Jezuiti v Siame: 1687
V rámci svojej dizertačnej práce som opäť pracoval v univerzitnej knižnici v Amsterdame, keď mi zrak padol na veľmi zaujímavý názov veľmi starej knihy pre návštevníkov Thajska:
VOYAGE DE SIAM DES PERES JESUITES, Envoyés par le Roy […] avec leurs pozorovania astronómia a leurs remarques de physique, de geographie, d'hydrographie et d'histoire. Amsterdam, 1687.
Samozrejme, že som musel vedieť, čo robím, a dal som knihu vyhrabať zo špeciálnych zbierok a dať ju k dispozícii na kontrolu. Takúto starú knihu si samozrejme nesmiete vziať so sebou domov, už len preto, aby ste sa vyhli pokušeniu vystrihnúť rytiny z knihy, zarámovať ich a predať ich jednotlivo v Oudemanhuispoort!
Knihu napísal jeden z pútnických otcov menom Guy Tachart a opisuje cestu, ktorú spoločnosť podniká v mene Kráľa Slnka z Brestu cez Mys Dobrej nádeje a Bantamu (Jáva) do vtedajšieho hlavného mesta Siamu, ktoré podľa neho nesie názov Crung Si Aya Tha Ya. To nás privádza späť na známe územie. V tomto hlavnom meste sa musia na siamskom dvore vysporiadať s Portugalcom Constantinom Phaulkonom, ktorý pracoval pre vtedajšieho kráľa a mal takmer funkciu predsedu vlády, teda veľmi mocného muža. Otcovia si čoskoro uvedomili, že toho veľa nedosiahnu a uspokojili sa s tým, že zamestnali oči a uši a naučili sa čo najviac o morálke, zvykoch a náboženských názoroch Siamčanov. Guy o tom podrobne referuje a je zábavné čítať, k akým postrehom dospeli, najmä v oblasti náboženstva. Tu je niekoľko pozoruhodných oznámení.
Podľa Guya ich náboženstvo vykazuje toľko podobností s katolíckou vierou (samozrejme jedinou pravou vierou pre neho a jeho spoluotcov), že je takmer nevyhnutné, že evanjelium bolo už dávno zjavené aj Siamom, ale že bol v bol zmenený a skazený v priebehu času nevedomosťou a ich kňazmi. Skvelý príklad starodávneho jezuitského obrátenia a inkorporácie!
Siamčania veria v Boha, ktorý je dokonalou bytosťou zloženou z tela a mysle, ktorý pomáha ľuďom tým, že im dáva zákon, naznačuje, ako správne žiť, učí ich pravému náboženstvu a učí ich potrebnú vedu. Guy tiež poznamenáva, že Siamčania v skutočnosti nemajú záujem o žiadnu vedu a že sú zvedaví len na to, čo im prinesie budúcnosť: za týmto účelom sa radia s astrológmi a praktizujú všetky druhy iných foriem povier.
Kostol svätého ruženca na brehu rieky Chao Phraya v Bangkoku (1887) – (Wild Alaska Ken / Shutterstock.com)
Šťastie ich Boha je dokonalé len vtedy, keď zomrie bez znovuzrodenia, pretože vtedy už nie je predmetom nešťastia a biedy. Aj ľudia sa môžu stať Bohom, ale až po značnom čase, pretože najprv museli dosiahnuť dokonalú cnosť. Teraz je jasné, že Guy hovorí o Budhovi, ale zvláštne je, že toto meno sa nevyskytuje v celej knihe! Záhadné opomenutie, alebo je za tým jezuitský trik?
Podľa Guya nazývajú svojho boha Sommonokhodom, a hovorí o tejto postave niekoľko zaujímavých vecí, ale to by zašlo príliš ďaleko. Vysvetľuje, prečo sa kresťanstvu s najväčšou pravdepodobnosťou nepodarí získať oporu v tejto krajine: Siamčania sa hnusia Kristovmu krížu, pretože ak by bol spravodlivý, jeho spravodlivosť a dobrota by ho ochránili pred týmto hrozným trestom, ktorý on a proti zúrivosti jeho nepriateľov.
