Keď sa bieda blíži...

Od Gringa
Publikované v Život v Thajsku
Tagy:
Marec 1 2013
Keď sa bieda blíži...

Už mnoho rokov žijem v Thajsku a užívam si nádherný život v tejto krásnej krajine. Slnečné podnebie, krásna a sladká thajská manželka, krásny syn, veľký dom, skvelý dôchodok atď. atď. Čo viac si človek môže priať, že?

Áno, môžem to povedať, ale tiež viem, že nie každý mi to tu môže zopakovať a už vôbec nie Thajčania. Samozrejme poznám veľa príbehov o chudobe, kriminalite, narušených vzťahoch, detskej práci, zneužívaní žien a podobne v tejto krajine. Sám však s týmito aspektmi thajského života nemám žiadne skúsenosti. Počujem to, prečítam si to, potom poviem „Wow, to je také zlé“ a pokračujem v tom, čo robím. Je to takpovediac „ďaleko od mojej postele“.

Svetové katastrofy

Trochu to porovnávam s tým, čo prežívate celý život. V Bangladéši stroskotá trajekt, v Iraku a Afganistane zúri vojna, v africkej krajine je akútny hladomor. Všetko je to veľmi zlé a keď nás o to požiadame, úhľadne vložíme množstvo peňazí na žirové alebo bankové číslo a po poháriku ideme pokojne spať. Kým sa napríklad nestane vážna dopravná nehoda, ktorej účastníkmi sú krajania alebo možno aj blízka rodina, známi či priatelia. To je katastrofa, ktorá urobí oveľa viac dojmov a osobne sa vás dotkne. O tom je tento príbeh.

Utiecť z domu

Tam stáli pred bránou nášho domu. Bolo tesne pred Vianocami, takže aj symbolické. Matka Ying so svojimi dvoma dcérami, Noy (18) a Nom (16) z dediny mojej manželky. Všetku batožinu, ktorú mali so sebou, bola thajská nákupná taška. Utiecť z domu za manželom a otcom, ktorí vo veľkom pití pravidelne týrali svoju manželku. O niečo neskôr sedeli ako vystrašené vtáky na podlahe v našej obývačke, kde im moja žena poskytla thajské jedlo. Z vlastného domova neutečiete len tak, skrýva sa za tým dlhý príbeh. Ten príbeh nepoznám, vlastne ani nechcem vedieť. Bieda sa potom veľmi priblíži a dostane tvár, tri tváre. Nech už je príbeh akýkoľvek, nikdy nepochopím pozadie ako Farang, oveľa dôležitejšie je pomôcť týmto trom ľuďom.

Kamarát z deťstva

Ying je priateľka mojej manželky z detstva. Neodišla, ako moja manželka, z dediny, aby si zarobila inde. Vydala sa za miestneho Thajca a mala od neho dve dcéry. Spočiatku to išlo celkom dobre, bývali blízko manželkinej mamy a tak som ich podľa správ musel poznať aj ja. Pravidelne prichádzali jesť a piť. Pre mňa tam však nebolo ani stopy po uznaní, vtedy som videla toľko ľudí a tie dnešné dcéry boli malé dievčatká vo veku okolo 8 až 10 rokov. Muž mal spočiatku (príležitostnú) prácu, keď pomáhal farmárom so zberom ryže a inými prácami. Neviem, či to bolo kvôli pitiu, hazardu alebo len absencii práce, ale pokazilo sa to. Čoraz častejšie prichádzal domov opitý a týral manželku, pokiaľ viem, deťom nikdy nič neurobil. Thajčanka v tejto oblasti berie veľa, ale aj pre ňu existujú hranice, ktoré boli hrubo prekročené.

