Do Wai či nie do Wai?
V Holandsku si podávame ruky. Nie v Thajsku. Tu sa ľudia navzájom pozdravia „wai“. Zložíte ruky ako pri modlitbe, na úrovni (končekov prstov) vašej brady. Je toho však oveľa viac…
"Všetky ošípané sú stvorené ako rovnaké, ale niektoré sú si rovnejšie." Povedal George Orwell vo Farme zvierat. Možno a určite v Thajsku. Každý má iné sociálne postavenie. Dokonca ani jednovaječné dvojčatá nie sú rovnaké: existuje najstarší brat alebo sestra a najmladší brat alebo sestra. Aj keď je rozdiel v narodení päť minút, najstarší je „phi sau“ (najstarší brat/sestra) a druhý je „nong sau“ (najmladší brat/sestra).
Dobre, ale čo to má spoločné s pozdravmi? V Thajsku všetko. Na Západe nezáleží na tom, kto prvý natiahne ruku, aby ich pozdravil. V Thajsku spoločensky nižší vždy pozdraví spoločensky vyššieho. On alebo ona robí úctivejšie wai tým, že drží končeky prstov vyššie a prípadne nakloní hlavu o niečo hlbšie. Sociálne nadradený odpovedá, že „wai“, a robí to o niečo menej.
Mnísi nečakajú. Občas prikývnu. Na zvyšok každý čaká na všetkých ostatných, v závislosti od ich sociálneho relatívneho postavenia. Na učiteľa vždy čakajú jeho žiaci, ale on sám čaká na riaditeľa alebo vysokého štátneho úradníka. Deti čakajú na svojich rodičov a pod.
V supermarkete alebo reštaurácii zvyčajne dostanete pri pokladni úctivé wai. V tom prípade nečakajte späť! Priateľsky prikývnite alebo sa usmejte. To je viac než dosť.
Sami si to nevšimnete, ale keď dáte wai späť, je to asi to isté, ako keď pokladníčke odpoviete „Ďakujem za návštevu AH“ a poviete „nie, nie, nie, bolo to veľmi milé. vy, aby ste mi dovolili nakupovať u vás'.
Zdroj: Holandská asociácia Thajsko
Od Jeho Veličenstva kráľa sa skutočne očakáva, že pri oficiálnych príležitostiach dá mníchovi wai. V thajskej hierarchii stojí mních ako predstaviteľ Budhu nad kráľom. Samozrejme, že mních nečaká späť.
Vzdialené podmienky?
Mojím pravidlom je „prevzal by som iniciatívu podať si ruku v Holandsku“? To a samozrejme uvedomenie si, že v Thajsku sú rôzne pozície, ktoré sú vyššie alebo nižšie ako vy podľa veku, profesie/hodnosti atď. Keď sa idete najesť, nepodáte si ruku s personálom, takže nečakáte. predajca áut vám v Holandsku podá ruku, aby ste sa jej nemuseli vzdať a podobne. Postačí úsmev a/alebo zdvorilé prikývnutie. Dokonca aj ako outsider nebude prevedenie vždy dokonalé (napríklad niekoho musíte upozorniť na oveľa vyššie postavenie tým, že budete držať ruky vyššie a zohnete sa o niečo ďalej ako niekoho, kto je v rebríčku o niečo vyššie), ale zhruba vyjde.pekné nerobiť si hanbu. Preukázaním svojej dobrej vôle a úmyslov nikoho neurazíte.
Waien, no niekedy vidím cudzincov, ktorí chodia celý deň, na poštára u ľudí na ulici atď., atď. Ale ak si naozaj dávate dobrý pozor, thajský vietor vôbec nefúka tak často Takmer nikdy nečakám ako prvá, ako moja postaršia Thajčanka. Susedia niekedy nariekajú, ja samozrejme nariekam, ale zvyčajne to tak býva.
Nebolo by z kultúrneho hľadiska úctivejšie čakať na svojich starších susedov namiesto nich na vás? (Alebo ste 'starší' ako vaši susedia?) V takom prípade je ukazovateľom vek, rozumiem?
