V Thajsku zažijete všetko (39)
Pre túto sériu príbehov žiadame čitateľov blogu, ktorí majú o Thajsku niekoľkokrát niečo zvláštne, vtipné, pozoruhodné, dojemné, zvláštne alebo obyčajné, aby nám o tom napísali prostredníctvom kontakt. Dopĺňa to vlastnoručne zhotovená fotografia, ktorá sa však nevyžaduje.
Rob van Koh Chang verí, že sviatky, ktoré strávi na ostrove, sú jednou veľkou udalosťou, ktorá čiastočne definovala jeho život. Napísal trochu filozofický príbeh o svojom názore na Thajsko všeobecne a život na Koh Chang zvlášť.
Toto je jeho príbeh:
Krajina slobodných ľudí
Raz som sa pohádal s rande v Holandsku. Potom, čo som spomenul Thajsko ako obľúbenú dovolenkovú destináciu, povedala, že som ten typ muža, ktorý ide do Thajska, aby......
Teraz to už chápem, aj ja som mal tie predsudky, ten klišé obraz, kým mi priatelia nepoukázali na tú lepšiu stránku Koh Changu a áno, chodím tam s veľkou radosťou už 5 rokov.
Thajsko som spoznal ako najfascinujúcejšiu krajinu z približne 40 krajín, ktoré som navštívil. Vždy ma udivuje spôsob, akým tu ľudia (spolu) žijú, záhada, do ktorej sa ponorím a ktorá prehlbuje moju myseľ. Myslím si, že to možno vystopovať až k budhizmu, ako sa tu zažíva.
Krajina úsmevov podľa cestoviek, pre mňa krajina slobodných ľudí, doslovný preklad. Pretože ako môžu byť ľudia, ktorí sa tak zabávajú, neslobodní. Alebo naopak, ak ste neslobodní, nesmejete sa. Ale západniar si myslí, dokonca aj moji priatelia, ktorí do Thajska chodia roky, ten úsmev je póza. Zrejme si to nevieme predstaviť, áno, úsmev môže byť postoj, aj falošný, ale turista zostáva vo svojej kukle, vo svojej skupine a nepozoruje.
Vidím, koľko sa spolu baví a vidím nedostatok chudoby a nespokojnosti, bolo to skryté? Potlačená agresia? Zaujímavá otázka pre amatérskeho antropológa. Keby som mal ešte 20, venoval by som tomu štúdium. Teraz sa snažím súcitiť s ľuďmi, vidieť ich tak, ako sa mi javia, bez posudzovania.
Hovorím tomu ženská spoločnosť, s kódovým slovom rešpekt, teda niečo, čo sa nám zdá už takmer zastaraný pojem. Premávka je dokonca ženská, jazdia tu, ako keby mienili zastaviť každému druhému účastníkovi cestnej premávky, aj keď ide o psa. A robia. S nami jazdia, akoby vás chceli mŕtveho, a niekedy sa im to podarí. Samozrejme, aj tu sa stávajú nehody. Preto tie obmedzenia alkoholu, myslím si, že je to prejav starostlivosti, aj keď je to u nás taký staromódny pojem. Máme predsa poistenie a benefity.
Toľkokrát, že som bol prekvapený, pretože som hľadal až do konca. Na chvíľu som zablúdil a zrazu je tam nejaký Thajec, aby mi pomohol, ako keby tam bol odjakživa. Nevidel som ho. Nevyčnieva, nevnucuje sa, ale vidí vás.
Samozrejme, môžete si ľahko myslieť: áno, Farang, uvidia ho, považujú ho za dôležitý a možno sa im to bude hodiť, peniaze. Každopádne, naše reflexy robia svoje, ale verím, že sú také, aj voči sebe.
„Na chvíľu som zablúdil a zrazu je tu nejaký Thajec, aby mi pomohol, ako keby tam bol vždy. Nevidel som ho. Nevyčnieva, nevnucuje sa, ale vidí ťa.“
Krásne opísaný Rob.
