Boezewush

Skutočná flámčina je kvetnatý jazyk s veľmi zvláštnymi slovami pre Holanďanov. Ako „boozewoesj“. To sa týka zvláštneho, vzdialeného a nehostinného regiónu alebo miesta. Nepýtajte sa Inkvizítora, odkiaľ to slovo pochádza, pravdepodobne niekde zo vzdialenej koloniálnej pamäti, keď bolo Belgicko ešte hrdým vlastníkom Konga.

Asi pred tromi rokmi vstúpil Inquisitor do thajskej džungle, Isaan. Aj keď je múdry, rozhodol sa zistiť, či je vhodný na ďalšie presťahovanie po deviatich rokoch v Pattayi, „enkláve farang“ par excellence. Každý predsa raz stretne lásku svojho života.

V priebehu rokov tam bol Inkvizítor, dokonca tam aj spal. Buriram a Nakhom Panom. Ísť von s Pattayanskými susedmi, ktorí boli na návšteve u rodiny. Ale bol tak rozmaznaný, že v skutočnosti nemal ani potuchy o skutočnom isanskom živote. Na jedenie dostal kuracie mäso a hranolky.

Mám súkromnú spálňu s klimatizáciou. Nemali by ste nosiť papuče kvôli chybám. V skutočnosti som nerobil nič iné ako párty. Teraz to malo byť vážne

Kým, povedzme, Udon Thani, bolo to všetko stále rozpoznateľné, ale potom sa to zmenilo. Pravidelná výstavba uvoľnila miesto oveľa otvorenejšiemu priestoru, stále veľa obrábanej pôdy, ktorej však postupne ubúda, krajina je o niečo divokejšia. Dopravné prostriedky začínajú pôsobiť trochu obnosene, ošúchané veci bez značky. A jazdia tu oveľa pomalšie.

Čím bližšie k dedine, tým horšie sú cesty. Najprv asfalt, no postupne pribúda veľa výmoľov. Potom akási betónová cesta, kde ľudia zabudli umiestniť dilatačné škáry, betónové platne akoby plávali nezávisle od seba. A potom jednoducho jednoduché prašné cesty, ktoré sa pri daždi menia na dobrodružné savanové cesty.

Okrem toho už nie sú všetky smerovky preložené do angličtiny, čo robí veci ešte viac mätúcimi. Verní čitatelia už vedia, že Inquisitor má averziu k moderným nástrojom, ako sú plánovače trás. A napriek pokynom manželky sa už niekoľkokrát stratil.

Asi po jedenástich hodinách jazdy len s nevyhnutnými krátkymi zastávkami sa na tvári Inkvizítorovej priateľky objaví blažený úsmev: už len pár kilometrov a prídeme do mojej dediny. Na tej poslednej savanovej ceste s výmoľmi, z ktorých stoná Inkvizítorov vozík, jazdíme posledné kilometre lesom, ktorý sa mení na nekonečné ryžové polia. A Inquisitor zažíva nový kultúrny šok.

Dedina sa zrazu rozbehne, predtým nebolo vidieť žiadnu budovu. Väčšinou vratké, drevené domy s udusanou zeminou na prízemí, niektorí tam chovajú svine alebo tu nechávajú prenocovať byvoly. Alebo je tu a tam plný odpadkov s hojdacou sieťou.

Žiadna stužková zástavba, len čo dedina skončí, máte opäť polia a lesy, takže nemáte takmer žiadne orientačné body. Cestu križujú sliepky, psy a byvoly.

Zastavujeme u jej mamy a máme málo času na zotavenie sa z jazdy. Susedia a rodina boli varovaní, preto všetky telefonáty v aute. A najprv nákupná zastávka v tom, čo De Inquisitor sotva vyzeralo ako obchod - obývačka s tovarom, ale pivo je lacné a Lao Kao ešte lacnejšie. Ľudia sú zvedaví a veselo zdvorilí. Ale namáhavo naučený Thajec je tu pre Inkvizítora málo užitočný: ľudia mu rozumejú, ale on nerozumie nikomu. Chlapec.

