Stĺpec: Jeden, dva, tri, štyri, päť
Rozdiel medzi Thajčanom a Holanďanom je spôsob, akým počítajú prstami.
Holanďan zdvihne palec a povie jeden. Pridá ukazovák a povie dva. Potom prostredník s trojkou, prstenník so štvorkou a nakoniec malíček s päťkou. Thajec to robí inak. Najprv ukazovák s jednotkou, potom prostredník s dvojkou, prstenník s trojkou, malíček so štvorkou a zakončí sa palcom, ktorému sa samozrejme hovorí päťka. Fakty a fakty, ktoré sú úplne nedôležité, je často fajn vedieť.
Pripomína mi to dávnu udalosť. Utáborili sme sa s priateľmi v kempingu v Bois de Boulogne v Paríži. Večer sme išli von a vychutnávali si červené víno. Veľa červeného vína. Možno príliš veľa červeného vína. Keď sme sa vrátili do kempu, museli sme okamžite zaspať.
Nasledujúce ráno som sa zobudil, pretože cez miestny rozhlas bolo vydané oznámenie. Nebolo to samotné oznámenie, čo ma zobudilo. Skutočnosť, že toto oznámenie bolo urobené v holandčine. Majiteľa zelenej bundy požiadali, aby prišiel do kancelárie. V zelenej bunde nechodilo veľa ľudí. ja áno. A ja som Holanďanka. Tak som sa obzrel a zistil som, že mi chýba bunda. Oznámenie muselo byť pre mňa. Vstal som a ponáhľal som sa do kancelárie.
Bola tam jedna Belgičanka, ktorá mi podala bundu. Našli ho na ceste pred kempingom. Kemp zrejme navštívili zlodeji a my sme si v hlbokom spánku nič nevšimli. Pani sa spýtala, či mi veľa chýba. Našťastie sa mi ju podarilo ubezpečiť, že v saku nebolo nič cenné. Veľmi som jej poďakoval a chystal som sa vrátiť do stanu, keď som jej položil poslednú otázku. Ako vedela, že táto bunda patrí Holanďanovi?
Povedala veľmi jednoducho. Bol v nej papierik s telefónnym číslom a v tom čísle bola osmička. A čo by to bolo, povedal som. Vy Holanďania ste jediní v Európe, ktorí píšete osem inak ako všetky ostatné národy. Začnete v strede a potom prejdete vľavo dole a tak ďalej. Začíname tiež v strede, ale potom ideme vľavo hore. Či je niekto z Holandska, teda spoznáte podľa osmičky. Taký malý fakt ma fascinuje.
Ovocie sa tiež inak šúpe, jablko šúpeme vľavo a thajské vpravo.
A my zdola nahor a Thajčania zhora nadol.
Všimol som si to aj ja.
Thajsky sa „odlepiť“.
Mohol by som mať nevedomky thajské gény? Vždy počítam tak, ako si myslíte, že thai počíta, takže počnúc ukazovákom a končiac palcom. Pred 50 rokmi som tiež zostal v kempingu v Bois de Boulogne pozdĺž Seiny. Ak ste boli v centre Paríža, vrátili ste sa metrom na Pont de Nueilly a potom to bola ďalšia hodina chôdze. Autobusy vtedy nechodili a na taxík som nemal peniaze. Paríž na mňa v tom čase ako na tínedžera urobil ohromný dojem, rovnako ako na mňa v štyridsiatke Bangkok.
Ja tiež, už od malička. Pravdepodobne thajské gény 555
Žijem síce veľmi blízko Holandska, ale ak mám súdiť podľa toho, ako to spočítate na prstoch, som viac Thajčan ako Belgičan... Našťastie na tom nie je nič zlé!
V skutočnosti to ako Belgičanom považujeme za zvláštny spôsob písania 8.
Skúsil som to holandským spôsobom, ale radšej sa držím medzinárodného spôsobu
Vážne pochybujem o tvrdení, že aj Neholanďania by pri písaní číslice 8 začínali v strede, ale potom by sa presunuli vľavo hore.
Pokiaľ viem, najbežnejšou medzinárodnou metódou je začať úplne hore v strede alebo mierne vpravo od stredu s (viac ako) polovicou horného kruhu proti smeru hodinových ručičiek. Spodný kruh je potom vytvorený úplne v smere hodinových ručičiek a horný kruh je nakoniec zaoblený proti smeru hodinových ručičiek.
Existuje dokonca niekoľko anglických rýmov:
.
Urobte S,
Ale potom neprestávaj!
Nakresli čiaru,
Zospodu nahor.
.
Urobte S,
Ale nečakaj.
Choď späť hore,
Urobiť osmičku.
Len o tom napísanom čísle 8, Dick! Na základnej škole sme mali hodiny „jemného písania“ a môžem povedať, že môj rukopis je veľmi pekný. Moja napísaná 8 je tiež krásna a dokonalá.
Začnite v strede, urobte kruh proti smeru hodinových ručičiek smerom nadol a pokračujte v smere hodinových ručičiek v počiatočnom bode späť do stredu. Tak krásne!
Ale žiaľ, keď pri hraní biliardu uvediem na výsledkovú tabuľu číslo 8 alebo ho použijem v písomnom telefónnom čísle, vždy sa ma opýtajú: Je to osmička?
Osmička opísaná Fransom Amsterdamom v básni s S je samozrejme hnusne škaredá!
Vždy začínam a končím 8 v strede, ale začínam sprava smerom k vrcholu. Trochu ako medzinárodný štandard, ale nie celkom. Záleží vôbec na tom?
No, myslím, že áno. Cez ňu môžete dostať späť svoju ukradnutú bundu.
Vážení milovníci Thajska,
Nikdy ste si nevšimli, že väčšina Thajcov tiež manuálne venuje pozornosť svojim falangám?
hruška