Gentleman farmár v Thajsku
Viete si predstaviť narodeného a odchovaného rodáka z Rotterdamu, ktorý zo dňa na deň skončí v poľnohospodárstve? Jeho poľnohospodárske zázemie nepresahuje rámec toho, že občas postrieka rastlinu vo svojej obývačke a stará sa o záhradu s rozlohou osem metrov štvorcových, ktorá patrí k jeho prízemnému bytu v Rotterdame.
Ostrejší kontrast s viac ako stovkou rai, ktoré teraz Ed a jeho priateľka La zvládli v Isaane, si možno len ťažko predstaviť.
Po pár krát Thailand jeho prázdniny Ed tam bude bývať po svojom predčasnom dôchodku, aby sa tam pokúsil stráviť zvyšok života čo najpríjemnejšie. Ed je slobodný, nemá deti a v Holandsku takmer žiadnu rodinu. Čoskoro podľahne čaru thajskej krásky a spomienku na ňu chce rýchlo zabudnúť. Skrátka postaviť dom a krátko nato sa odmilovať a prísť o peniaze. Príbeh, ktorý mnohým nebude znieť neznáme...
O niečo neskôr Ed stretne svoju druhú lásku. Jediné dieťa staršieho otca s veľa, veľa pôdy. Vzhľadom na svoj vysoký vek a zlý zdravotný stav je sotva schopný organizovať obrábanie pôdy, nieto si sám vyhrnúť rukávy.
Proces učenia
Farmárčenie je pre Eda dosť procesom učenia, no pre svoju priateľku La je skutočným zdrojom podpory. V Holandsku s takým kúskom zeme určite nie ste bez peňazí, ale v Thajsku má pôda oveľa menšiu cenu. Navyše množstvo vzdialených príbuzných využíva pozemky takmer na nič. Podľa Eda si za tie nájomné sotva kúpite pár fliaš piva. Pri pohľade na „svoje“ pozemky sa musí smiať nad tým, čo sa mu nevedome stalo: džentlmen farmár v Thajsku.
Prvá výsadba
Ed teraz získal nejaké skúsenosti so sadením takzvaného thajského zemiaka, z ktorého sa vyrába tapioka. Sám pracoval deň na poli a tiež presne evidoval vyplatené mzdy, pracovný čas a nákupy. Úroda troch centov za kilogram nie je veľká, a preto je nevyhnutné poznať konečnú nákladovú cenu nadchádzajúcej úrody.
Druhá výsadba sa týka jazmínu, ktorého puky sa používajú na výrobu malých kvetinových girland, ktoré visia na predných sklách motoristov. Podľa Eda by to malo priniesť lepší výsledok ako tapiokové zemiaky. Výnosy sa podľa neho zdajú byť oveľa rozumnejšie. Pre oboch je to prvý experiment.
Stále má na mysli výsadbu normálnych európskych zemiakov a možno sa dajú pridať aj iné plodiny. Pre nášho rotterdamského začínajúceho farmára je to všetko otázka zbierania skúseností a spoznávania trhu s týmito produktmi. Uvedomuje si, že v Thajsku nesmie pracovať a ani to nemá v úmysle. Práca na farme je ťažká, zažil to doslova už po jednom dni a väčšiu česť si vie získať aj zrátaním nákladov a výsledkov.
Striekajte a striekajte ešte raz
Čo si Ed teraz všimol, sú veľké množstvá pesticídov, ktoré thajský farmár rozprašuje na plodiny. Snáď to Ed a La zmenia a jedného dňa budú organické. K tomu, aby bolo všetko v poriadku a nahliadnutie do výsledkov žatvy, poskytne viac prehľadnosti, je ešte dlhá cesta.
Pekný príbeh, Jozef, dobre sa to číta. Sám zrejme nemáte poľnohospodárske vzdelanie a ak ste nahrali veľa textu z Edových úst, stále sa má v tejto oblasti čo učiť.
Tapioka nepochádza z „takzvaného thajského zemiaka“, ale z rastliny maniok. Jediná podobnosť so zemiakmi je, že sa v mnohých (afrických) krajinách považuje za základnú potravinu. Holandsko dováža veľa tapioky z Thajska, najmä ako krmivo pre zvieratá.
Na pestovanie zemiakov v Isaane môže Ed zabudnúť, klíma mu jednoducho nevyhovuje. Zemiaky sa pestujú v malom rozsahu (v porovnaní napr. s Holandskom), ale najmä v chladnejších oblastiach v okolí Chiang Mai. Mnohé z týchto zemiakov putujú do Layovej továrne na štiepky v Lamphun,
pretože vďaka kvalite a štruktúre miestneho pestovania sú zemiaky vhodné len na čipsy. Hranolky sa z neho nedajú vyrobiť, preto ho treba hromadne dovážať do Thajska (Kanada, USA, Belgicko, Holandsko). V Thajsku je však veľký trh so zemiakmi a vedci v Austrálii a Holandsku okrem iného usilovne hľadajú odrodu zemiakov, ktorej sa v Thajsku môže dariť vo veľkom.
Ed tiež odporúča prejsť na organické čo najskôr. Nekontrolované a masívne používanie pesticídov spôsobuje Thajsku vážne škody. Európa napríklad nedávno sprísnila normy pre rezíduá pesticídov, vývoz zeleniny, ovocia atď. z Thajska do Európy už klesol o 50 %.