Prvá pomoc

Mentálne si všetci traja budú musieť zvyknúť na myšlienku bez domu, bez otca, bez práce. Najprv sa počas Vianoc najedzme, vyspime a relaxujme. Je mi ich strašne ľúto, ale nezostáva mi nič iné, len ponúknuť pomoc cez manželku. Všetci traja spali v jednej posteli v našej hosťovskej izbe. V tom období poskytli nejaké oblečenie a spodnú bielizeň, pretože takmer žiadne nemali. Ale bolo treba niečo urobiť, pretože sme ich očividne nechceli mať v našom dome „navždy“. Matka a najstaršia dcéra teraz pracujú vo veľkej indickej reštaurácii nášho suseda. Poskytnuté bolo aj ubytovanie v dome s ďalším personálom reštaurácie. Nemusia sa rozprávať, pretože je to bufetová reštaurácia a je tu množstvo ďalšieho personálu, ktorý hovorí jazykom návštevníkov. Dopĺňanie bufetu, upratovanie a umývanie riadu je súčasťou ich povinností. Najmladšia dcéra s nami naďalej žila. Moja žena ju považuje za vlastnú dcéru, ktorá robí domáce práce a pomáha v miniobchode. Prví dvaja teraz zarábajú pekný plat, najmladší má izbu a stravu a každú chvíľu dostane dosť peňazí, aby si mohol kúpiť nové oblečenie.

budúcnosť

Teraz sú tu už vyše dvoch mesiacov, všetci traja vyzerajú oveľa lepšie, ako keď prišli, a dokonca je tu občas veľa smiechu a spevu. Nikto nevie, ako bude vyzerať ich budúcnosť. Existuje túžba po domove pre dedinu, pre rodinu a priateľov? neviem. Či sú šťastní v Pattayi, neviem. Dúfam v to najlepšie, pretože najmä na tieto dve mladé dievčatá číha pokušenie zarobiť v Pattayi veľa peňazí iným spôsobom. Myslím si, že obaja sú stále nevinní, ale ako dlho to tu môžu udržiavať? Budha, zachráň ich!

10 odpovedí na „Keď sa bieda priblíži…“

  1. J. Jordan. hovorí hore

    gringo,
    Si človek s veľkým srdcom. Ten výraz poznajú dokonca aj v Thajsku.
    V skutočnosti si taký istý ako ja. Nemôžete si vziať na krk biedu celého Thajska. Vždy som pomohol mnohým ľuďom, ale aj tu sú hranice.
    Môžete tiež očakávať, že dostanete niečo na oplátku. Bohužiaľ to tak nie je.
    Keď ťa už nepotrebujú, padnú ako kameň, samozrejme, existujú výnimky. Ale nie je ich veľa. Zatiaľ budem podporovať len starú mamu mojej manželky a trochu aj jej dvoch synov. Obidvaja pracujú veľmi tvrdo, takže malý kúsok ide ďaleko. Ak niečo potrebujem alebo robím nejakú prácu na našom dome, sú vždy pripravení. Ak máte veľké srdce, samozrejme sa vás strašne dotkne napríklad aj chudobná starenka (ktorú stretnete všade v Pattayi).
    Vždy som niečo dával. Alebo chlapcom, ktorý nevedel chodiť a plazil sa po pláži Pattaya. Neskôr som zistil, že ten chlapec bol večer dobrým hosťom v niekoľkých baroch v Pattayi a tá chudobná stará žena vlastnila niekoľko domov a bytov. Na konci náročného pracovného dňa ju jeden z jej synov vyzdvihol na veľmi peknom aute.
    Už nikomu nič nedarujem (okrem úbohých detí v mojom poradí napr. zmrzlina). Aj v týchto dňoch spite oveľa lepšie.
    J. Jordan.

    • sharon huizinga hovorí hore

      pán Jordaan,
      Pán Gringo tu rozpráva dojemný príbeh, ktorý si nevyžaduje žiadny ďalší komentár okrem ocenenia jeho ľudskosti a starostlivosti.
      Milujem ľudí ako je pán Gringo a jeho manželka, ktorí spontánne pomáhajú trom chudobným ľuďom v núdzi bez toho, aby čo i len na chvíľu premýšľali o tom, že by za to niečo chceli.

      Moderátor: To, čo nie je podstatné, sme vynechali.
      .

  2. Tino Kuis hovorí hore

    Dojímavý príbeh a úprimne napísaný. Všetci traja a s vašou pomocou sa opäť chytili vlákna a dúfam (a myslím si), že im to pôjde aj naďalej dobre.

  3. cor verhoef hovorí hore

    Krásny a dojemný príbeh, Gringo. Máte srdce na správnom mieste. Dávam pred Vami klobúk dolu a prajem rodine všetko dobré do budúcnosti.

