Pouliční predajcovia v Pattayi (2. časť)

Autor: Lodewijk Lagemaat
Publikované v pozadia
Tagy: , ,
27 februára 2018

Minulý týždeň príspevok opísal prístup k pouličným predajcom v obci Pattaya. Hoci úradníci hrdo tvrdili, že ich postup bol úspešný, realita je opačná.

Ako na pláži Pattaya, tak aj v turistických autobusoch sa títo predajcovia znova objavia, len čo inšpektori zmiznú z dohľadu. Na predaj sú ponúkané všetky druhy predmetov, od plážových hračiek až po oblečenie. Niektorí turisti si síce veci kúpili, no niektorým ďalším dovolenkárom vadila dotieravosť predajcov. Naďalej však platí zákaz takto postupovať a okrem zhabania tovaru im môže hroziť aj pokuta 2.000 bahtov.

Magistrát mesta Pattaya požiadal turistické organizácie a majiteľov lodí, aby varovali turistov pred pouličnými predavačmi a požiadali ich, aby nič nekupovali.

Do akej miery je to prípad občianskej neposlušnosti alebo boja o každodennú existenciu? Vláda môže všetko zakázať alebo obmedziť, ale týmto ľuďom neponúka žiadnu perspektívu.

Zdroj a foto: Pattaya Mail

5 reakcií na “Pouliční predajcovia v Pattayi (2. časť)”

  1. úprimný hovorí hore

    Mne osobne nikdy VEĽMI neprekážali havkáči na pláži. Je to len súčasť, však? Musím sa priznať, že som ešte nezažil dotieravých kšeftárov, ktorí ďalej kysnú, ak nič nechcete. Ak s nimi hovoríte a chcete sa ich spýtať, pozerať sa a skúšať to celé minúty, dáva zmysel, že vám naozaj chcú niečo povedať. (Aj ja by som. Je to ich chlieb.

  2. Jacques hovorí hore

    V Thajsku sa obchodovanie dostalo na rovnakú úroveň ako prostitúcia. Pre tieto skupiny neexistuje perspektíva? Je smutné to vidieť alebo sú ešte iné možnosti. Osobne si myslím, že ľudia by mali dodržiavať zákony a právne predpisy, pretože sú tam z nejakého dôvodu. Inak by som sa pridal k motorkárskemu gangu, ako 1% vyvrheľov. Poznáte ich mužov na veľkých bicykloch, v tých tvrdých kožených bundách s tými skvelými textami a obrázkami na chrbte, ktoré sú už v niektorých krajinách zakázané a ktorí robia všetko, čo zákon a boh, aby sme vymenovali aspoň niektoré. zakázané. Zvláštne, že to nie je tolerované ani v Thajsku, ale ktovie v budúcnosti. Stále je tu nádej. Tých kšeftárov si ešte budeme môcť užiť, lebo ľudia sa tu ťažko učia.

    • Leo Th. hovorí hore

      Prečo porovnávate pouličných predavačov, ktorí, aby takmer za nič prežili, ponúkajú svoj tovar celé dni a noci s členmi istých „motorkárskych gangov“, ktoré, mimochodom, nemožno všetky spájať. A tvoj odkaz na prostitúciu je tiež irelevantný. Zjavne máte veľmi rád zákony a nariadenia, na čo máte právo, ale v praxi je veľa pravidiel pre „bežného“ občana frustrujúcich. Úrady sa často podieľajú na vyhlasovaní zákonov, ktoré sú obzvlášť v ich uličke a tiež si plnia vrecká. Čo je vlastne proti pouličným predavačom? Potom počujem argument, že by neplatili dane. To môže byť pravda, ale iní Thajci to do určitého príjmu robiť nemusia. (A mnoho cudzincov s oveľa vyšším príjmom s trvalým pobytom v Thajsku sa tiež snaží vyhnúť akejkoľvek forme platenia daní). Navyše, tovar na predaj je niekde kúpený, takže daň/vad (DPH) je už vypočítaná. Z celého srdca súhlasím s vašou poslednou vetou, dúfam, že sú to „ťažko sa učia“ a ešte dlho sa môžeme tešiť z týchto pouličných predajcov, ktorí prejavujú iniciatívu zarobiť si svoj denný tanier ryže poctivým spôsobom!

      • Jacques hovorí hore

        Som muž zákona. Je dôležité, aby sme to rešpektovali, inak bude koniec stratený. Nemám rád ani daňových únikov. Ja sám ešte stále platím nemalú čiastku svojej milovanej vlasti. Keby bolo viac ľudí ako ja, svet by bol oveľa krajší.
        To, že nechcem vstúpiť do 1% odstaveného motorkárskeho gangu, platí pre mňa a nie pre tých kšeftárov. Neodporúčal by som to, pretože slovo outlow (mimo zákona) a aspoň 1% hovorí dosť, ak sa za to skrývate. Vygooglite spôsob, akým chcú byť členovia týchto klubov oslovovaní alebo oslovovaní, a ich spôsob jednania s nemotorkármi. Táto skupina nemá nič spoločné so zákonom a robí si čo chce, takže v tomto smere treba urobiť čiaru. Existujú gradácie, ale v podstate je to mokré. Každý člen takéhoto klubu dodržiava túto politiku. Kšeftári sú maximálne otravne prítomní, ale často mi to až tak nevadí. Nebudem popierať, že medzi úradmi je niekedy dvojaký meter, ani to, že zarábanie peňazí čestným spôsobom si zaslúži tlieskanie. Ale nedodržiavanie zákona a prejavovanie čestného správania, ako to súvisí. Zdá sa, že si to odporuje.

  3. Hans G hovorí hore

    Prayut chce minimum na prihlásenie sa do kurzov, čítal som včera na blogu Thajska. Možno niečo pre týchto ľudí, pán Prayut?


Zanechať komentár

Thailandblog.nl používa súbory cookie

Naša stránka funguje najlepšie vďaka cookies. Takto si zapamätáme vaše nastavenia, urobíme vám osobnú ponuku a pomôžete nám zlepšiť kvalitu webu. čítajte viac

Áno, chcem dobrý web