Siamčania veria, že nebo a zem neboli stvorené, ale existujú večne a nebudú mať konca. Zem je plochá a štvorcová, pláva na oceáne a je obklopená mimoriadne silnou a úžasne vysokou stenou. Existuje nebo a peklo, ktoré slúžia ako dočasná odmena alebo trest pre bytosti, ktoré si to zaslúžili, kým sa znova nereinkarnujú. Ich kňazi sú považovaní za skutočných napodobňovateľov Boha, ktorí nemajú so svetom veľa spoločného. Nikdy nepozdravia laika, dokonca ani samotného kráľa. Primárne prikázania pre laikov sú:
- uctievanie Boha a jeho Slova, ako aj jeho kňazov a mníchov;
- nekradnúť;
- neklamať a podvádzať;
- nepiť alkohol;
- nezabíjať živé bytosti (ľudí a zvieratá);
- nescudzoložiť;
- pôst počas sviatkov;
- v tých dňoch nepracuje.
Ak porovnáte tento zoznam s desiatimi prikázaniami, prekvapivo vám chýba prikázanie ctiť si otca a matku, čo je v thajskej kultúre skalopevný princíp. Okrem toho je to dosť podobné, samozrejme okrem alkoholu. To je tiež zrejmé, pretože prevažná väčšina tých prikázaní vyplýva zo skutočnosti, že človek je spoločenská bytosť, stádové zviera, s ktorým je spojená morálka. Nepotrebujete boha, aby to vymyslel a predpísal.
Ešte zábavnejšie ako len pozerať sa na inú kultúru cez vlastné okuliare je pozerať sa na inú kultúru očami niekoho z inej kultúry a/alebo úplne inej doby (čo je v podstate to isté)!
– Opätovne uverejnený príspevokt -
Vďaka za zdieľanie vášho nálezu, Piet. Veľmi zaujímavé! Nezdigitalizovala text takejto knihy knižnica, aby bola širšia?
Kniha bola skutočne digitalizovaná a je k dispozícii zadarmo na adrese https://books.google.be/books?id=vZMOAAAAQAAJ&printsec=frontcover&hl=nl&source=gbs_ge_summary_r&cad=0#v=onepage&q&f=false
Holandský preklad knihy nájdete na: https://goo.gl/3X7CYJ
Zaujímavý článok! Niekoľko dodatkov.
Constantin Phaulkon bol Grék a nie Portugalec. Bol popravený spolu so svojimi nasledovníkmi a siamským korunným princom v júni 1688, keď umieral jeho patrón kráľ Narai. Následníctvo trónu v Siame boli často krvavé záležitosti.
Toto povedal o Phaulkonovi Abbé de Choisy, ktorý bol súčasťou diplomatickej návštevy Siamu v roku 1685 (z: Mémoires pour servir à l'histoire de Louis XIV, 1983:150)[
„Bol jedným z tých na svete, ktorí majú najviac dôvtipu, liberálnosti, veľkoleposti, neohrozenosti a oplývali skvelými projektmi, ale možno chcel mať francúzske jednotky len preto, aby sa pokúsil stať sa kráľom po smrti svojho majstra, ktorý videl ako bezprostredný. Bol hrdý, krutý, neľútostný a s prehnanými ambíciami. Podporoval kresťanské náboženstvo, pretože to mohlo podporovať jeho; ale nikdy by som mu neveril vo veciach, v ktorých nebol zahrnutý jeho vlastný pokrok“
Sommonokhodom je s najväčšou pravdepodobnosťou skazenosťou Sramanana Gautamu („asketický Gautama“). Buddha má veľa mien. V sedemnástom storočí sa slovo „budhizmus“ ešte nedostalo do Európy. V thajčine sa Budha samozrejme nazýva phráphoéttáchâo.
Európski cestovatelia tej doby si takmer všetci mysleli, že Budha je boh. Aj keď si o tom môžete pri povrchnom skúmaní niečo predstaviť, nehovorí to v prospech prezieravosti, dôkladnosti a intelektuálnych schopností týchto jezuitov. Niet pochýb, že Siamčania považovali kresťanskú vieru za rovnako poverčivú, v čom mali pravdu.
„Jezuitský trik“ je pejoratívny výraz, ktorý používajú ich odporcovia pre obratnosť, ktorú musel preukázať rád, ktorý upadol z milosti, aby mohol hlásať to, čo považovali za úprimnú pravdu, ktorá nebola v súlade s (vtedy) Rímska ortodoxná tyrania, jednoducho preto, aby sa vyhli ťažkej cenzúre a represii. Tento výraz bol tiež použitý v blogovom článku pre neoprávnené podozrenie, pretože, ako už naznačil Tino Kuis:
V knihe „Budhizmus a veda: Sprievodca pre zmätených“, University of Chicago Press, 2009, autor Donald S. Lopez Jr. je to takto: „Otec Tachard má toto povedať o Budhovi, ktorého nazýva Sommonokhodom, jeho stvárnenie thajskej výslovnosti Budhovho epiteta, Śramaņa Gautama, asketický Gautama:“ (Nasledujúci anglický citát zhruba zodpovedá online verzia diskutovanej jezuitskej správy vo francúzskom jazyku, ktorú prepojil „Marc“.)
