V roku 2009 sa zrazu v známom antverpskom antikvariáte objavil rukopis nikdy nenakrúteného filmu Emmanuelle. Viete, senzačný soft porno seriál vyrobený v XNUMX. rokoch XNUMX. storočia preslávil holandskú herečku Sylviu Kristel svetovo – na krátky okamih.
Autorom tohto scenára nebol nikto iný ako Hugo Claus, samozvaný pápež z Dietsche. Nie je prekvapujúce, že Hugo Claus sa podieľal na písaní scenára pre Emmanuelle. Ako jasne ukazuje jeho obrovské dielo, spisovateľ nemal odpor k erotickému žánru. Navyše, Claus a Kristel mali na začiatku 24. rokov vzťah, ktorý im zanechal nielen byt v Paríži, ale aj syna Arthura. S herečkou a modelkou, ktorá bola o 1973 rokov mladšia, sa zoznámil na jar XNUMX na nakrúcaní filmu Nie pre Mačka. Film Fonsa Rademakersa, ku ktorému Claus napísal scenár.
Koncom jesene 1973 sa Kristel a Claus presťahovali do Bangkoku na natáčanie prvého filmu Emmanuelle. Film bol natočený za pár týždňov pod odborným vedením režiséra Justa Jaeckina, pseudonym francúzskeho umelca/spisovateľa s holandským otcom a britskou matkou. Film zabalený ako art-house erotika, v ktorom Kristelová hrala manželku člena francúzskeho veľvyslanectva v Bangkoku, ktorá skúma svoje sexuálne hranice, sa stal celosvetovým obrovským úspechom, čiastočne aj vďaka počiatočnému zákazu premietania vo Francúzsku.
Prišla neskôr Het Parol vyhlásiť, že vo filme videli prostriedok na spoznanie Thajska a Bangkoku. “Hugo povedal: 'Len to urob, taký film sa nikdy nedostane do kina, tvoja mama ho určite neuvidí...' Určite to nebol jediný prípad, kedy sa spisovateľ mýlil: Horúce prostredie expatov v Bangkoku zaujalo milióny cinefilov a iných filmových nadšencov. Film videlo odhadom 350 miliónov ľudí. Slávny filmový plagát s polonahou Kristelovou na prútenom pávím tróne sa v istom zmysle stal jednou z ikon sexuálneho oslobodenia 59. rokov. Kristel by sa objavila v ďalších štyroch filmoch Emmanuelle, ale jej konečná filmografia mala XNUMX celovečerných filmov.
Do koterca by sa ujala aj Sylvia Kristelová. Napísala svoju autobiografiuNahý“, ktorý v roku 2007 vydalo De Bezige Bij, holandské vydavateľstvo, v ktorom bol Claus desiatky rokov pravidelným hosťom. Ilustrovala aj knihy Clausa, Rolanda Topora a Willema Frederika Hermansa.
Claus v Bangkoku nerozbil žiadne literárne hrnce. Bol, ako sa mi raz v nestráženej chvíli zdôveril, zamestnaný '...pitie a kurva, v tomto poradí alebo nie...“ Pokiaľ viem, v celom jeho diele nie je ani jedna strana venovaná jeho pobytu v Krung Thep v Thajsku.
Pekný článok, ešte raz vďaka.
Pamätám si, že som ten film vtedy videl s červenými ušami!
Je pozoruhodné, že Claus nikdy nenapísal ani slovo o Thajsku, čo je vlastne škoda.
Pamätám si citát Huga Clausa: Narodíš sa, pojebeš a potom zomrieš. To mi pripadá ako chytľavé zhrnutie existencie.
Milý Bram, Claus nemá taký originálny a vynaliezavý spôsob myslenia.
Niečo ale.
Aj to vám povie každý biológ na každom rohu na svete.
A na hodinách biológie na strednej škole ti učiteľ biológie určite povedal, že každá živá bytosť je tu len na to, aby sa rozmnožovala a nič viac.
Ale v tom veku ako dospievajúci ste k tomuto posolstvu hluchí a stále zúfalo hľadáte „MYŠLIENKU LÁSKY“, inšpirovanú falošnými, vágnymi západnými spoločenskými predpokladmi.
Je rozdiel medzi snami a klammi.
To druhé sa nazýva: blázon do lásky.
Príjemné čítanie, Lung Jan.
Mám z toho pre mňa dve pozoruhodné veci.
Po prvé: zrejme ste poznali a/alebo stretli Huga Clausa. Ale nedopadlo to tak dobre...
Po druhé: Všimol som si určité pohŕdanie „protipápežom kresťanskej belgickej literatúry v tom časovom období“, pokiaľ ide o váš výber slov...
Určite máte pre nás pripravené ďalšie zábavné veci od Clausa, však?
Milý Lung Jan,
úžasné upozorniť na Huga Clausa.
Je až neuveriteľné, čo ten človek v živote napísal, romány, básne, filmové scenáre...
Čítal som to veľakrát. Mimochodom, písal nielen pod menom Hugo Claus ale aj pod rôznymi pseudonymami.