Veľmi rozpoznateľný postoj, ktorý som sám tak často zažil alebo počul od priateľov a známych.
Porucha auta na rušnej otočke. Nedalo sa už nikam ísť. Zrazu ma 4 alebo 5 Thajčanov tlačia na druhú stranu. Boli preč skôr, ako som sa stihla poďakovať.
Úžasne pozitívny príbeh, s ktorým sa dokážem úplne stotožniť. Veľmi sa teším, že pôjdem znova.
veľmi rozpoznateľný Rob, Thajci si pomáhajú navzájom aj ostatným, to je v génoch.
Teraz s koronakrízou nie je v našej dedine nikto, kto by nemal čo jesť.
Ak v pondelok prídu o prácu, v utorok budú robiť niečo iné, samozrejme, že je to čiastočne spôsobené tým, že neexistuje žiadna vládna záchranná sieť, ale Thajčania sa nevzdávajú.
Áno, je to tak, ale aj u nás by to veľa ľudí chcelo urobiť, no na rozdiel od Thajska ste tu odsúdení na nebývalú administratívnu záťaž. V Thajsku môžete chodiť z jedného pruhu do druhého. To je pre nás nemysliteľné.
Na druhej strane ste tu poistený a chránený, keď začnete pracovať a vybudujete si práva. V mnohých prípadoch to tak v Thajsku nie je. Otriasť to môže každý, kto má pracovný úraz.
Je veľmi pekné čítať niečo iné ako vždy negatívne veci o thajskom ľude a/alebo vláde.
Našťastie tento článok neobsahuje žiadne detinské fňukanie o tom, že si nemôžete kúpiť pivo, keď je Lockdown, žiadne fňukanie o tom, že Farangovci sú vnímaní ako stroj na peniaze, žiadne fňukanie o ničom a všetkom v Thajsku.
Thajsko je skvelá krajina obývaná ľuďmi, ktorí si cenia rešpekt. Už 4 roky žijem v Thajsku. Prvé 3 roky na vidieku medzi farmármi a teraz v Bangkoku, v oboch oblastiach je obyvateľstvo veľmi sociálne, priateľské, úctivé a konzervatívne.
Ďakujem za tvoj krásny príbeh.
je to úplne správne.Ja tiež žijem v Thajsku a všetku lásku a dobrotu si naplno užívam.
Každý je tu pre vás vo dne aj v noci.
A tiež sa spolu bavíme najviac.
Čítala som tu len samé pozitívne komentáre, skôr v kontexte tých ružových okuliarov, ktoré len tak nespadnú.
Ale prežívam to inak, pretože Thajci sú ako ostatní ľudia na zemi, sú dobrí aj zlí, priateľskí aj drsní, nápomocní, pri ktorých sa dusíte.
Dlhé roky sa mi tu tiež veľmi páči, no moja skúsenosť je iná, ako je opísané vyššie.
Naozaj ľudskejšie.
Ján Beute.
Milí čitatelia, často ma prekvapilo reptanie a sťažovanie sa na tomto blogu. aj o potrebe zjavne mnohých ľudí uviesť niečo na pravú mieru. Je to samozrejme ľudské správanie, ale tam, kde som veľa cestoval, to určite prežívam ako takmer typickú holandskú vlastnosť.
Myslím si, že taký je život, každý niečo nevyhnutne prežíva, ale môžeš si vybrať, ako sa na to budeš pozerať, ako o tom budeš hovoriť. poviem to jednoducho. V Thajsku môže byť veľmi horúco a ak nemáme šťastie, môže byť aj vlhko. Zmení sa to teraz v praxi, ak sa na to budete veľa sťažovať? Nie, myslím, alebo si čarodejník. Sťažovateľ to však môže vnímať ťažšie, pretože je nevrlý. Teraz predpokladajme, že sa niekto rozhodne na to nesťažovať ani nesťažovať a nezaťažovať tým ostatných. Zmení sa tým počasie v praxi? Samozrejme, že nie. ale s tým iným prístupom budeš mať príjemnejší život. A ostatní vás zažijú ako príjemnejšiu spoločnosť.
