Čas plynie

Tento rok som počas môjho pobytu v Hua Hin musel veľakrát myslieť na pieseň Petra Koelewijna „Ocko zostarneš“.

Je to pravda, ale veľmi ma to netrápi. Starnutie má totiž aj veľa výhod. Idete spať o niečo neskôr a odpočívate o niečo dlhšie. Máte na srdci oveľa menej starostí a okolo štvrtej je už šťastná hodina. Dôchodok a aj štátna penzia sa vám každý mesiac na bankovom účte objavia správne a načas, skrátka, život nie je taký zlý.

Niekedy ste zrazu zaneprázdnení plánovaním ďalšej dovolenky a na kurz eura sa pozeráte trochu zúfalo. Zaneprázdnený určovaním dátumov cesty a výberom výhodného letu. Skontrolujte rezervačné stránky a nájdite vhodné hotely. Musí to predsa vychádzať z dĺžky či šírky, pretože za pohár piva v Thajsku momentálne zaplatíte oveľa viac. Navyše doba, keď ste za euro dostávali viac ako päťdesiat bahtov, je už dávno za nami. Spätne má život dôchodcu aj menej veselé stránky.

Bol raz…

Áno, raz v mojom živote bolo obdobie, keď ma v Thajsku stále správne oslovovali pán alebo Khun. Čoskoro sa to všetko stalo trochu priateľskejšie a dievčatá a mladých mužov v mojom okolí som oslovoval krstnými menami. Khun sa s nimi premenil na strýka alebo, thajsky povedané, na Loenga Josepha. Stále je to vec vekového rozdielu, ale ak mám byť úprimný, v tých rokoch som sa tak necítil. Teraz je to už dvadsať rokov a necítim sa o nič menej bystrý ako vtedy, alebo si to aspoň myslím. Ale potom... keď sa pozerám na fotografie z tej doby, vidím výrazné rozdiely. Moje vlasy sa stali redšími a moja veľkosť sa zmenila. Pre tie vlasy som našiel riešenie; Nechal som to rásť trochu dlhšie. Len trochu ležérnejšie a ak mi to príde vhod v mojom stánku, trochu stiahnem žalúdok. Nie príliš dlho, pretože potom bude moje dýchanie narušené.

Pravidelný zákazník

Počas mesiaca, ktorý sme strávili v Ha Hin v peknom prenajatom bungalove, mi bola pridelená práca poslíčka. Úprimne povedané, rád nakupujem, aspoň pokiaľ ide o nákup potravín. Môžem potom nepozorovane vtlačiť svoju pečať do toho, čo dostanem večer. Keďže som tak trochu hobby kuchár, je tiež skutočným potešením, keď si občas sám navarím. Na veľkom krytom trhu v Hua Hin už toho zvláštneho chlapíka tak trochu poznajú. Najprv sa porozhliadnite, čo sa ponúka v rámci zeleniny, rýb a mäsa, aby ste si mohli jedálniček trochu sformovať.

Už som sa trochu udomácnil u jedného zeleninára a u istej rybacej slečny a som aj taký, ako hovoríte bežný zákazník u kvetinárky. Všetci sa na mňa vždy usmievajú, keď ma vidia a oslovujú ma – netrúfam si to prezradiť – papa. Viem, že podľa ich skúseností to znamená čestný a úctivý výraz, ale aj tak...

Priznávam, že mám dvoch úžasných dospelých synov a tri úžasné vnučky, ako aj dve veľmi milé nevesty. Ale keď ma trhoví predajcovia, ktorí majú podľa mňa vysoko po päťdesiatke, oslovia tatko, vtedy mi stále napadá text piesne Petra Koelewijna: „Starneš, ocko, priznaj sa. Chcete urobiť všetko, čo môžete, ale neviete ako. Pretože ste stále rýchly, ale aj skôr unavený. Starneš ocko, starneš ocko."