Deň natáčania v Bangkoku
V Bangkoku je možností ako stráviť pekný deň neúrekom. Dnes idem von vyzbrojený fotoaparátom, aby som snáď mohol urobiť nejaké pekné fotky.
Musíte to urobiť sami na pár hodín chôdze okolo fotografovania. Pretože všetko to tápanie pri hľadaní správneho času a miesta je pre nefotiaceho spoločníka vyslovene otravné a nudné.
Železničná stanica Hualampong
Začnite sám a choďte MRT (metro) na železničnú stanicu Hualampong. To je tiež hračka pre tých, ktorí poznajú Bangkok menej, pretože je to aj konečná stanica linky; tak to si nemôžete nechať ujsť. Zo skúsenosti viem, že pri troche šťastia sa tam často dajú nakrútiť pekné zábery.
Metóda
S foťákom na krku sa začínam prechádzať a hľadať vtipné figúrky alebo pekné scény. Ak sa pozriete trochu priateľsky a gestikulujete fotoaparátom smerom k určitej osobe, aby ste ju mohli fotografovať, v Thajsku takmer vždy uspejete. Vedome povedzte Thajsko, pretože je tiež veľa krajín, kde si ľudia myslia, že sú očarení, ak ich odfotíte.
Radšej fotím nepozorovane, lebo inak dotyčný rýchlo zapózuje. Dnes máte šťastie, pretože na jednom zo schodov je fotogenický muž podobný clochardu s bradou. Nemá absolútne žiadny problém s tým, aby som ho zvečnil digitálne. Ukážte mu výsledok na obrazovke môjho fotoaparátu, po ktorom sa na jeho tvári objaví spokojný úsmev. Dajte mu do ruky nejaké peniaze, lebo mám dojem, že ten muž ich veľmi potrebuje. Mimochodom, robím to z vlastnej vôle a nikdy, ak vôbec, ak musím platiť za to, že niekoho fotím.
Ak popustíte uzdu svojej fantázii a pokúsite sa pozrieť na zdanlivo bezvýznamné maličkosti trochu inak, aj z toho môže vzniknúť pekný obraz. Pri pohľade týmto smerom odfotím aj tri telefóny visiace na jednej zo stien v hale stanice. Keď si spomeniete na staré zvitky filmu s maximálnym počtom 36 expozícií, v digitálnom veku sa už nemusíte tak uskromniť.
čínska štvrť
Výhodou hlavnej stanice je blízkosť čínskej štvrte. Stačí prejsť cez cestu pred stanicou a prejsť cez most. Potom odbočte doľava a znova prejdite cez dve susediace cesty a potom choďte doprava. Čínska štvrť vám leží pri nohách. Nebudem sa rozpisovať o možnostiach tej veľkej čínskej enklávy, pretože sa tam musíte len tak vrtieť. Strávil som tam pekných pár hodín a dnes som si to opäť naplno užil. Na fotenie pekných záberov tam nájdete veľa pekných scén. Samozrejme je v tom aj kus šťastia.
Masáž
Nohy mám trochu stuhnuté z toho pobehovania a pred odchodom do hotela si nechávam hodinu ošetrovať unavené končatiny. Masérka, ktorá už nie je taká mladá, mi dáva kráľovskú ponuku. Masáž chodidiel stojí 250 bahtov na hodinu, ale za sumu 400 bahtov sa o mňa chce starať 1 hodiny. Aritmetika nie je najsilnejšou stránkou mnohých Thajčanov a ja som nechal takú impozantnú ponuku odísť a nemám potrebu vysvetľovať jej aritmetické schopnosti.
Keď sa mi pri masáži objaví na tvári široký úsmev, pani sa pýta, prečo sa bavím. Zbavte sa ma so známou Jantje van Leiden a povedzte jej, že moji poddaní si užívajú jej veľmi dobrú masáž.
V skutočnosti si musím spomenúť na príhodu, ktorú som zažil pred viac ako štyridsiatimi rokmi v Holandsku. Nemal som po ruke písacie potreby a zúfalo som potreboval guľôčkové pero na zapísanie niekoľkých poznámok. Vošiel teda do malého bazáru a z príslušnej priehradky vybral guľôčkové pero v cene 15 centov s nápisom s ponukou: 6 kusov za jeden zlatý. Nedalo mi to nekomentovať mladému predavačovi, ktorý sa zasmial a odpovedal: "Ha ha, si prvý, kto si to všimol."