15 % mesačne, teda 100 až 180 % ročne alebo niekedy aj viac. Splátku denne inkasujú muži na motorkách, ktoré vidíte jazdiť všade v Thajsku: 2 muži v prevažne čiernych bundách, čiernych rukaviciach a zastrašujúcej celotvárovej prilbe. Títo muži dostávajú percentá z vyzbieranej sumy, a preto sa neváhajú správať veľmi zastrašujúco alebo niekedy aj vyhrážať sa fyzickým násilím. Keď raz skončíte v tomto poslednom okruhu, už niet cesty späť a situácia sa časom len stáva beznádejnejšou. Mnoho ľudí, ktorí tu skončili; často ľudia, ktorí už majú málo alebo nič; nakoniec utiecť od svojich veriteľov.
Aj mnohí drobní farmári takto prichádzajú o pôdu a teda aj o príjmy. Svoju pôdu často zastavia Coop, ku ktorému sú pridružení, a tak okamžite zastavia svoju úrodu. Raz ročne Coop vyzbiera peniaze a zvyčajne výťažok z úrody putuje priamo do Coopovho skleníka. Aby sa ľudia dostali z tejto zdanlivo beznádejnej situácie trvajúcej niekoľko rokov, často sa vracajú späť do pochybných, často nelegálnych finančných spoločností. Kvôli zvýšeným/rastúcim cenám pozemkov si tam ľudia môžu požičať viac peňazí na splatenie Coopu a stále majú nejaké vreckové pre seba. Zálohou je samozrejme pozemok. Ľudia často dostávajú 50 % skutočnej hodnoty a potom sa im často zadržiava určité percento ako istý druh zálohy na splatenie. Výsledkom je často nie viac ako 40 % skutočnej hodnoty. Tieto spoločnosti si často účtujú 2 až 3 % mesačne a následne sumu na splácanie. Často sa ukáže, že vreckové rýchlo mizne do vreciek financujúcej spoločnosti a vy ste potom odovzdaní bohom. Výsledok: pozemky patria financujúcej spoločnosti a predchádzajúci vlastník si ich môže každoročne prenajať.
Málo sa s týmto čiernym okruhom robí, pretože aj mnohí (miestny) politici a vysokí úradníci tu majú svoj podiel peňazí a takto ďalej rozširujú svoje bohatstvo.
Jeden bod;
Auto sa tiež ľahko predáva na úver, pretože je to „dobrá záruka“? A čo ak sa tá vec dostane 'do trhlín'?
Nie je to nereálny pohľad na premávku v Thajsku.
Je však potrebné konať, pretože tento obchod s pôžičkami sa vymyká spod kontroly.
A ja si len myslím, že Američanom sa celkom darilo na úver.
Trochu zvláštne, pretože Thajec musí robiť všetko nové! mať??
Napríklad telefón... ale so všetkým?
Čo sa nikdy nepoužije, pretože nepoužívajú internet?
Toto je niekomu vypichnúť oči, ako sa na mňa pozrieť??
To isté s ohňostrojom?
Ľudia, ktorí majú málo peňazí, zarábajú najviac.
A majú pôžičky až po uši?
Nie Willem, Bacchus nie je moje skutočné meno. Ale čo je v názve?
Sám žijem v Isaane a pravidelne okolo seba vidím biedu, ktorú opisujem. Niekedy v smutných prípadoch. Deti, ktoré nemôžu chodiť do školy, pretože nie sú peniaze; peniaze idú úžerníkom. Ľudia, ktorí sa len skryjú, aby unikli úžerníkom.
Ľudia, ktorí sa to stalo, vo všeobecnosti veľa neštudovali a aritmetika je v Thajsku určite veľkým problémom. Ľudia často nechápu dôsledky svojich činov. Úrok 3 bahty (= 3 %) mesačne sa zdá málo, ale požičaný kapitál vo forme úroku splatíte za menej ako 3 roky, samozrejme aj samotnú pôžičku.
