Príspevok čitateľa: Relax na pláži Hua Hin, zabudnite na to!

Po nekonečných 11 mesiacoch doma som dnes ráno vystúpil z lietadla v Bangkoku. Lietanie dlhšie ako 11 hodín je únavné. Cítim sa vyčerpaný, bolia ma kolená, v chrbte mám ten pretrvávajúci bolestivý pocit. Vyzerám ako troska.

A v tomto stave sa usadím na svojom milovanom mieste na pláži Hua Hin. Moje objednané pivo je hotové, takže dovolenka môže začať, perfektné, čo viac si človek môže priať?

Takže teraz sa teším na môj prvý relaxačný deň na pláži. Samozrejme, že si ma už všimli aj obchodníci na pláži, prišiel nový Farang! Trpezlivo čakajú, kým sa pohodlne usadím vo svojom lenivom plážovom kresle. O niečo staršia pani v lekárskej zástere mi láskavo ponúka pedikúru a masáž. "Nie ďakujem, možno neskôr." Hneď za ňou nasleduje obchodník s holiacimi strojčekmi v nose a ušiach. "Ďakujem, teraz nie."

Napijem sa piva. V skupine, všetci za sebou, okolo mňa prechádza obchodník s figúrkami Budhu, jeden so slnečnými okuliarmi, plážovými osuškami, falošnými hodinkami a kokosovými rezňami, aby mi urobil ponuku. "Nie, ďakujem, možno neskôr," mávnem na nich, aby prešli.

V skutočnosti by som si dal čerstvý ananás „Sapperlot“ a lahodné žlté mango. Ale nikde nie je vidieť predavača ovocia. Keď som hľadal v radoch plážových ležadiel, Lucky Bird, predavač žrebov a tigrí balzam si všimli, že niečo hľadám, ale všimla si to aj skupina predajcov tričiek a šortiek! “Nie, ďakujem, žiadne tombolové lístky, žiadne vtáky, som zdravý, ďakujem a už mám oblečenie”, prežil aj túto vlnu!

Vyberám z tašky krížovku a hľadám guľôčkové pero. To si všimnú okoloidúci predajcovia obrazov, klobúkov a morských plodov a interpretujú to ako nákupný signál. Teraz stoja pred mojím plážovým ležadlom, usmievajú sa a uprene na mňa hľadia, plní očakávania, či čoskoro budem produkovať peniaze.

Sklamaný, pretože vyšlo iba guľôčkové pero, spadli až po tom, čo som povedal „mňa, tesno“. Nakoniec sa zbiera moja krížovka, zhromažďuje sa dáma s „Wackel-Dackel“ na veľkom obraze, muž s cukrovou vatou zabalenou v celofáne a orechoch, predavač „lolexov“, ako aj žobráčka s vnúčatkom na ruke. , pre moje kreslo.

"Nie, ďakujem, naozaj, ďakujem, ďakujem, dnes nie," odmietla som. Do mojej hádanky dopĺňam jednoduché odpovede, aby som neskôr trochu uľahčil odpovedanie na ťažké otázky. Zdá sa, že na Thajčanov robím dojem, akoby som bol veľmi zaneprázdnený, ale práve v tej chvíli okolo prechádza pani s ovocím bez toho, aby som sa na ňu čo i len pozrel. Prečo ste tu, ak si aj tak nič nekúpite?

Keď ich zbadám, sú už tak ďaleko, že neostáva nič iné, len čakať na ďalšiu. Ale môj náhly odraz nezostal nepovšimnutý, výsledkom bola skupina predajcov mušlí, pomarančového džúsu, tetovania hennou a perál. "Nie, ďakujem, veľmi pekne, dnes nie, naozaj!" Trochu mi to začína liezť na nervy.

Chcem si len v pokoji vyriešiť svoju krížovku a trochu si oddýchnuť. Ale Thajčania nemajú žiadne sympatie. V rýchlom slede sa objavujú zdanlivo neochotní, usmievaví predajcovia hranolčekov, zmrzliny, kalamárov a kreviet a skúšajú šťastie. Aj v snahe zvýšiť ich obrat sa pred mojím kreslom objavila žirafia lampa, opasok a kožené výrobky, šperky a klobúky.

Ale bez šťastia. Teraz, keď sú veci v mojej skladačke mimoriadne vzrušujúce, stojí predo mnou krásna Thajčanka, zahalená sponkami do vlasov a podobne, a hovorí: „Dlho som ťa nevidela. „Áno, nevidíš, že už nemám vlasy? Ahoj? Ja-"plešatá hlava" hovorím zastrašene. Bez toho, aby čokoľvek povedala, ale so spokojným výrazom tváre sa odo mňa odkráča, aspoň to skúsila, nebolí ani nebolí.

Chcem pokračovať v záhadách, keď ku mne medzi stoličkami príde obchodník s plávacími kruhmi. "Áno, presne, samozrejme, že mi chce predať svoj odpad," je to, čo mi behá hlavou. Určite uvidí, že tu sedím sám a bez detí. Nebol by to však pravý Thajec, keby sa mi aspoň nepokúsil predať svoje haraburdy. "Nie, tie deti tam nie sú moje!" Odpovedám, keď ukazuje smerom na pláž, medzitým sa mi v bruchu tvorí veľká hrča. Poznám ten pocit domova, keď som mal problémy alebo keď som otvoril modrý list po tom, čo spadol na rohožku. Rovnaký pocit sa teraz zmocnil aj mňa.

Naposledy som sa snažil sústrediť na svoj hlavolam, keď sa predo mnou opäť postavil mladý Thajec a snažil sa predať tie vysúvacie prúty na fotenie selfie. Za ňou nasledovala cigareta, barmské šperky, papájový šalát, plavky, kukuričné ​​klasy, viagra a predavač novín. Predajcovia, ktorí už prešli okolo, sa teraz obrátili, aby skúsili šťastie! Určite to skúsia druhý a tretí raz.

Vzdávam sa, otrávene si dávam krížovku do tašky. Doplním to potom v pokoji a pohode vo svojej izbe neskôr. Koniec koncov, nemá zmysel ďalej pokúšať osud, ale teraz zasiahol, moje lahodné pivo teraz dosiahlo prevládajúcu vonkajšiu teplotu!

Úplne nervózny platím za pivo a balím všetky veci. „Uvidíme sa zajtra“, „Uvidíme sa zajtra“, kričia obchodníci sediac na stene pláže a mávajú späť. Jediný, koho som dnes ešte nevidel, je predajca zubáčov.

Predložil Antoine