Vedecký výskum ukázal, že ľudia sú (alebo môžu byť) závislí na negativite. pretože negatívnymi myšlienkami a sťažujúcimi sa rozhovormi si v hlave vytvárate látku a tá je návyková. S pozitívnymi myšlienkami alebo pozitívnymi rozhovormi vzniká aj iná látka. ale táto látka nie je návyková. Táto závislosť na negatívnom myslení sa nazýva negaholizmus. Vyplynulo to z poznatku americkej dámy Cherié Carter-Scott. Okolo nás vznikli celé negaholistické spoločnosti. Porovnajte to s konceptom, že dobré správy sa nepredávajú. Ľudia chcú zlé správy, chcú byť nahnevaní, sklamaní, nespokojní, ukrátení. Dobré správy sú zastarané, nezaujímavé a podľa mnohých nie sú zo skutočného života.
Ale život je taký, aký je, skutočne zrelý človek (kde to nájdeme?) sa sám rozhodne, ako sa naň bude pozerať.
V Thajsku som bol tiež sklamaný, niekedy podvedený, zneužitý atď., no napriek tomu si stále užívam zážitky priateľstva, pomoci, útechy, lásky, humoru a prijatia. A zdá sa mi oveľa jednoduchšie zvoliť si ten pozitívny postoj v Thajsku oproti Holandsku. Len preto, že v Thajsku nepočujem veľa ľudí, ktorí by sa mi sťažovali. ľudia rezignujú. A samozrejme, kto koná dobro, stretáva dobro. Vždy mi pripadá zarážajúce pozorovať ľudí v Thajsku, ktorí majú zjavne veľkú smolu.
Je mi ľúto tých negaholikov medzi vami.
chutné,
prečítať si tento „starý“ názor.
Cítim to ako potvrdenie mojich skúseností.
Čím dlhšie komunikujem s thajčinou, tým je pre mňa táto viera cennejšia.
„Premávka je dokonca ženská, jazdia tu, akoby chceli zastaviť pre každého iného účastníka cestnej premávky, aj keď ide o psa. A robia. S nami jazdia, akoby vás chceli mŕtveho, a niekedy to funguje.“
Toto som v Thajsku nikdy nezažil. Práve naopak.
Dobrým príkladom bolo, že moja thajská kamarátka bola pri prechádzaní cez cestu v Holandsku prekvapená, že sa pre ňu zastavila premávka.
Ahoj Rob vanKkoh Chang.
Chápem, že chodíte na tento ostrov často? Málo ciest, samozrejme, ale ten jeden okruh, ktorý obkolesuje takmer celý ostrov, má na juhu mimoriadne nebezpečnú časť s týmito 3 po sebe idúcimi extrémne ostrými zákrutami. Bol som na ostrove trikrát z 10 dní a vždy, keď som tam prešiel, boli tam čerstvé policajné značky po nehodách. Žiadne miesto, kde by ste mohli „športovo“ ukázať, že ním môžete rýchlo preletieť. Lietanie je úspešné, ale pristátia sú dosť bolestivé.
Ostrov je medzi pozorovateľmi vtákov veľmi obľúbený, pretože je domovom množstva nádherne krásnych a pomerne vzácnych vtákov. Vyrastal som doma medzi zvláštnymi vtákmi, takže mám pre nich oko. ale nikdy som ich nevidel. Najobľúbenejší druh, ktorý by mal žiť ďalej, vyzerá trochu ako vzácny holandský dudok, ako som ho raz videl v posledný deň. Moja posledná jazda. Len za tým nebezpečným bodom. Prudko z kopca. Okamžite som videl jedno letieť rovno cez cestu mojím smerom a presne v tom momente, bez srandy, PLOCHY!!!, zviera uletelo na smrť proti prednému sklu nákladného auta, ktoré tiež tak rýchlo klesalo. Mimochodom, hrozný zvuk.