Milý Mike,
Nemusíte čakať na každého a už vôbec nie, pokiaľ ide o naše použitie smerom k starším ľuďom.
Podanie ruky naozaj nie je to isté ako wai.
Má väčšiu hodnotu, ak skutočne viac rešpektujete vyšších ľudí, nie starších.
Ak dostanem nejaké jedlo z obchodu, nebudem dávať wai (jednoduché).
Jednoduché prikývnutie alebo pekný očný kontakt hovoria za všetko, či už má tento muž/žena 16 alebo 80 rokov.
Met Vriendelijke Groet,
Erwin
Milý Erwin,
Pred rokmi som prestal fúkať.
Ako Farang len žmurkáš.
Johan
Zdá sa mi to aj ako obzvlášť hygienická výhoda. Aspoň si nemusíte podať ruku s niekým, kto príde z toalety bez toho, aby ste si ho umyli.
Alebo kašľať a prskať mu do pravej ruky a rozmazávať na vás všetky jeho kmene baktérií.
Možno trochu špinavý príbeh, ale stačí sa pozrieť okolo seba...
Frank F
Keď som v situácii, že na niekoho čakám a mám plné ruky práce, môžem to urobiť. Moje wai späť k ľuďom, ktorí na mňa čakajú, je zvyčajne krátke a nízke.
Nikdy, nikdy to nerobím v obchode. Ani u detí. Starší ľudia áno.
Mimochodom, nedávno sa o tom písalo aj v Thaivise (anglicky písaný blog o Thajsku a tiež celkom dobrý blog). Páčila sa mi odpoveď: mám počkať, ak na mňa ľudia počkajú: odpoveď nebola. Pekná slovná hračka.
Je to také jednoduché, vo wai je rozdiel, najmä vek určuje, aký druh wai by ste mali urobiť.
Pozrite si tento odkaz, https://youtu.be/SRtsCuVqxtQ začína to asi o 1 minútu.
gr Kor
Môžete tiež dať wai, nie ako pozdrav, ale ako prejav vďaky. Ak mi niekto, koho by som inak nikdy nepozdravil wai, dobre pomohol v obchode alebo inde, dávam wai s khopkhoen khrap.
Najväčší nezmysel je robiť wai smerom k barmanke. Thajčan, ktorý vidí faranga robiť to, bude posilnený vo svojom presvedčení, že farangovia sú BLÁZNIVCI
Napriek tomu, aj keď je to z nevedomosti a „neurobilo sa“, existuje niečo, čo rešpektuje bargirl. Zdá sa mi to možné. Ako ľudské bytosti sme si rovní, alebo by sme si aspoň mali byť.
Bert de Kort,
barmanka je tiež človek a tak ako existujú thajskí čudáci a tupci, tak ich môžete rozdeliť aj do kategórie farrang.
Nie je dôležité, čo si ktokoľvek myslí o tom, čo robíte vy alebo ja. Myslím si, že dôvod je dôležitejší.
Vidím farangov robiť wai pri každej príležitosti, ako napríklad: proti deťom a oveľa mladším ľuďom. Myslia si, že sú veľmi zdvorilí, no opak je pravdou. Mnoho farangov sa stále musí naučiť, kedy robiť wai a kedy nie.
V turistických oblastiach je personál často už „vážne“ pozápadnený.
Napríklad, keď sa hlásim vo svojom bežnom hoteli, zamestnanci kráčajú ku mne s vystretými rukami. Niektorí sú takí nadšení, že pri každom otvorení dverí natiahnu ruku. V určitom momente to bolo na mňa trochu priveľa, ale byť prvým, kto čakal na personál, neprichádzalo do úvahy. Vyriešil som to krátkym zasalutovaním zo vzdialenosti asi 10 metrov, kým sa natiahla ruka. Okamžite to pochopili a odvtedy všetci radi zasalutujú, alebo sú prví, kto to urobí.