  4. BramSiam hovorí hore

    To je iná stránka života v Thajsku. Môžete sa zapojiť do všetkých druhov utrpenia a potom si vždy musíte vybrať, ako sa s tým vysporiadať. V Holandsku sú úrady na všetko, ale nie tu. Môže to zájsť až tak ďaleko, že si budete musieť vybrať medzi tým, či niekomu pomôžete alebo ho necháte zomrieť.Stanete sa akousi poistkou pre ľudí, s ktorými máte úzke väzby. Komentár, že na oplátku dostanete málo vďačnosti, je bohužiaľ pravdivý. Thajci vidia vašu pomoc ako čin, ktorý zvyšuje vašu kharmu, takže to robíte pre seba a možno je to pravda. Chcete sa predsa zbaviť nepríjemného pocitu, ktorý nepomáhanie spôsobuje.

  5. quillaume hovorí hore

    Veľmi dojemný príbeh.
    Osobne som na svojej prvej dovolenke (pred 13 rokmi) v Thajsku zažil nasledovné.
    Bol som vonku v Bangkoku s priateľom. Boli by asi 03.00 hodiny ráno, keď som kráčal po Sukhumvit Road. Popri fasádach sa krysy hrali cez odpad, ktorý po nich zostal obchod.
    V jednej chvíli som videl, že sa niečo hýbe, čo rozhodne nebol potkan.
    Pod špinavou dekou so špinavými novinami som objavil mladú ženu s dieťaťom v náručí. Spala tam ako najlepšie vedela a zľakla sa, keď ma uvidela skloneného.
    Nemohol som s ňou nadviazať kontakt (žiadna angličtina a nehovoril som thajsky)
    Čo som mohol robiť, tak málo. Nechal som jej poznámku, že po zvyšok týždňa by pravdepodobne mohla jesť s dieťaťom.

    Moja noc sa tiež okamžite skončila. Povedal som ti, že to bolo asi pred 13 rokmi, ale nikdy na ten obrázok nezabudnem.
    Potom som šiel do Thajska ešte asi 20-krát a dokonca som tam mal aj obchod.

    Quillaume

  6. Bert Van Eylen hovorí hore

    Gratulujem vám, Gringo, že ste tento problém vyriešili správne. Vždy je dobrý pocit, keď môžete pomáhať druhým. Mal som podobnú skúsenosť s 2 tetami mojej manželky (teraz už bývalej) a ich dcérami vo veku 9 a 11 rokov.
    Neskôr sa pre nich našlo riešenie, aby sa mohli vrátiť do svojej dediny a žiť tam, kde volajú domov.
    Snáď spolu nájdete solídne riešenie. Čas prináša rady!
    Pozdravy,
    Bert

  7. Khung Chiang Moi hovorí hore

    Sťahovanie, ale to sa stáva veľmi často v Thajsku, Muž často opitý a zneužíval svoju ženu. Keby bolo viac ľudí ako ty Gringo, ukázal by si sa ako skutočný priateľ.

  8. l.nízka veľkosť hovorí hore

    Moderátor: Nie je jasné, čo máte na mysli.

  9. HAP Jansen hovorí hore

    No, veľký príbeh života, tiež veľké srdce, mal som ich oboch! Teraz, o 10 rokov neskôr, by som to už neurobil! Zaplatila jej štúdium, požičala peniaze na nemocnicu, peniaze pre veľkú sestru, inak by prišla o byt, bezúročná pôžička na motorky atď., atď., atď.
    Podľa mojich skúseností, bez ohľadu na to, čo robíte, aby ste „pomohli“, je ťažké nájsť jednoduché ocenenie. „Oni“ vás naďalej považujú za „Faranga“ a tento pohľad znamená, že ste a zostávate outsiderom. rodina pre mňa neexistuje „domov.“ A to je strata, len to bolí!
    Budem tu žiť aj naďalej, ale „pomôžte“...zabudnite!!!
    HAP(Bert) Jansen


Zanechať komentár

Thailandblog.nl používa súbory cookie

Naša stránka funguje najlepšie vďaka cookies. Takto si zapamätáme vaše nastavenia, urobíme vám osobnú ponuku a pomôžete nám zlepšiť kvalitu webu. čítajte viac

Áno, chcem dobrý web