Bangkok bolo páchnuce mesto
Takmer v každom thajskom dome visí portrét kráľa Ramy V. (Chulalongkorn, 1853-1910), oblečeného v trojdielnom obleku, s buřinou a rukami s rukavicami položenými na vychádzkovej palici.
Anglický gentleman skrz naskrz, kvôli jeho mnohým cestovné zamiloval sa do západnej civilizácie a chcel Thailand reformovať v tomto duchu.
Raz napríklad nariadil, že všetci Thajci musia nosiť pokrývku hlavy. A muž musel pobozkať svoju ženu pred manželským domom, keď ráno odchádzal do práce, pretože to videl v Anglicku. To sa nepodarilo. Veľmi sa však angažoval aj v mnohých iných veciach vrátane čistenia Bangkoku. Smrad a špina Bangkoku mu boli tŕňom v oku.
Kakanie a cikanie
Bangkok v 19. storočí bol prenikavo páchnuce mesto tak, ako si to už nevieme predstaviť. Ale naučili sa s tým žiť. Kakanie a močenie sa dialo na verejnosti, pozdĺž kanálov, na ulici a v rieke. Nástenná maľba vo Wat Suthat v Bangkoku zobrazuje muža s holým zadkom pri defekácii v kanáli. Veselo jasajúci ľudia v prechádzajúcom člne mu mávajú. Odľahčenie na verejnosti bolo akceptované. Tak to bolo aj v rímskych mestách, kde sa na verejné záchody zmestilo až 20 ľudí a ľudia sa spolu pri chatovaní vyprázdňovali. A na lodiach v Holandsku v 18. storočí ľudia medzi sebou živo diskutovali o pohybe čriev.
Aristokrat Phra Bamrasnaradur v memoároch opisuje, ako sa ako dieťa kúpal v kanáli a najprv musel spláchnuť hliny. Na ulici sa len tak povaľovali haldy výkalov, od ľudí aj zvierat. Hnijúce telá tam ležali. Bola tam poľná cesta, ktorá sa volala Poepweg. Sám Rama V raz videl pred palácom princa Bodina vykonávať potrebu muža, načo dal pokyn polícii, aby zakročila prísnejšie.
Odhalené prsia
Ako dôležité považoval Rama V. skrášlenie Bangkoku, je zrejmé z vymenovania troch princov. Princ Naris musel vyčistiť množstvo mŕtvol. Princ Mahis musel odstrániť výkaly z panorámy mesta. A princ Nares dostal pokyn, aby zabezpečil, že mnoho žien (a mužov), ktorí stále chodili s odhalenou hruďou, sa začalo obliekať ako Európan. (Až do 20. rokov 20. storočia boli v Chiang Mai bežné ženy s odhalenými prsiami).
Každému, kto sa vyprázdňoval na verejnosti, hrozila pokuta či dokonca väzenie. Bol tu odpor: prečo meniť odveké zvyky? V starom Bangkoku (ostrov Rattanakosin) bolo nainštalovaných asi sto verejných toaliet. Zmena k lepšiemu nastala až po roku 1921, keď bolo zavedené povinné základné vzdelávanie s hygienou ako dôležitým predmetom v učebných osnovách.
Bangkok stále nemá kanalizáciu na fekálie, iba žumpy a septiky. Bangkok pláva na jazere výkalov.
Zdroj: JSS, roč. 99, 2011, s. 172 a násl
Možno to nebolo čerstvé, ale v Bangkoku je stále okolo milióna psov, ktorí si veselo kakajú, kdekoľvek sa im to hodí, kým v čase kráľa Rámu V. tam žilo menej ako milión ľudí. Mimochodom, som spokojný so sanitárnymi návykmi Thajčanov, pretože keď som bol v Lahore v Pakistane, pravidelne som videl mužov, ako sa prikrčia a nechávajú veciam voľný priebeh pod ich salwar kamiez. O hygienu tam stále nedbajú. V modernom Bangkoku sa to už (veľa) nestáva.
Údaje o populácii Bangkoku okolo roku 1900 sa pohybujú od 200.000 500.000 do 350.000 200.000. Mohlo to byť 100.000-tisíc, to je najlepší odhad. Z toho bolo viac ako 15.000 XNUMX Thajcov, viac ako XNUMX XNUMX Číňanov a XNUMX XNUMX Indov.
Keď som bol dieťa (50. roky XNUMX. storočia), splašky z mnohých domov tiež vytekali do kanála.
Pre otvorenú kanalizáciu v Holandsku sa teda nemusíte vracať až do devätnásteho storočia.
Mnohé mestské kanalizácie ústili priamo do riek, kde všetok odpad skončil nespracovaný.
So spracovaním odpadových vôd sa začalo až oveľa neskôr.
@Paul Mnoho bohatých Amsterdamčanov malo v 16. storočí a neskôr luxusné vidiecke domy, najmä pozdĺž rieky Vecht. V lete tam odišli bývať, lebo smrad v Amsterdame bol neznesiteľný.
Ten Chulalongkorn, ktorý chcel zaviesť západné zvyky – a teda hodnoty –...
Inde som čítal, že to bol maršal Phibunsongkram, ktorý zaviedol povinnosť nosiť klobúky, rukavice atď. prostredníctvom kultúrnych „diktátov“ (napr. Wyatt, Thajsko – krátka história 1982, 2003), v čase, keď to ukázali Taliansko, Japonsko a Nemecko.
Ten veselý obraz Chulalongkorna mi vždy pripomenie Otca od Toona Hermansa.
Máš úplnú pravdu, Alex. Kráľ Chulalongkorn bol tiež za zavedenie západných zvykov, ale tie klobúky, bozkávanie a zákaz betelu pochádzali od maršala Phibunsongkraama. Je smiešne, že mnohé z týchto dovezených západných zvykov sú teraz oslavované ako kultúrne dedičstvo Thia.
Máte pravdu. Odporučil aj bozk pri dverách a aby si všetci Číňania vybrali thajské meno. Pikantný detail on w
bol sám Číňan
Rámovi V. sa tu pripisujú veci, ktoré zaviedol diktátor Pibul Songkram v 50. rokoch
ženy a muži, ktorí už nechodia s odhalenou hruďou, zmena k lepšiemu? ako sa môžu názory líšiť. rovnako ako niektorí ľudia chcú zakázať pouličné jedlo, malé stánky na trhoch a reštaurácie, pretože sa nenachádzajú v (drahej) budove.
Pekný článok, ale myslím si, že si o vtedajšej špine Bangkoku nakreslil nesprávny obraz. veľa ľudí sa v škole cez nekritické učiteľské typy naučilo to, čo štát chce, aby sa naučili, teda že štát a všetko, čo robí, je dobré, aby sa z nich stali dobrí, vďační občania platiaci dane otroci.
že v časoch otvorených kanalizácie boli v uliciach Bangkoku všelijaké sračky a chcanky, to vôbec nie, vždy boli vedrá na sranie, koše na sranie a vozíky na sranie. otvorené kanalizácie fungovali celkom dobre a slúžili hlavne na odvádzanie odpadových vôd.
Že ľudia nemajú kakať na ulici, áno, je pekné, že ľudia zbierajú takéto veci. Všetci by sme nemali chcieť neporiadok ako v niektorých indických mestách.