Prepis „Gautama“ (úplný sanskrt: Siddhārtha Gautama alebo Pali: Siddhattha Gotama) je modernejší ako „khodom“, ale určite pre neanglicky hovoriacich vedie k výslovnosti tohto osobného mena, ktorá je menej podobná thajčine. Keďže v budhistickom učení je niekoľko Budhov, bolo prirodzené, že jezuita uviedol toho najslávnejšieho, oslavovaného ako kvázi božstvo, vlastným menom a (ako prejav slušnosti alebo na odlíšenie od prípadných menovcov) jedným zo svojich titulov. . Hoci Nový zákon má iba 1 Spasiteľa, objektívny a svedomitý Marťan, ktorý nikdy nepočul výraz „kresťanstvo“, by neopisoval „Krista“, ale jednoducho „Pána Ježiša“.
Ďakujem Tino za doplnenie. Konštantín Phaulkon bol skutočne Grék. Jeho meno je v gréčtine Κωσταντής Γεράκης alebo Konstantinos Gerakis. Gerakis znamená v angličtine sokol a teda v holandčine sokol. Nikdy som nepochopil, prečo bolo jeho grécke meno preložené do angličtiny v Siame.
Ospravedlňujeme sa za nesprávny preklad gréckeho mena Konštantína Phaulkona, malo by to byť Κωνσταντῖνος Γεράκης. Mimochodom, kráľ Narai udelil Konštantínovi Phaulkonovi titul Chao Phraya Wichayen (เจ้าพระยาวิชาเยนทร์).
tento článok spadol z neba, aby zostal štýlový. Som zaneprázdnený zbieraním materiálov o mieste kresťanstva v Nepále. Viem, že jezuiti urobili veľa okolo zemetrasenia v roku 2015, ale že niektoré protestantské hnutia sú veľmi priebojné pri hlásaní svojej vízie. Vyskúšajte to na vlastnej koži. Všetky informácie vítané.
Ďakujeme za zdieľanie, vždy je príjemné vidieť iný pohľad na krajinu. Tiež ďakujem Tino za ďalšie komentáre.
Teraz, keď mal Phaulkon manželku so zmiešanou portugalskou krvou Máriu Guyomar de Pinha, po smrti svojho manžela sa stala otrokyňou v kráľovskej kuchyni. Jej vplyv na thajskú kuchyňu je obrovský, pretože takmer všetky thajské tradičné dezerty sú portugalského pôvodu a sú ňou zavedené.
Nenašli títo misionári aj KRK v Ayutthayi? Svätý Jozef?
Pre ľudí, ktorí sa zaujímajú o históriu Siamu, vyšlo vo vydavateľstve White Lotus, ktoré sa nachádza v Hua Yai, mnoho reprintov zaujímavých kníh o Siame, často preložených aj do angličtiny.
Knihy v preklade, ktoré Biely lotos vydal, sú okrem iných aj mojou tvorbou.
Aby sme zostali v dobrej nálade, ďalší zvedavý kresťanský pohľad na krajinu možno nájsť v jednom z tých anglických prekladov: Description of the Thai Kingdom alebo Siam. Thajsko za kráľa Mongkuta, Monsignor Jean-Baptiste Pallegoix, publikované v roku 1854. Je to najlepší opis mravov a zvykov v Siame pred príchodom veľkej modernizácie pod vedením HM kráľa Chulalongkorna.
F. H. Turpin, História Siamského kráľovstva do roku 1770, vydaná v roku 1771, je ďalším dôležitým popisom ranej histórie – samozrejme v našom západnom vnímaní.
G.F. de Marini a jeho Nový a zaujímavý opis laoského kráľovstva, ďalší misionár, vyšiel v roku 1663. Je to aj o talapoi alebo mníchoch a jazyku.
Vyčerpávajúci popis Isan je od Etienna Aymoniera, Isan Travels. Ekonomika severovýchodného Thajska v rokoch 1883-1884, prvýkrát publikovaná v rokoch 1895 a 1872 s desiatkami veľmi podrobných máp a názvov miest.