Až keď sa kúpený nápoj úplne skonzumuje a Inkvizítor rýchlo skonzumuje zvyšných 7/11 jedla z cesty, môžeme ísť spať do materského domu. Na bambusovej podložke. Žiadne okná, ale pokrivené drevené okenice, kde veselo poletujú alebo lezú komáre a iná háveď. A teplo, žiadna klimatizácia, len ventilátor, ktorý hlasno hlási, že sa blíži jeho koniec. Inkvizítor tiež neustále počuje ďalšie zvláštne zvuky, na druhý deň sa hlási, že medzi drevenými krokvami sú potkany. Ach áno, a sprcha? Kamenná nádoba s ľadovo studenou vodou, ktorú priateľka s radosťou prehodí cez Inkvizítorovo telo. A ráno - príliš skoro, pred východom slnka, opakovať tento rituál. Mmm, pekné, ale spoločné sprchovanie v Pattayi je oveľa zábavnejšie.

Nasledujúce dni sa Inkvizítor často túla oblasťou. Nikoho nepozná, ale všetci poznajú jeho. Mnohí sa chcú porozprávať, čo vedie k veselým situáciám. To, čo kedysi vyzeralo ako ošarpané domy, sa ukázalo byť malebnými a dokonca primerane udržiavanými domami. To, že pod ním zvieratá často trávia čas, je pohodlné aj ekonomické – nemusia stavať extra stajňu a majú zvieratá ihneď po ruke, aby ich vyviezli na pasienky. Skúma sa stavebný pozemok, kupuje sa matrac – na chrbát faranga sa tá bambusová podložka neudrží, matka začína spoznávať inkvizítorov zvláštny mozog a ešte podivnejší humor.

Jeho priateľka ho chce čo najrýchlejšie premeniť na isaanského faranga a je neúprosná v jednaní s ľuďmi, čo sa týka jazyka a kultúry. Žiadne rozmaznávanie, žiadna extra opatrnosť. Na ryžové polia vstúpte v papučiach. Ísť po daždi chytať žaby do lesa, no priťahujú aj hady, blízke stretnutie znamená, že papuče vystriedajú „bottinekes“ – flámsky čižmy.

Inkvizítor začína spoznávať surovú isánsku kuchyňu a dokonca sa zabáva na tom, že zbieranie vajíčok na raňajky pripomína každodennú Veľkú noc: kurčatá sa voľne potulujú, takže si ich dajú, kam chcú, a vy ich musíte ísť hľadať. Že rybu treba najskôr chytiť.

Ten steak sa dá zjesť zajtra, pretože farmár v to ráno zabíja kravu, môžete sa ísť pozrieť, ako to robia ti-rak.

To kura bude čoskoro zjedené, ale najprv si jedno chytíme. Že v malej chladničke sú len nápoje, ale že do desiatich minút stále chodia so zeleninou v rukách. Huby z lesa. Farang-neznáma zelenina z rôznych rastlín a kríkov.
A potom pre ďalšie príchute a vitamíny: červené mravce s vajíčkami. Žaby. Malé vtáky. Had – nie je pekný. Pes, ale Inkvizítor to zistí až neskôr. Len keby nemal oznámiť, že to chce skúsiť.

Po týždni sa predsudky Inkvizítora vytratili. Sú to ľudia z prírody, ktorí žijú dnes. Chcú byť veselí. Ktorí si vážia svoju kultúru.

Ktorí medzi sebou zdieľajú všetko bez výnimky a viac-menej to od vás očakávajú. Ale máme oveľa viac všetkého, že si myslíme, že nás vyčerpávajú. A aj keď sa nepodelíte, budú si vás naďalej vážiť, veď vy ste ten cudzinec. Pochopia môj zmysel pre súkromie, pokiaľ to nebudem preháňať. Budú chcieť ochutnať moje varenie, ale našťastie im nebude chutiť. A kamarátkina dcéra je taká šťastná, že jej mama sa možno po desiatich rokoch vráti bývať na dedinu. Inkvizítorka je s ňou kamarátka od prvého dňa, má skutočne rovnaký druh humoru ako vy.

Inkvizítor sa rozhodne prekvapiť. On je spokojný, priateľka je cez mesiac, jej mama sa trochu trápi. Spiatočná cesta je hračka. V Pattayi už Inkvizítor túži po tichu Isaana. Rozhodnite sa však, že si teplú vodu v sprche na chvíľu užite. Sieťky proti hmyzu v oknách. Chrasté krokvy. A nespočetné množstvo reštaurácií a barov – tam žiadne neobjavil. A začne kresliť stavebné plány.

– Znova odoslaná správa –