Len zriedka nariekam, vlastne iba vtedy, keď sa cítim obzvlášť poctený. Napríklad, keď ma v bare, kde sa oslavuje narodeninová oslava a kde sedí osemdesiat ľudí, ponúkne narodeninový oslávenec/oslávenkyňa kúskom tej najdôležitejšej (aj v tomto je hierarchia) narodeninovej torty.
.
V tejto súvislosti nemôžem odolať, aby som nechal na YouTube odkaz na video z roku 1919(!) o vtedajšej návšteve vyšších siamských kruhov.
Sluhovia a hostia sa doslova plazia po podlahe, aby sa ubezpečili, že im hlava nestúpa vyššie ako hlava (sediacej) hostiteľky. Výška wai je potom zrejme druhoradá, pretože sa viac-menej nevyhnutne vyrába na zemi.
Našťastie to už toľko nevidieť, okrem slávnostných zhromaždení, kde je prítomný kráľ.
Video trvá takmer desať minút, plazenie je možné vidieť od 02:30.
.
https://youtu.be/J5dQdujL59Q
Minimálne pred 25 rokmi som bol v Diamond Cliff Resort na Phukete, jednom z najlepších hotelov v Patongu, a personál v reštaurácii sa stále krčil takmer rovnako ako na videu. Aj pri objednávaní kávy sa čašník najprv postavil na diaľku od hosťa, aby si kľakol, a potom sa jedným bokom presunul k stolu hosťa, čo bolo pre mňa mimoriadne bolestivé, pretože som bol v tom čase ešte cudzie. Keď som pred 10 rokmi opäť navštívil túto reštauráciu s priateľom, pretože som sa s ním chcel podeliť o túto skúsenosť, bola už zrušená a prispôsobená modernej dobe. To, čo v Thajsku stále všade vidíte a čo stále patrí k dobrým mravom, je fakt, že ľudia sa pri prejazde automaticky skláňajú, čím naznačujú istý rešpekt. Pri ceremónii zahŕňajúcej kráľa je stále dobrým mravom pohybovať sa po zemi a dať Wai, ktorý je zapnutý nad hlavou, len pre Bhuddu je to ešte vyššie.
Bohužiaľ, Dick má pravdu. Thajci majú jednoducho tento zvyk. A zdá sa im to veľmi zvláštne a vôbec vás neberú vážne. Ak sa od toho odchýlite. Máte 5 rôznych úrovní pása. Ale sú farangovia, ktorí dávajú dieťaťu alebo domácnosti pomoc najvyššie wai. Ver mi, s týmto chlapom sa neskutočne strápňuješ. A budú si myslieť, že musí byť veľmi nízky, aby na mňa čakal. V ich kultúre je to jednoducho tak. Vždy len zdvihnem ruku, aby som pozdravil suseda a väčšina ľudí súhlasí.
Vážení redaktori,
V príbehu je veľká chyba.
„Je tu najstarší brat alebo sestra a najmladší brat alebo sestra. Aj keď je rozdiel v narodení päť minút, najstarší je „phi sau“ (najstarší brat/sestra) a druhý je „nong sau“ (najmladší brat/sestra)“.
by mal byť > phi-nong chaay/sau (brat/sestra)
S pozdravom Joy
พี่น้อง phîe-nóng už znamená bratia a sestry (čo existuje aj v angličtine: siblings). Len keď chcete rozlíšiť brata alebo sestru, príde na rad pridanie chaaj alebo săaw!
พี่น้อง phîe-nóng už znamená bratia a sestry (čo existuje aj v angličtine: siblings). Len keď chcete rozlíšiť brata alebo sestru, príde na rad pridanie chaaj alebo săaw!
Po piatich rokoch v Thajsku som svoj spôsob waingu veľmi nezmenil... v prvom rade som cudzinec a potom je pre Thajca pochopiteľné, že nie vždy viem, kedy to vzdať. Po druhé, aj ja starnem, takže nemusím na každého čakať. Potom prikývnem a to je tiež akceptované.