Fascinujúce a špeciálne. Kresťanstvo a budhizmus majú veľa podobností. Thajsko navštevujem každý rok od roku 2003, prvých desať rokov v mene nadácie. Väčšinou som býval v dedinách v okrese Pai. Spoznal som veľa anglicky hovoriacich mníchov, a preto som mohol nahliadnuť do zákulisia thajského budhizmu. Jezuiti by vtedy určite videli, že budhisti neprijmú žiadnu inú vieru. To je iné medzi kmeňmi na severe Thajska. Ľudia sú tam animisti a obzvlášť aktívna je tam protestantská cirkev. Chcel som, aby tieto cirkvi a ich kazatelia zostali doma. Jezuiti to pochopili, ale dnešní kresťania nie. Ale zostáva to pekný príspevok, vďaka Pietovi.
Posledných párkrát, keď som prechádzal cez Pai (provincia Chiang Mai), som videl moslimské ženy oblečené v čiernom na mopede; zdá sa, že len na západe je pekná komunita. V Chai Prakan je trochu čínsky šintoistický chrám. Niekoľkokrát som navštívil čínsky chrám v provincii Chiang Rai a na severe sú aj katolícke kresťanské kostoly.
Animizmus je hlboko charakteristický pre celé Thajsko (pravdepodobne s výnimkou provincií hraničiacich s Malajziou s prevažne moslimami): Pre mnohých Thajčanov je théravádový budhizmus omáčka bohatá na status, ktorá sa len ťažko uvádza do praxe mimo chovania a zaobchádzania s mníchmi. Animistické je napríklad trasenie palíc predpovedajúcich budúcnosť vo wate, požehnanie domu mníchmi, duchovný dom a „lak muang“ (mestská tyč penisu). Rovnako ako kresťania kultivovali vianočné stromčeky, budhisti začlenili animizmus, ale zvyčajne sa ho nepokúšali začleniť do budhistického učenia alebo ho oslabiť.
Posledných párkrát, keď som prechádzal cez Pai (provincia Chiang Mai), som videl úplne čierne oblečené, zahalené moslimky na mopede; zdá sa, že len na západe je pekná komunita. V Chai Prakan sa nachádza čínsky šintoistický chrám. V provincii Chiang Rai som po rokoch prestávok navštívil chrám, kde sa neviem rozhodnúť, či mníšsky výcvik chudobných chlapcov čínskeho pôvodu je hlavne sociálna práca alebo maskovaný seminár. Dávno predtým, ako bol na pozemkoch chrámu vztýčený obrovský Budha, som si všimol nápadné hákové kríže (otočné kolesá, ktoré symbolizujú večnú zmenu a opakovanie) nad vchodmi a na strechách. Na severe sú aj katolícke kresťanské kostoly. Početné animistické „horské kmene“ sotva priniesli veľké náboženstvá.
Animizmus je hlboko charakteristický pre celé Thajsko (pravdepodobne s výnimkou provincií hraničiacich s Malajziou s prevažne moslimami): Pre mnohých Thajčanov je théravádsky budhizmus omáčkou s bohatým statusom, ktorá sa len ťažko uvádza do praxe okrem podpory „čoho“ a zaobchádzania s nimi. mnísi.. Animistické je napríklad trasenie palíc predpovedajúcich budúcnosť vo wate, požehnanie domu mníchmi, duchovný dom a „lak muang“ (mestská tyč penisu). Rovnako ako kresťania kultivovali vianočné stromčeky, budhisti začlenili animizmus, ale zvyčajne sa ho nepokúšali začleniť do budhistického učenia alebo ho oslabiť.
Naozaj pekný nález a ďakujem za zdieľanie obsahu. Keď som hľadala ďalšiu knihu, narazila som aj na túto:
http://www.dcothai.com/product_info.php?cPath=46&products_id=1152
Mohol by to byť preklad tej istej knihy?