Ďalším problémom tu v regióne sú prehnane zvýšené ceny pozemkov tu v regióne. Niektoré pozemky sa pred niekoľkými rokmi predávali za 50.000 500.000 bahtov za rai a teraz idú za 30 40.000 bahtov+! Farmári teraz často zastavujú svoje pozemky Coop za 150.000 alebo 8 8 bahtov za rai. Ak si chcete požičať viac, musíte najprv splatiť dlh. Úverové žraloky to využívajú a ponúkajú sumy napríklad 150.000 1.200.000 bahtov za rai. Farmár s napríklad 8 rai sa hneď považuje za bohatého; 40.000 X 20 640.000 je stále 240.000 4 3 bahtov. Úžerník vykúpi Coop; v tomto príklade povedzme 36.000 x 25.000 61.000 bahtov a vložte chanot do vrecka. Farmár dostane zvyšok mínus 640.000 % ako zálohu na splatenie, t. j. 10 5.000 bahtov. Vraj dostane zálohu XNUMX XNUMX bahtov, ak bude splatená celá pôžička. Na to však často nepríde. Pôžičky majú často splatnosť XNUMX roky s úrokom XNUMX % mesačne; Farmár preto musí každý mesiac zaplatiť XNUMX XNUMX bahtov na úrokoch a XNUMX XNUMX bahtov na splátky, spolu XNUMX XNUMX bahtov! XNUMX XNUMX bahtov, ktoré dostali, sa zvyčajne spotrebuje po XNUMX mesiacoch a pôda sa vráti späť do rúk úžerníkov. Pokračovanie: Farmár si môže „svoju“ pôdu prenajať za XNUMX XNUMX bahtov mesačne.
Mali by ste ísť na pozemkový úrad (thajský pozemkový register), okolo nich chodí veľa tienistých postáv. Farmárov si rovno vytipujú a často im pomôžu úradníci na pozemkovom úrade. Ľudia často berú chanot na pozemkový úrad na správu o ocenení. Správa o ocenení je často potrebná na to, aby bolo možné dať pozemok do zálohy alebo ho predať. Úradník za prepážkou informuje žralokov vonku, že niekto opäť prišiel pre správu o ocenení. Keď je farmár vonku, napadnú ho tieto lenivé postavy peknými slovami a sľubmi. Sľubuje sa veľa a človek môže (takmer) vždy dostať hotovosť v ten istý deň, pokiaľ podpíše. Potom musíte byť silní v topánkach/papučkách, aby ste nezmenili smer, a to je ťažké, ak potrebujete peniaze a neviete počítať!
Cez tieto druhy mafiánskych praktík sa veľa pôdy presúva na ľudí, ktorí využívajú potrebu niekoho iného a značne sa takto obohacujú. Žiaľ, s týmito typmi praktík sa robí málo, čiastočne preto, že v zákulisí ťahajú za nitky mnohé vplyvné osobnosti.
Smutné na tom je, že práve ľudia, ktorí už majú málo alebo vôbec nič, sa stávajú obeťami tohto druhu praktík. Smutné!
Willem, pomáhať finančne nemá zmysel, pretože to je nosenie vody do mora. Už v minulosti sme pomáhali splácaním malých pôžičiek od úžerníkov, no akonáhle sa niečo v dome alebo mopede pokazí, títo páni sú vám hneď na dosah s „vhodným“ riešením. Zdá sa, že sa udomácnil v Thajsku!
Hinduista jazdí cez našu dedinu na mopede, ktorý má doslova všetko na predaj; oblečenie, mobily, rádiá, televízory a čo nemá, môže sa pýtať. Náš kamarát si od neho kúpil mobil. U Lotusa tá vec stojí 1.500 3.500 bahtov, u neho platí 50 50 bahtov; samozrejme na splátky. Každý deň platí 1.500 bahtov. Nevie, koľko nakoniec zaplatí za svoj telefón. Vie len, že musí zaplatiť XNUMX bahtov za deň. Keď sa jej opýtame, prečo to robí, odpoveď je jednoduchá: nemá XNUMX XNUMX bahtov, aby si kúpila tú vec od Lotusu. Vlastne nevie, čo také niečo stojí v bežnom obchode, lebo tam chodí málokedy alebo vôbec. Chytrí ľudia túto nevedomosť šikovne využívajú. Alebo je to hlúposť?
Počet záložní na Filipínach je desaťkrát väčší ako v Thajsku. Každá nákupná ulica má aspoň jednu záložne. Záložne na Filipínach fungujú v rámci zákona s primeranou ponukou hotovosti oproti hodnote kolaterálu a nespolupracujú so sprostredkovateľom. Firmy ako L'Huiller majú dobré meno a povesť.
Krajina slobodného človeka... bude veľkým zlepšením, ak vzdelanie niekedy dosiahne dobrú úroveň, pretože tento problém pretrváva kvôli nedostatku vedomostí a prehľadu.
To mnohým ľuďom (ktorí zastávajú vyššiu funkciu) len vyhovuje. Hovorím tomu vykorisťovanie „obyčajného človeka“ (ale týka sa to aj obyčajných žien).
Ľudia sú hlúpi a vidím, že sa tieto príbehy objavia na tejto stránke o 20 rokov. Myslím, že toto je veľmi zlé.