Naozaj pozoruhodné je, keď ľudia strážia personál obchodu alebo reštaurácie... potom hned viem, ze su na dovolenke. Počuli alebo videli, že ľudia čakajú, ale ešte nevedia na koho. Už to o tých ľuďoch niečo hovorí.
Ale často neviem ani ja... Moja drahá žena mi hovorí, či som to urobil správne alebo nie, takže sa môžem stále učiť...
Je to o niečo náročnejšie. Pri bežnom nákupe nečakám na pokladňu, ale napríklad áno, ak prišli hľadať niečo špeciálne pre mňa. Alebo sa na konci dlhšieho pobytu poďakovať upratovačke za dobrú starostlivosť. A potom to asi niekedy urobím zle, ale pokiaľ nebudem čakať každých 10 metrov alebo nikdy nepočkám, tak mi to prejde.
Možno to pridám k he Waiovi.
Ako osemdesiatročnej mi povedali, že sa nemusím vracať k dámam, bola by to smola.
Má s tým ešte niekto skúsenosti?
S pozdravom,
Pierre Van Mensel
Malá nadväznosť na moju vyššie uvedenú odpoveď: Keď pred dvoma rokmi celosvetovo vypukla pandémia, bolo ešte jasnejšie, že Wai je oveľa lepšie ako podanie ruky.
Zrazu sme sa začali vzdávať bozkov a hľadali sme všetky možné alternatívy k nášmu podávaniu rúk, ktoré sa nám zdali rovnako smiešne, ako aj skutočne funkčné.
Niektorí do seba začali narážať päsťami, iní, aj keď sme boli tiež naučení kýchať do lakťa, nás začali zdraviť nárazmi lakťov do seba.
Opäť ste občas videli iných, ako to robia tak, že si narazia prsty na nohách, akoby to nebolo dosť smiešne.
Prečo namiesto týchto podivných skloňovaní, ktoré v skutočnosti nedávali žiadny zmysel, nedali dohromady Wai?
V skutočnosti vyššie uvedené úvahy zo všetkých falangov len málo zlepšujú porozumenie.
Ľudia porovnávajú náš západný spôsob pozdravu s thajským.
Všímam si čisto orientálne exotické pohľady, ako to chce vidieť západniar. Orientalizmus by to nazval Tino Kuis.
Redakcia si to jasne všimla. Náš západný spôsob pozdravu s podaním ruky nemôžete stotožňovať s thajským wai. Pre nich je to údaj o sociálnom postavení, presnejšie osoba, ktorá je o niečo nižšia (v zmysle veku, peňazí, postavenia, štúdia atď.), bude musieť urobiť wai. Takže to naozaj nie je pozdrav! Je to tiež negatívny prístup.
Keď si podáte ruku (t. j. niekoho sa dotknete), ako to robíme my, pristupujete k danej osobe na čisto rovnocennom základe. My Západniari, ktorí sme priviedli našich absolútnych monarchov na popravu a hlásali rovnosť jednotlivcov a zrovnoprávnenie tried prostredníctvom proletárskej revolúcie, nemôžeme pochopiť, prečo sa Thajci niekedy pri pozdrave plazia po zemi alebo sa veľmi zmenšujú. Považujeme to za ponižujúce.
My slobodní, nezávislí, rovní, demokratickí Západniari si jednou rukou ukazujeme, že nie sme horší ako druhá.
Máme tiež stupne podávania rúk, aby sme druhému ukázali, v akom vzťahu sme, čo je pozitívny pozdrav...
Strnulo potrasieme rukou, ak nie sme kamaráti, potrasieme krátko alebo nižšie, alebo veľmi dlho, chytíme toho druhého za ruku oboma rukami, pridáme objatie, krátke alebo dlhšie, úprimné alebo nie, a áno, keď starý sovietsky potkany sa navzájom stretnú, môže dôjsť k veľmi dlhému intímnemu objatiu.
V súhrne: my, západniari, predpokladáme, že sme si navzájom rovní... ale podaním ruky ukážeme, aký chladný alebo vrúcny je náš vzťah, takže emocionálna gradácia.