S pozdravom Wil
Dobrý príbeh, komplimenty. Navyše: jezuitský rád rozhodne nebol chudobný, o čom svedčí aj opísaná cesta do Siamu. V stredoveku katolícka cirkev a najmä jezuiti používali Listy IHS ako svoj monogram a dodnes ho nájdete na fasádach kostolov, modlitebných lístkoch a oltároch. Zakladateľ jezuitského rádu Ignác z Loyoly si za pečatné označenie zvolil písmená IHS. V súčasnosti používané vysvetlenia týchto písmen sú Isem Habemus Socium (Máme Ježiša za spoločníka) Išlo o bohatý, ak nie veľmi bohatý rád a preto sa písmená IHS prekladali aj ako Iesuitae Habent Satis (jezuiti majú dosť) resp. ako Iesuitae Hominum Seductorres (jezuiti sú zvodcovia ľudí)
IHS je skrátený latinský preklad gréckeho pravopisu pre Ježiša, len toto meno bez ďalších okolkov. Kvôli skloňovaniu sa v textoch vyskytuje aj IHM (akuzatív) a IHV (genitív, datív). Grécko-latinská transliterácia je pomerne zložitá, pretože v dôsledku len čiastočne „modernizovanej“ transliterácie v priebehu stredoveku už nebolo možné jasne rozoznať pôvod IHS, takže medzi polo- informovaný a neznalý, napríklad „Iesus Hominum Salvator“ (Ježiš Vykupiteľ človeka).
Už františkán Bernardinus zo Sieny (1380-1444) rozšíril pravopis „IHS“. Jezuitský rád, ktorý bol založený až v roku 1534, bol inšpirovaný najmä vzorom Ježiš, odtiaľ pochádza aj ich názov. Ich spoluzakladateľ Ignác z Loyoly (1491-1556) nepochybne poznal skutočný pôvod IHS. Takže táto symbolika bola pre neho a jeho nasledovníkov zrejmá. V dôsledku toho sa IHS stal typickým pre jezuitov.
Jezuitský rád vo svojej regule (zozname povinností) napísal „chudobu“, a preto ide o takzvaný „chudobný rád“. Nie členovia, ale rád mohol mať majetok. Existovalo veľa takzvaných „bohatých rádov“, ktorých členovia mohli mať osobný majetok. Všetci jezuiti však boli plnohodnotnými kňazmi, ktorí preto študovali oveľa vyššie ako mnísi väčšiny iných rádov. To samo o sebe znamená intenzívnejšie kontakty vo vyšších triedach. Keďže jezuiti poskytovali dôkladné vzdelanie aj vo svojom regióne, čo bola ich najdôležitejšia činnosť popri misijnej práci (a v prvých dobách starostlivosti o chorých), mnohí zámožní ľudia študovali aj na jezuitskom kolégiu. Tieto „lepšie kruhy“ pravidelne poskytovali rádu značnú podporu, takže niet divu, že sa stal bohatším ako ostatné chudobné rády. Ale prosperita v pomere k počtu členov bola často oveľa vyššia v bohatých rádoch.
Stal sa veľmi kontroverzným rádom, pretože okolo katolíckej cirkvi sa viedol dlhodobý boj o moc: Západoeurópski katolícki svetskí vládcovia verzus pápež, ktorý sa mohol spoľahnúť na jezuitov. Zlí herci potom zámerne zneužili spomínaný nerozoznateľný pôvod IHS na diskreditáciu a zosmiešňovanie poriadku, ako napríklad Joseph Jongen vyššie. V roku 1773 bol pápež nútený stiahnuť svoju hlavnú podporu, ale mimo západnej Európy bol tento pápežský poriadok ignorovaný a rád naďalej existoval; Po Francúzskej revolúcii bola oficiálne obnovená pápežom (1814).
Kvôli jezuitskej/IHS asociácii sa IHS takmer nepoužívalo mimo ich kontroly, ale súčasný pápež František má IHS vo svojom erbe. Mám podozrenie, že sa vracia k Bernardinovi zo Sieny.
Oprava: Moja posledná veta bola založená na jeho zvolenom pápežskom mene, čo by sa od františkána očakávalo. V roku 1958 však vstúpil do jezuitského rádu, čím sa stal vôbec prvým jezuitom, ktorý sa stal pápežom.
Milý Jef, „Zlí rečníci zámerne zneužili predtým nerozoznateľný pôvod IHS na diskreditáciu a zosmiešňovanie poriadku ako Joseph Jongen vyššie“, doslova to píšete. Ani ateista sa nikomu neposmieva a nechce nikoho uraziť, z čoho mám podozrenie, že áno.
Súčasný pápež je jezuita
Nepoznám nič lepšie ako to, že IHS je skratka In Hoc Signo (v tomto znamení).
Raz som sa v škole naučil, že IHS skutočne znamená IeHSus, ale aj ichthus, rybu v starej gréčtine a symbol Krista v prvých storočiach.
Pre tých, ktorí majú záujem, mali by ste si prečítať, čo je napísané v prísahe, ktorú jezuiti skladajú predtým, ako sa môžu stať členmi a pripojiť sa.
Jezuitská prísaha je na internete. Užívať si čítanie.