Späť k tebe Rob. Už ste niekedy išli celú cestu po tej východnej ceste?
Naposledy som tam bol pred 7 rokmi, takže sa možno všetko zmenilo.
V určitom bode si môžete vybrať, dosť ďaleko na juh. odbočte doľava a choďte na sever do dediny s morskými nomádmi. Veľa domčekov na koloch na vode.
alebo si si vtedy vybral rovno a juh. Ešte dlhá cesta.
Nakoniec bola z cesty prašná cesta s obrovskými dierami, ktoré zanechali zrážky.
bolo dobrodružstvo. prísť do ešte nie konca, ale v tom čase jedinej obývanej časti.
Myslím, že sa to volalo Hat Sai Yao, na Long Beach.
Akoby som sa vrátil do 60. a 70. rokov. Sila kvetov. Chaotické bary a reštaurácie vyrobené z bambusu a prútia. Všade vankúše, žiadne stoličky ani stoličky. dievčatá v sarongu. Rozprával som sa tam (alebo pozdravil) niektorých mužov, často rastafariánov, ktorí viedli pomalý život v dyme korenistého dymu, mimoriadne priateľskí a veselí. Vedome ďaleko od všetkého. Mix dievčat Farang s jasne oddelenými ázijskými dievčatami. Naozaj pekné a špeciálne. Okrem nejakých pieskových mušiek a posledných 5 kilometrov neprejazdnej cesty som tam mohol ostať aj niekoľko týždňov. Ešte si pamätám, že na žiadnom poli ani ceste nebol v dohľade bankomat. Jedna milá pani mi povedala, že občas niekto z nich s motorkou a rôznymi bankovými kartami a PIN kódmi zajazdí až do vzdialeného bankomatu, aby mnohým ľuďom vybral peniaze. Cítil som sa viac ako v Karibiku ako v Thajsku. Nepochybne sa to už zmenilo, viac biznisu v tejto oblasti. Pretože Koh Chang sa tak rýchlo rozvinul a západná strana je dosť plná.
A ak máte radi pokoj a pohodu? odvezte sa trajektom na Koh Mak a rezervujte si kajutu v jednom z malých letovísk na ďalekom východe. Kde sa nachádza kúsok čiernej pláže. Požičajte si moped. Koh Mak je zámerne ponechaný tak, ako bol pred 20 rokmi. Malý nočný život. Teraz je tam bankomat. Krásny malý tichý ostrov. Fantastické pláže. Trpia piesočnými muchami a piesočnými blchami, ale o tom sa, samozrejme, nezmieňuje žiadna brožúra. Ale na čiernom piesku tento problém nemáte. Navyše si na tejto strane môžete skvele zaplávať pri východe slnka.
Hlboký povzdych, rád by som sa vrátil na Koh Chang a Koh Mak
Dobre povedal Rob, úplne s tebou súhlasím, až na tvoj citát o premávke!
Premávka je ženská a zastavia aj pre psa!?
Videl som ich veľa kopať do psa, ale prestaň ???? Nezastavia sa ani pred človekom! Zebry sú len akýmsi umeleckým dielom na ceste a inak úplne zbytočné.
Myslím si, že Thajčania sú krásni a nápomocní ľudia, okrem dopravy. Polovica z nich jazdí bez svetiel, bez prilieb, jazdí v protismere a blinkre sú tu, myslím, pre väčšinu áut.
Bavte sa na Koh Chang
V Pattayi ma okradli. Jedného dňa mi zavolajú do izby, že na recepcii je niekto, kto so MNO CHCE hovoriť. Našiel moju tašku so všetkým, čo v nej bolo. OK, peňaženka bola prázdna. Už som to nečakal a už som si dohodol stretnutie s veľvyslanectvom v Bangkoku. (V tej taške boli okrem iného aj naše pasy.) Keď som sa chcel pani poďakovať OBROVSKÝM sprepitným, už zmizla. Jej meno bolo tiež neznáme. Hanba. Ale aj Thajsko.