Bert, z hľadiska poľnohospodárstva som skutočne nula. Bol som toho názoru, že tapioka sa vyrába z tých „dlhých tyčiniek“, ktoré Thajci nazývajú zemiaky. Na čo iné sú veci? Možno Ed môže niečo urobiť s tvojou dobrou radou.
Tieto dlhé palice sú pravdepodobne koreňmi rastliny maniok a z toho sa skutočne vyrába tapioka. Celkom zaujímavé, vygooglite si tapioku a/alebo maniok a všetky informácie o tomto škrobovom produkte získate na Wikipédii.
Ani ja nie som farmár a nebudem môcť Edovi ďalej pomôcť. O spracovaní zemiakov viem viac. Spoločnosť, pre ktorú som naposledy pracoval, prerába zariadenia a stroje zo zemiakových lupienkov, hranolčekov alebo iných zemiakových produktov, ktoré som predával do celého sveta. V Thajsku sme nikdy nemali úspech s hranolkami, ako som už vysvetlil.
Rizikom zostáva, že Edovi vyprší platnosť
čas ; Ak je vec snáď v poriadku, dá sa to rýchlo vyriešiť, pretože sľuby-dohody: Budha to povedal...
Neverte ničomu a nikomu – ani keď to hovorím
Nasledujte svoju hlavu
Takže Ed!!!!!!!!
Začnite aplikovať kurací hnoj bez obmedzenia, ak sa vo vašej oblasti vyskytuje.
zem v Izáne to znesie veľmi dobre.
Po niekoľkých rokoch budete prekvapení...aký je váš výnos voči susedom.
Mám k tomu čo povedať, niečo som robil na poli hodinu od Koratu,
pestujte tapioku 2 roky... NIE 1 rok do zberu....
robí sa to jednoducho, pretože peniaze sa musia dať na stôl... z nutnosti,
raz kúpil nejaké zemiaky vo veľkom C v Korate…. Tieto vyklíčili a ja som ich zasadil
len skus...ok. urobil 1-3 z 4 veľkého zemiaka, ak bolo dosť očiek
sú, zemiak dobre narežeme medzi očami ostrým čistým nožom.
Pestujem zemiaky v Kanade….a mám skúsenosti….aj v Holandsku.
Pridaná ochrana pred slnkom nad mojim zemiakovým poľom, určite nevyhnutnosť!
zemiaky dobre narástli a boli vystavené dedinčanom
mali by ste vidieť ich oči plné úžasu, ako je to možné.
Niektoré som rozdal aj miestnej škole.
Takže znova opakujem, slepačí trus je prvotriedny rastový produkt... nie lacný
má dobrú štruktúru a prináša do pôdy humus
V Isaane je takmer nemožné pestovať zemiaky vo veľkom.
aj mliekarenske...takze vyroba mlieka je takmer nemozna...aj ked nejake firmy tu su
operovať... nie tak dávno sa rozprával s Dánom...povedal, že má 20 dojníc
v jeho firme... Pýtal som sa na dennú produkciu na zviera...
15 litrov bola jeho trochu skľúčená odpoveď.
vzhľadom na to, že krava u nás dnes váži minimálne 40 litrov. musí dať p. deň !
inak je skoro koniec jeho života.
Takže teraz, keď sa zdá, že sa stávate farmárom a prečo nie... len hovorím... Len hovorím, je to skvelé povolanie... ale matka príroda určite zohrá veľmi dôležitú úlohu
hrať aj tu v Thajsku, veľa šťastia vopred.
Raz som čítal, že palmový olej má cenu zlata.Možno by som mal na to staviť.
Neviete, že zalesňovanie tisícok hektárov stromov, ktoré produkujú palmový olej, hrozí zničením posledného dažďového pralesa, najmä v Indonézii?
A palmový olej naozaj nie je potrebný, ale je v 1001 produktoch. Odporúčam vám investovať do niečoho šetrného k životnému prostrediu.
Zvážte výsadbu stromov. Jednoduchá údržba, dobrá k prírode a po niekoľkých rokoch veľmi pekná. Robím to už pár rokov a veľmi sa mi to páči.
Tejto odpovedi fakt nerozumiem.
Rada predsa nie je o odlesňovaní dažďového pralesa a následnom vysadení stromov, ktoré produkujú palmový olej...
ale na výsadbu na existujúcej poľnohospodárskej pôde......
Možno to bolo napísané nezrozumiteľne, ale myslel som skúsiť pár rai s napr. sadiť ovocné stromy alebo eukalypty. Nie veľa práce, dobré pre životné prostredie a po niekoľkých rokoch zábava. Možno s nejakými rybníkmi na rybolov. To isté som urobil s bývalými ryžovými poliami. Thajská vláda sa tiež snaží presadzovať väčšiu rozmanitosť.
Predovšetkým robte a pomáhajte pri ničení posledného dažďového pralesa!
Myslel som, že najprv niečo zjem,
potom vysaďte nejaké stromy.
listy a drevo na stole hučí?
Tento myšlienkový pochod je skutočne mestský.
vyvers s rybou dohodou.
Nie za to, že vyzerá tak krásne
naplniť brucho, áno.
farmári sú tu na výrobu potravín.
každý to vie.
gurmánsky hukot.
haha, pekná reakcia. Listy a drevo nemôžete jesť, ale môžete ich predávať, čo vám umožňuje zaplatiť určité náklady. Vskutku, mám mestskú myseľ, som tiež Rotterdammer, ale nie džentlmenský farmár. Skôr kecy.A o tých rybách – samozrejme na jedenie a nie na parádu. Idem vyskúšať ten kurací hnoj, dobrý nápad.