V Thajsku zažijete všetko (48)

Minulý týždeň ste sa mohli stretnúť s Christiaanom Hammerom, ktorý hovoril o svojej prvej návšteve Isaana. Tento príbeh si môžete prečítať ešte raz: www.thailandblog.nl/leven-thailand/je-maak-van-alles-mee-in-thailand-41

Sľúbil, že sa vráti a Christiaan podal nasledujúcu správu o tejto druhej návšteve:

Moja druhá návšteva Isaana

Pri mojej predchádzajúcej návšteve dediny Na Pho som sa dopočul, že deti partnera vedúceho obce pána Li chceli mať bedmintonové rakety a podobne. Vzal som si to so sebou pri mojej ďalšej návšteve. Poslali mi anglickú knihu známeho thajského spisovateľa z ich regiónu, konkrétne Pira Sudham (pozri en.wikipedia.org/wiki/Pira_Sudham ).

Keď som dorazil na letisko Don Muang, na moje veľké prekvapenie som skoro ráno uvidel náčelníka dediny Li s manželkou a Liovu dcéru s 8-ročným synom, ktorí na mňa čakali. Dcéra, ktorá hovorila trochu po anglicky, sa ospravedlnila a spýtala sa, či môžeme zostať v Bangkoku dva dni. Otec Li a ostatní nikdy neboli v Bangkoku a chceli vidieť slávne chrámy. Bol to príjemný deň.

Keď sme šli popoludní na večeru, LI sa spýtal, či by sme mohli ísť dnes večer do Patpongu. Povedal som, že je to v poriadku a jeho partnerka s tým tiež súhlasila. Ale jeho partner si myslel, že chce ísť na Nightmarket, ale Li povedal, že chce vidieť slávne bary s tancujúcimi dievčatami. Išli sme teda najprv tam a objednali si tam pivá. Li však často musel ísť na toaletu, aby sa pozrel cez sporo oblečené dámy v tejto toalete. Keď si objednal druhé pivo, jeho partner povedal: „Li, už si toho videl dosť, takže teraz ide na trh.“

Strávili sme noc v hoteli a okolo obeda sme po nákupoch odišli do Na Pho. Cestou mi Liova dcéra povedala, že zubné protézy, ktoré som Li minule kúpila, boli ukradnuté. Nechal ho doma pri zbere ryže. Kambodžania pravdepodobne využili príležitosť na spáchanie vlámaní.

Raz som dcére povedala, že by som chcela žiť v Thajsku, ale že musím aj 3 až 6 rokov pracovať v Holandsku. Okrem toho by bolo jednoduchšie, keby som sa vydala za Thajčana. Cestou domov mi povedala, že je stále oficiálne vydatá, hoci jej manžel už 7 rokov žije s inou ženou a má 3 deti. Povedala tiež, že išla s otcom na súd v Yasothone, aby zariadili rozvod, ale jej manžel si to neželal. Myslím si, že mal vysoké finančné nároky. Povedala, že to bolo sklamanie a ja som pochopil, čo tým myslela. Myslel som na to, keď sa vrátim domov.

Keď som sa vrátil do dediny, bol som srdečne privítaný a počul som, že nedávno zozbieraná ryža bola veľmi úspešná. Pripisovalo sa to mojej prítomnosti počas výsadby. To ma prekvapilo a pripisoval som to poverčivosti.

U pána Li som stretol aj starostu Na Pho a veliteľa polície v tomto okrese. Ten mi sľúbil všetku spoluprácu, ak tam niekedy pôjdem bývať.

Jedného dňa išli opäť siať ryžu a požiadali ma, aby som sa prešiel po dedine, aby som na všetko dohliadal, keď prídu cudzí ľudia. Urobil som to a každú chvíľu som sa hral s deťmi. Vždy, keď som išiel na prechádzku a prešiel okolo ich školy, vítali ma desiatky ich spolužiakov.

Blížila sa rozlúčka a vtedy mi dedina darovala kus hodvábu, z ktorého mi dali vyrobiť tuniku. Urobilo sa na tom veľa práce. Hodváb pochádzal z moruší Liinho partnera. Jeho bratranci priadli priadzu a teta utkala látku. Tú košeľu vyrobil skvelý strýko. Skutočný dedinský dar. Pred viac ako 25 rokmi ho mám stále, ale už nesedí.

Rodina ma odviezla na autobusovú stanicu Na Pho. Opäť som zostal v Bangkoku niekoľko dní, aby som si dal pekné jedlo.

Neskôr som poslal ešte niekoľko listov a dostal som aj odpoveď od Liho dcéry. V apríli nasledujúceho roku som chcel prísť znova a oznámil som svoj príchod. V lietadle China Airlines som zrazu zistil, že sedím vedľa autora knihy, ktorú mi poslali deti, konkrétne Pira Sudhama. Pekne som si s ním pokecal, ale bohužiaľ som po prvom jedle zaspal až hodinu pred príletom do Thajska. Nikto ma tam nečakal.

Na druhý deň po prílete som ochorel a na radu lekára som odišiel do pokojného mestečka pri mori, kde som stretol svoju terajšiu manželku. Dostal som list od rodiny a odpovedal som naň.

Neskôr som sa dozvedel, že 2 alebo 3 z prvých ľudí, ktorých som stretol na Phukete, zomreli pri cunami na Phukete.