You-Me-We-Us: You-Me-We-Us: 'Život a smrť vedľa olovenej bane'

Príbeh ľudí z Klity Creek (ห้วยคลิตี้) v provincii Kanchanaburi, ktorej krv bola otrávená olovenou mínou; história neúspešných snáh o vyčistenie jedu a potoka a boj komunity za spravodlivosť.

Pokiaľ ľudia žili v blízkosti potoka Klity Creek, potok bol jediným zdrojom vody. Starší ľudia v dedine to vyjadrili takto: „Ak je voda, je tu život. Žiadna voda neznamená život.“ Obyvatelia využívali vodu z potoka nielen na pitie a varenie, ale aj na poľnohospodárstvo a osobnú starostlivosť. 

Rozmanitý život zvierat v potoku s rybami a mäkkýšmi bol zdrojom ich potravy. Zdroj zábavy pre deti. Život na dedine bol tak prepletený s potokom, že potok by sme pokojne mohli nazvať životnou vodou a dušou obce.

Olovená baňa

Ich vodný zdroj sa však zmenil na smrteľnú katastrofu. V roku 1967 spoločnosť Lead Concentrates Company Ltd začala ťažiť olovenú baňu len 12 km severne od potoka a olovený odpad bol vysypaný do vody bez filtrov a úpravy. Pobúrení obyvatelia Klity Creek sa spojili, aby bojovali proti tejto nespravodlivosti a robia to dodnes.

Smrteľné účinky otravy olovom

V roku 1972 si obyvatelia všimli, že voda v potoku sa pomaly stáva kalnou a červenou; bol tam aj zápach. Alarmujúce bolo aj veľké množstvo uhynutých rýb, ktoré vyplávali na hladinu a krátko na to obyvatelia ochoreli. Mnohí pociťovali bolesti hlavy, závraty, žalúdočnú nevoľnosť, necitlivosť a opuchy končatín a únavu.

Liečba tradičnými liekmi nemala žiadny účinok a komunita bola hlboko znepokojená. Pre niektorých bola choroba smrteľná. Ešte horšie je, že deti narodené vtedy vykazovali abnormality, ako je hydrocefalus, abnormality končatín, očné ťažkosti a polydaktýlia (viac ako päť prstov na rukách alebo nohách). Zvýšili sa potraty a úmrtnosť medzi malými deťmi.

U muža, ktorý zomrel v roku 2015, sa v jeho krvi našlo množstvo 41 mg/dl olova; toto je koncentrácia mnohonásobne vyššia ako bezpečné množstvo.

Rodina Jo a otrava olovom

Článok sa podrobne venuje lekárskej biede, ktorú zažili dve deti a synovec zosnulého muža. Bolo rozhodnuté nezahrnúť to do tejto operácie.

Tradičný spôsob života narušený

Komunitu Klity tvoria Karen ľudia, ktorí žili po generácie v kopcoch Thung Yai Naresuan v provincii Kanchanaburi. Ich spôsob života závisí od toho, čo im ponúka bohatá príroda. Nie je to tak dávno, čo peniaze v regióne Klity nemali zmysel; všetko, čo ste potrebovali, bol nôž, motyka a lopata.

Tradičný karenský systém striedania plodín na poliach umožňoval pestovanie ryže, ovocia a zeleniny. Ľudia žili jednoducho a ich tradície sa prenášali na ďalšie generácie, vďaka čomu zostala komunita neporušená.

Ich životy sa však obrátili naruby, keď sa voda sfarbila do červenohneda a začala zapáchať. Keď už vo vode nebolo rýb, ktoré by sa dali chytiť, komunita sa stala závislou na obchodníkoch s potravinami. Po tom, čo ľudia ochoreli na otravu, bola cesta do štátnej nemocnice náročná a namáhavá. Často to trvalo celý deň, pretože nemohli prísť žiadne autá. Chorí museli dve hodiny jazdiť na traktore, potom päťdesiat kilometrov po poľných cestách a potom ďalšie dve hodiny po spevnených cestách.

Maniok, maniok

Všetky tieto veci vyvolali potrebu peňazí, aby bolo možné obchodovať. Na jedlo, dopravu, lekársku starostlivosť. Mnoho ľudí bolo nútených opustiť striedanie plodín a prejsť na „monokultúru“, ako je kukurica a maniok (maniok).

Na výrobu krmív pre ošípané, hydinu a rýb sa rok čo rok predávali tisíce ton kukurice z regiónu Klity.

Jed v potravinovom reťazci

Sociálny pracovník: „Teraz, keď je pôda v regióne Klity extrémne kontaminovaná olovom, kukurica, ktorá tu rastie a používa sa na kŕmenie zvierat, bude nepochybne obsahovať aj olovo. Tento náskok sa vyskytuje aj ďalej v potravinovom reťazci a bude sa konzumovať a predávať v reštauráciách, na trhoch a v nákupných centrách. To sa ešte zhorší, ak sa voda z potoka použije na zavlažovanie.“

„Znepokojujúce je aj to, že potok sa vlieva do povodia Srinagarin a voda nakoniec končí v rieke Mae Klong a kanáli Maha Sawat a že voda sa používa v Thonburi, husto obývanej časti Bangkoku. Nakoniec voda končí v Thajskom zálive, ktorý využíva celá krajina. Nebezpečenstvo olova sa teda netýka len Klitykreeku, ale oveľa väčšej časti populácie.“

Sudca

Správny súd a občiansky súd rozhodli, že za obnovu potoka a okolia je zodpovedný štát aj vedúce spoločnosti. Ale teraz prešlo dvadsať rokov a nič sa nepodniklo. Otázka znie, či sa spravodlivosť, ktorej sa vám nedostáva, nerovná nespravodlivosti?

Dospelí majú vážne obavy o svoje potomstvo. K dnešnému dňu sú hladiny olova v krvi detí oveľa vyššie, ako je medicínsky opodstatnené, a čísla sa z roka na rok zvyšujú. Koľko generácií ešte musí trpieť, kým ľudia pri moci prevezmú zodpovednosť a odstránia všetko olovo?

Zdroj: https://you-me-we-us.com/story-view  Preklad a úprava Erik Kuijpers. Text bol značne skrátený. 

Pre fotografie životného prostredia a príbeh rodiny Jo: https://you-me-we-us.com/story/living-with-lead-lower-klity-creek

Autor: Thamakrit Thongfa, Pwo Karen žijúci v Kanchanaburi.

„Vždy som oddaný životnému prostrediu pre tunajšiu komunitu, pre menšiny a domorodé obyvateľstvo. Mojím snom je, aby všetci títo ľudia a planéta boli chránení správnymi zákonmi a postupmi, ktoré sa v prípade potreby uplatňujú a všetko bez diskriminácie, pretože verím, že všetci ľudia sú si rovní.