Vianočný príbeh od Isaana...

Autor: Lung Jan
Publikované v Život v Thajsku
Tagy: , ,
25 decembra 2022

Neviem, či to bola svätá noc, ale určite to nebola Tichá noc... Teraz, keď sa zber ryže skončil, väčšina mužov v dedine sa zabáva púšťaním šarkanov a výrobou šarkanov.

Samy o sebe na týchto domácich produktoch nie je nič zlé, nebyť toho, že mojich kreatívnych susedov zjavne baví vybavovať tieto, niekedy až veľmi dômyselné, konštrukcie vetrom, čo znamená, že okrem rýchlosti produkujú aj zvuk.

Zvyčajne je za súmraku, keď v sprievode svojich kričiacich potomkov a hlasno kritizujúcich vzájomnú vynaliezavosť zneistia vlečný chodník pri rieke Mun. Z nejakého dôvodu sa zdvihol vietor Job Farang vždy o niečo priaznivejšie ako inde v tejto oblasti, pretože tieto kvíliace, kričiace a vŕzgajúce plošiny sú vždy ukotvené tak, že celú noc visia priamo nad domom Lung Jana...

Preto nebolo naozaj prekvapujúce, že ospalý Lung Jan v to vianočné ráno hľadel na svoj odraz v kúpeľni malými očami. Ešte pár rokov a jeho brada by bola biela ako Santa. Aj tak mal dlho šedivé vlasy, bol ženatý s Thajkou, vieš...

Pastieri nestrávili noc na poli, ale Sam, domáci huňatý katalánsky ovčiak, áno. Zavrtel chvostom a prišiel privítať svojho majiteľa, pripravený na nový deň plný vzrušujúcich dobrodružstiev. Santa Claus mu nepriniesol len niečo chutné, veľkú porciu na sústo Kai Yang no navyše na svoju veľkú radosť dostal ako úplne novú hračku hlasno škrípajúceho dinosaura. Lung Jan bol zvedavý, ako dlho bude trvať, kým bude Dino Piep roztrhaný na kusy... Aj keď sa Lung Janova vrúcne milovaná manželka, ktorá už o tretej ráno odišla na skorý trh, vrátila domov o niečo neskôr, zistila, že malý, ale pekný darček. Lung Jan tým splnil to, čo Thajci považovali za podstatu vianočnej akcie, k spokojnosti svojich domácich. Štedrý deň nemohol byť horší. Najmä, keď Sam začal dávať najavo štekavým naliehaním, že by chcel rýchlu rannú prechádzku. Čižmy na terase boli preventívne prevrátené, len aby náhodou nenarazili na škorpióna alebo hada, ktorý strávil noc v šnurovanom koženom domčeku a ďalej s kozou, pardon psíkom...

V pozadí už boli Jingle Bells strany. Ako obvykle, mnísi v úplne novom Wate na druhej strane Munu začali už za úsvitu so svojimi zvonmi, zvončekmi a spievajúcimi misami. Citlivé uši Lunga Jana si na tento ranný rituál zvykli, no túto kakofóniu by asi nikdy nepopísal ako nebeskú, ako to robili niektorí jeho susedia...

Vianoce nikdy neboli naozaj vecou Lung Jana. Ako malý chlapec to po polnočnej omši raz-dva vzdal a zdobenie borovičky rozhodne nebolo jeho vecou: krehké vianočné čačky boli všade a zaobišiel sa bez pichania ihličia ako zuba. Keď dosiahol vek rozumu, stal sa pohanom a skutočne sa mu zdalo celkom smiešne, že pohanský sviatok Midwinter alebo Yule bol tak nezmazateľne ukotvený v kolektívnej pamäti, že to nakoniec museli urobiť misionári.pokresťančiť".

Keď sa Sam nasýtil, zavládla v dome Lung Jana pokojná atmosféra. S dobrou knihou po ruke (možno Dickens) a trochou náladovej hudby v pozadí sa zvyšok dňa trávil v absolútnej nečinnosti na pohovke. Luk by nemal byť vždy napätý, nie... Pes snívajúci a hlasno chrápajúci pri nohách čerstvo zasnežených štítov Pyrenejí a milá manželka, rovnako hlasno celé hodiny telefonujúca, o hod. jej strana. K dokresleniu chýbal už len praskajúci otvorený oheň, ale to pri vonkajšej teplote 34 stupňov Celzia naozaj nikto nepotreboval...

Za súmraku začal Lung Jan štedrú večeru. Pani Lung Jan, ktorá sa v takýto večer rada nechala rozmaznávať, sa rozhodla pre eklektický mix východnej a západnej kuchyne. Čo dim sum en tod man pla, lahodné thajské rybie koláčiky ako predjedlo a hlavný chod tvorili losos v mojo omáčke a grilované cesnakové krevety s citrónom a petržlenovou vňaťou. Zábavu nepokazil ani fakt, že medzitým sa k nám pridalo aj zopár rodinných príslušníkov a susedov, ktorých snáď prilákali lahodné vône. Rýchlo som položil na stôl veľký hrniec morského kari s kokosovým mliekom a bolo to hotové... Našťastie mal Lung Jan po ruke veľkú zásobu svojej slávnej limetkovo-mangovej peny a štedrú porciu vyprážaného ananásu s práškovým cukrom a kokos bol hotový behom chvíľky, aby sa štedrovečerná večera skončila k spokojnosti všetkých.

Tesne predtým, ako zaspal, si v diaľke pomyslel:O Pine Tree' počuť. Páni, myslel si, že je vianočný spevák... Ukázalo sa, že to bol ten trochu opitý sused cez ulicu, ktorý stimulovaný poriadnou dávkou Lao Khao, nahlas si myslel, že musí podať svoj vlastný výklad carabao''s monster hit Wanipok. Rovnako hlasná reakcia polovice jeho svadobnej knihy, bohato okorenená sugestívnymi nadávkami, nasledovaná zvukom lomozu a rozbíjania domácich potrieb bola takmer posledná vec, ktorú Lung Jan počul predtým, ako odišiel do Dreamlandu s 'Pokoj na zemi všetkým ľuďom dobrej vôle ako posledná, spiaca myšlienka...

Ach áno, Traja králi a ich dary sa možno na ceste do Isanu stratili. Vzdialenosť medzi Bangkokom a severovýchodom je často ešte neprekonateľná... V postave samoľúbyho a samozvaného premiéra tohto hrdého národa však našli dôstojnú náhradu. Pred pár dňami potešil všetkých ľudí nad 65 rokov v dedine šťastným oznámením, že všetci dostanú jednorazový šek na 1.000 bahtov. Mohli by sa v Thajsku konečne blížiť voľby? Lung Jan čoskoro začne veriť v Sinterklaasa…

2 odpovede na “Vianočný príbeh od Isaana...”

  1. Lutna hovorí hore

    Pekné, ďakujem za tvoj príbeh

  2. GeertP hovorí hore

    Krásny príbeh Lung Jan, nerob si priveľké nádeje pre ten šek 1000 THB - tento samozvaný premiér nie je veľmi dobrý v hraní Sinterklaasa, pokiaľ to nemusí byť pre konkrétnu skupinu obyvateľstva.


Zanechať komentár

Thailandblog.nl používa súbory cookie

Naša stránka funguje najlepšie vďaka cookies. Takto si zapamätáme vaše nastavenia, urobíme vám osobnú ponuku a pomôžete nám zlepšiť kvalitu webu. čítajte viac

Áno, chcem dobrý web