Pristál na tropickom ostrove: Tieň paliem

Daj na to plný plyn, lebo ak zastavím, prevrátim sa s celým neporiadkom. Potom je bieda úplná. Poď, tiež začína pršať, čo znamená, že cesta je šmykľavá.

Musím vyliezť na strmú časť hory, cesta je plná piesku, má niekoľko zákrut a je plná dier.

Môj skúter je plný haraburdia, pretože som na úteku... na život alebo na smrť, ktovie, ale je jasné, že nemôžem zostať doma.

S napchatým ruksakom, dvoma taškami na pleciach a mačkou Zootje zavýjajúcou v ružovom plastovom košíku predo mnou na kolobežke musím vytiahnuť všetky brzdy, aby som túto 125 ccm vyhnal do hory dostatočnou rýchlosťou. Riadenie veľmi nefunguje, pretože košík s mačkou v ňom prekáža. Už som skoro tam, nezastavuj sa, pokračuj, pokračuj.

Vyčerpaný, akoby som bol niekoľko dní na úteku, prichádzam do svojho bezpečného domu.

Dom je na vrchole hory a má neuveriteľne krásny výhľad.

Z balkóna bez problémov napočítam tisíc paliem, ktoré tvoria zelenú prikrývku až k oceánu.

Áno, tu je odpočinok, zdravý odpočinok. Presne to, čo teraz potrebujem.
Hodím veci do kúta, vypustím mačku z ružového koša, schmatnem laptop, otvorím ho a začnem knihu, hneď!

Takmer pred 3 rokmi zomrel Kuuk. Nedávno som dostal otázku, či som to trochu spracoval, ten veľký smútok.

Jeho smrť spôsobila hlbokú ranu a je na nej už poriadna chrasta. Maarrrr... nehrab sa v tom! Som spokojný, mám sa celkom dobre. Ešte pred pár dňami.

Až surová realita ukázala, že táto kôrka je tenká ako papier.

Je slnečný deň a z hojdacej siete vidím, ako niekto kráča smerom k domu môjho suseda. Býva tam 3,5 roka, je rovnako mladá ako moja dcéra Roos a je tiež dokonale schopná sa o seba postarať. Je veľmi súkromná a málokedy má návštevy. Občas ju pozvem na večeru alebo na pivo na moju terasu. Niekedy vedieme nečakane krásne rozhovory.

Pozdravím návštevníka a pýtam sa, či mu môžem s niečím pomôcť. Hovorí vám, že sa bojíte o môjho suseda. Nereaguje na hovory a nehlásila sa k svojej online práci, to nie je pre ňu. Nie, to naozaj nie je pre ňu. Poďme sa na to spolu pozrieť. Po chvíli telefonovania a klopania mu hovorím, aby kopol do dverí. Čaká nás veľký šok;

už nežije.

Zrazu sa mi rozlomí kôra, vytryskne a vytryskne čerstvý i starý smútok. Toľko, tak intenzívne, že ma to desí. Smrť opäť tak blízko, prináša veľa. Smútok za ňou, smútok za Kuukom, smútok jej matky, za všetkým a za všetkými na celom svete. Ťažko plačem a plačem dlho, nemôžem sa za to hanbiť, uľavuje sa mi. Pre mňa je tu podpora, pre ňu je koniec. Neuveriteľné a také smutné.

Cítim hlboký súcit s jej matkou, jej život už nikdy nebude ako predtým.

Po pár dňoch cítim, že musím vypadnúť z domu. Zakaždým, keď vidím jej malý domček a vidím ho celý deň, pretože bývam vedľa, spomeniem si na moment, keď sme ju našli.

Nie je to dobré.

Musím sa dostať z tejto oblasti niekam inam. Pohybujte sa a okamžite. Prineste si čo najviac batoh. Mačka je natlačená v košíku a je tiež naštvaná, samozrejme si myslí, že musí ísť k veterinárovi. Nemusíte, ideme na tajnú horu vzdialenú asi 10 minút na skútri. Tam si Robin postavil dom pre seba a uvoľnil miesto pre mňa; "ak tam chceš bývať mami, je to pre teba."

O pár dní neskôr mám stále túžbu po vlastnom dome. Najväčšia panika je odpísaná, krásny výhľad ma nemôže zlákať zostať. Nie je to môj domov. Okrem toho, Roos priletí, aby bol so mnou. Taaaak, s celým neporiadkom zase späť, človek robí neporiadok.

Teraz, po niekoľkých týždňoch, sa opäť cítim ako doma vo svojom dome, môj život je opäť v pokojnejších vodách a som vďačný, aj za všetku podporu, ktorú som dostal.
Som vďačná, že moja thajská gazdiná poslala po mnícha na obrad. V jej chate vykonával modlitby a rituály, aby sa jej duch mohol slobodne pohnúť do ďalšieho života. Roos a ja sme mohli byť na ceremónii a to mi robilo dobre. Vďačná za účasť na kremácii a rozhovory s jej matkou. Hovorí mi, že jej dcéra zomrela na pľúcnu embóliu. Vďačný za moje drahé deti, jeho silné ruky, ktoré ma chránili, utešujúce slová, počúvajúce uši, podpora od drahých priateľov a rodiny, blízkych i vzdialených, podpora z nečakaného zdroja.

Vlastne ako pred 3 rokmi. Myslím, že kúsok je opäť spracovaný. Môj život ide ďalej, môj život ide ďalej...