Máriin denník (21. časť)

Bangkok

Preč do Bangkoku so spleťou. Moja nevesta kúpila topánky pre deti pri predchádzajúcej návšteve tohto mesta bez ich prítomnosti. Pekné topánky, áno, ale nič nemalo správnu veľkosť. Áno, kto ide nakupovať topánky bez dotyčnej osoby? S úspechom pre všetkých štyroch kúpil nové topánky.

Bohužiaľ som si zabudol fotoaparát. Inak by som mohol spraviť pekné fotky. Spiaci muži vo veľkom nákupnom centre, kde sme boli. Muž schúlený na stoličke s opretou hlavou a otvorenými ústami. O niečo ďalej na lavičke spal na chrbte muž. Jedna ruka visela až po zem, ústa tiež otvorené. Moje vnúčatá sa na tom veľa smiali a ja tiež.

V ázijskom kníhkupectve som našla tri krásne knihy. Hady z Thajska, Jedovaté hady sveta en Plazy z Thajska. Všetky tri knihy s krásnymi fotkami a dobrým popisom, radosť pozerať.

Keď sme prišli do haly, aby sme opäť vyšli von, videli sme za pultom obchodu s tabletkami veľký billboard s veľmi bielou thajskou dámou, ktorá držala tabletku. Ak by ste tú tabletku brali každý deň, stali by ste sa rovnako bielymi ako ona. Tu sa na to pozeráte so svojimi krásne hnedými vnúčatami. To sa ukázalo ako najkrajšia fotka. Našťastie chápu, že tie tabletky by ste nikdy nemali začať užívať.

Rozdiel v daždi

Keď v Holandsku prší, hovorím: Hej, už zase prší. Keď tu začne pršať, cítim vôňu skôr, než ju uvidím alebo počujem. Tu hovorím: Ha, super, už zase prší.

Ibaže pred vyše týždňom. 10 hodín doobeda, žiadna tmavá obloha, tak som mohol na bicykli do supermarketu. Asi po 1 km začalo pršať a nie len trochu. Po ďalších 4 km jazdy dažďom som dorazil do supermarketu kvapkajúci. Kým som kvapkal, musel som ísť na záchod. Potom si vyzlečte a znova oblečte premočené oblečenie.

Po kvapkaní som si nakúpil a v lijácom daždi som opäť prešiel na bicykli 5 km domov. V Thajsku mi nikdy nie je zima, ale keď som prišiel do svojho domu, cítil som chlad. Potraviny vyložené. Po zvyšok dňa som sa túlal v pyžame. A... celý deň nepršalo.

Stretnutie

V Holandsku sú miesta, kde sa môžu mladí ľudia stretávať. Moja záhrada sa stáva miestom pre susedné mačky. Aké veľké prekvapenie: mačacia matka je späť! Len je oveľa hanblivejšia ako predtým, čo je škoda, ale stále žije. Bohužiaľ, nemôže mi povedať svoje dobrodružstvo.

Traja drobci, ktorí už nie sú takí malí, sa správajú stále rovnako. Jeden kocúr sa chce pohladkať, druhý kocúr so sestrou na mňa stále fúka.

Potom príde na návštevu sivý s bielou bradou. Tento je pre najmenších veľmi prítulný a milý. Potom o niečo menší sivý, tento je veľmi plachý. Potom veľká tlačovka, od susedov za mnou. Tmavohnedý len s jedným okom a jedným bielym s červenými škvrnami, ktorý vždy zvádza bitky so všetkými ostatnými mačkami. A to všetko sa spája.

Tkáčske pásy

Všetky deti v škole sú ním uchvátené tkáčske pásy. Nevieš čo sú zač? Sú to farebné gumičky, ktoré môžete použiť na zapletanie náramkov a výrobu mnohých iných vecí. Niekto si z nej dokonca vyrobil šaty.

V školskej jedálni pod holým nebom sú po obede všetci zaneprázdnení. Vzory sa tiež vymieňajú. Aj moje vnúčatá na ňom trávia hodiny. Aký vynález! A všetkým deťom sa to páči.

Do školy nedávno nastúpila učiteľka plávania, ktorá chodí každý týždeň dávať hodiny plávania. Deti potom idú do areálu univerzity, kde je krásne kúpalisko. Nepotrvá dlho a všetci budú plávať ako tí najlepší.

De Vijver

Rybník v záhrade, to sa mi zdalo ako niečo. Videl som jedného v záhrade známych; Takú som chcel aj ja. Nie príliš veľké, len dosť miesta pre vodné rastliny a gupky, ktoré teraz plávajú v príliš malej nádrži.

Moja nevesta našla jazierko na predajni rastlín pozdĺž diaľnice. Prišla, aby som sa na to pozrel. Áno, to bolo ono: krásna modrá zvnútra a mušľový okraj navrchu. Rybník bol taký ťažký, že ho štyria ľudia nedokázali zdvihnúť. Nestal sa teda rybníkom. Potom sme sa išli niekam najesť a potom domov.

Dve kultúry

Moja nevesta pochádza z veľmi malej dedinky neďaleko Surinu. Štúdium v ​​Bangkoku jej zaplatil starý otec. Takže tam žila roky. Počas štúdia musela chodiť načas. Teraz z toho veľa nezostalo.

Vyrastal som v Amsterdame. Chodiť načas bolo normálne a dodržiavanie termínov bolo niečo, o čom ste sa ani nemuseli rozprávať. Svokra si so mnou opakovane dáva stretnutia a občas mešká ‚len‘ pol hodiny. Ale tiež sa jej podarí prísť s hodinovým oneskorením.

Tak ako včera sme sa chystali na obed. Prišla o 13:00. Vtedy už beriem do úvahy, že bude 13:30. Stačí zavolať o 14:00. Telefón nebol prijatý. Konečne je tu spleť o 15:00.

Je tam úsmev prepáčte zavolal a ideme na obed. Deti sa celý ten čas hrali vo vode a vlastne sú príliš unavené na to, aby jedli. Už nie som hladná a svokra s úsmevom hovorí, že je veľmi hladná. Neviem si na to zvyknúť, ale aj tak je ťažké sa na ňu hnevať.

Romantika

Viac ako 70 a stále pozornosť od muža! Zdá sa to možné. V supermarkete som už niekoľkokrát videl Nethajca, ktorý sa na mňa neustále pozeral. Niekto v mojom veku, alebo o niečo starší, veľká hlava s bielymi vlasmi a modrými očami a peknou tvárou. Tretíkrát sa mi prihovoril a po anglicky sa spýtal, či by som si s ním nechcel dať drink v reštaurácii supermarketu.

Pekné, drink nikdy nechýba. Ľadový čaj s citrónom, môj obľúbený nápoj. Mali sme pekný rozhovor o všetkom a o čomkoľvek. Na moje zdesenie som zrazu videl, že sme tam už viac ako dve hodiny. Chcela by som s ním niekedy ísť na večeru? Myslel som si, že to bude zábava, vymenil som si telefónne čísla, videl som, čo bude ďalej.

Mária Bergová

Máriin denník (20. časť) vyšiel 28. júla 2014.

Odoslaná komunikácia

„Exotické, bizarné a tajomné Thajsko“: to je názov knihy, ktorú tento rok vydáva stg Thailandblog Charity. 43 blogerov špeciálne pre knihu napísalo príbeh o krajine Glimlach. Výťažok pôjde na charitu, ktorá bude určená v prospech detí a utečencov. Kniha vyjde v septembri. (Foto Carla de Goede)