A áno, odmietnuť ruku je naozaj neslušné. ako to riesite? Ak si sadnete za veľmi dlhý stôl, neobídete ho, ako ukazuje Putin.
Počul som, že to bolo kvôli korone. Nie, bolo to tvrdé odmietnutie rovnosti voči partnerovi v rozhovore.
Tvrdil by som, že thajský prístup sa oveľa viac spolieha na hierarchiu a holandský/západný prístup oveľa menej, ale nie na 100 %. Existuje množstvo kníh a kurzov, ktoré sa pokúšajú naučiť niekoho jemnosti, ako pristupovať a pozdraviť sa v obchodných alebo osobných vzťahoch. A to so zámerom, aby ste vo svojom (obchodnom) vzťahu zanechali pozitívny dojem, aby ste dali jasne najavo svoj postoj a aby vás nepovažovali za handru.
Nie som zástancom učenia sa ľudovej alebo obchodnej kultúry z knihy plnej hrubých stereotypných náčrtov, možno užitočnej pre tých, ktorí sú veľmi neistí a namiesto toho, aby si to sami vyskúšali a zisťovali, radšej vidia návod ako návod. Ak si odmyslíme múdrosti z kníh a kurzov, stále by som tvrdil, že niekto, obyčajný námezdný otrok, ktorý má stret s hlavou štátu, premiérom, riaditeľom a pod., sa správa inak, ako keď dvaja ľudia, ktorí sú viac, resp. menej rovnocenné vo funkcii, sociálnej triede atď. Áno, aj v Holandsku. V Thajsku je táto záplavová oblasť veľmi prítomná a ľudia to vyjadrujú, vrátane spôsobu pozdravu a prejavenia úcty, iným spôsobom.
Citácia:
„My Západniari, ktorí sme priviedli našich absolútnych monarchov na popravu a hlásali rovnosť jednotlivcov a zrovnoprávnenie tried prostredníctvom proletárskej revolúcie, nemôžeme pochopiť, prečo sa Thajci niekedy pri pozdrave plazia po zemi alebo sú veľmi malí. Považujeme to za ponižujúce."
My a oni. Uisťujem vás, že väčšina Thajcov tiež považuje klaňanie a plazenie za ponižujúce a chcú to zmeniť. Veľmi dobre chápem, prečo sa Thajci stále plazia a chcú sa toho zbaviť.
V Holandsku skutočne stále existuje hierarchia a v Thajsku snaha o väčšiu rovnosť. Takže nie sme až takí rozdielni. Zdá sa však, že je zábavnejšie vždy zdôrazňovať „byť iný“.
Po 30 rokoch života a cestovania v Thajsku a susedných krajinách a po prečítaní všetkých druhov kníh a stránok som sa naučil toto:
1. Nikdy nečakám prvý, pokiaľ neoslovujem mnícha. Nikdy nestretnem ľudí s vyšším postavením...
2. Nechcem deti
3. Žiadni ľudia v gastronomickom priemysle a personál obchodov, pretože sú deti
4. Žiadni ľudia v profesiách, ktoré majú nízku úctu; zametači ulíc, čističi kanalizácie a dopravná polícia (pokiaľ tá nezačne hovoriť o peniazoch...)
5. Odstráňte jedovatého hada z mojej záhrady a získate najhlbšie wai vôbec (a 200 bahtov...)
6. Mám po 70-ke a nikto odo mňa neočakáva wai. Smiech je rovnako pekný.
7. Etiketa sa líši v závislosti od krajiny a dokonca aj regiónu.
8. Namiesto nejasného wai je oveľa lepší úsmev. Oceňuje sa aj vyslovenie niekoľkých slov v ich jazyku.
Presne tak. To, či máte alebo nemáte wai, nie je veľmi dôležité, ale prejavte svoj záujem a sympatie. Úsmev a prikývnutie hovoria veľa.
„Nefňuč toľko, ocko!“ môj syn často hovoril, vlastne ani neviem prečo... a potom som mu dal sarkastické wai. Dobrý je aj vďačný wai.