Nová čínska hodvábna cesta (2. časť)
V predchádzajúcej časti sa síce spomínala výstavba železničnej stanice Kunmingnam ako východiskového bodu pre medzinárodnú vysokorýchlostnú trať, ale to neznamená, že veľké stavebné práce neprebiehajú aj inde.
V Laose sú skupiny čínskych podnikateľov zaneprázdnené vŕtaním stoviek tunelov a stavaním mostov, ktoré majú spojiť ostatné ázijské krajiny. Avšak trpký detail! Laos nemá peniaze na financovanie tejto 420 kilometrov dlhej trasy, a tak si ju „požičiava“ Čína. Ak nedôjde k splateniu, do financovania prvej pôžičky vstúpi Peking. Laoský kolaterál pozostáva z poľnohospodárskej pôdy a ťažobných koncesií. Týmto spôsobom sa Laos ekonomicky odovzdáva Číne. Laos sa týmto spôsobom čoraz viac podobá Číne.
Ďalším dôležitým bodom je, že bahnité ryžové polia v Laose musia byť odolné voči bombám.Počas vojny vo Vietname v minulom storočí Američania zhodili na Laos viac ako dva milióny ton bômb, z ktorých dve tretiny nevybuchli. Číňania sa neodvážia začať stavať na týchto miestach, kým služba odmínovania nevyhlási tieto oblasti za bezbômbové.
Podľa jedného z podnikateľov je osemdesiat percent podnikateľskej komunity v Muang Xai v čínskych rukách. "Laosania obchodujú s cementom a oceľou, ale aj najväčšia laoská značka cementu má čínskeho vlastníka." Tak k tomu pristupuje aj Yangov vodoznak. Namtha znie laosky, obal vyzerá laosky, ale Namtha je čínska. Laos nemá s týmto novým „čínskym pokrokom“ veľké problémy. Francúzi vyprázdnili túto krajinu ako kolóniu na šesťdesiat rokov, potom Američania všetko rozbombardovali na kusy. Aspoň Čína robí pokroky.
Tieto masívne infraštruktúrne projekty tvoria chrbticu ambicióznej hospodárskej a geopolitickej agendy Číny. Čínsky prezident Si Ťin-pching doslova a do písmena buduje väzby, vytvára nové trhy pre stavebné spoločnosti v krajine a implementuje svoj model štátneho rozvoja v snahe o hlboké ekonomické prepojenia a silné diplomatické vzťahy.
Medzi mnohými predstaviteľmi štátov na nedeľnom stretnutí v Pekingu bol pozvaný aj Vladimír V. Putin.
Západné krajiny vnímajú čínske aktivity OBOR podozrievavo, najmä teraz, keď sa plánuje výstavba železničných tratí z Budapešti do Belehradu a vlastný čínsky prístav v Grécku.
Tento ekonomický rozvoj Laosu je skvelý vďaka pomoci. je to niekde inde? Na financovanie projektov sa požičiavajú po celom svete. Ako v biznise, tak aj vo vláde a prostredníctvom vlády. Možno aj holandský štátny dlh financuje čínska vláda, to je v poriadku.Tieto vzájomné vzťahy vytvárajú puto a bránia bilaterálnym problémom, pretože sa ľudia lepšie poznajú.
Naozaj by ma zaujímalo, či sú na tom Laosania lepšie.
Pozrite sa na toky peňazí: Čína požičiava peniaze Laosu a ten vracia veľkú väčšinu prostredníctvom čínskych spoločností, ale samotný dlh voči Číne zostáva a musí byť splatený.
Pokiaľ viem, Laos dostal peniaze na odstránenie bômb (a mín), ale či to stačilo... a či sa na to skutočne použili...
Laos dostane niečo na oplátku za to, že otvoril svoje vnútrozemie Číne, ale je to nejakým spôsobom úmerné dlhu, ktorým je zaťažený?
Skrátka, zotročíte svojho úbohého suseda a laoská elita odíde s plnými vreckami.
Všade v Laose vidno okrem štátnej vlajky aj slávnu vlajku s kosákom a kladivom. Viseli tam Číňania, ktorí tam robia prácu s ľudskou silou, know-how, materiálmi a peniazmi. Samozrejme nie bez vlastného záujmu... Samotní Laaočania sa o nič z toho nezaujímajú. Počul som, že si myslíte, pekná krajina, pekná a uvoľnená a tak ďalej. Ale keď ste v supermarkete
Ak si chcete niečo kúpiť, musíte prejsť cez personál, ktorý spia na zemi alebo pozerajú televíziu.
Niet divu, že krajinu obchádzajú Číňania.
A ak to takto pôjde ďalej, všetci budeme pracovať v Holandsku v továrňach na výrobu jarných roliek až do dňa, keď zomrieme.
Veľké peniaze vládnu všade vo svete a našťastie, zdá sa, aj v Laose. Skoro som sa bála, ale našťastie nemusím. Číňania o to majú záujem a mali by si to všetko zaplatiť sami. Čo to prospieva veľkej časti laoskej populácie? Sotva majú peniaze na lístok na vlak. Určite sa nájdu ľudia, ktorí na tom zarábajú veľa peňazí, ale tam by tie peniaze nemali ísť. Tí ľudia to nevedia minúť a určite sa o to nepodelia s tými menej šťastnými, tak si kupujú tie najnezmyselnejšie veci pre svoj vlastný prospech. Našťastie zajtra pre všetkých opäť vyjde slnko a bude tu nový deň s príležitosťami a rozhodnutiami. O týchto veciach budeme čítať a vidieť oveľa viac, pretože nutkanie nahromadiť viac peňazí a moci pre cieľovú skupinu sa stalo bezprecedentnou prioritou.
Niekto by mohol namietať, že urobiť Laos „bez bômb“ by malo byť plne v zodpovednosti USA. Koniec koncov, je to ich zbraň. Je smutné, že sa tak stále nestalo. Predpokladajme, že farmár v USA by nemohol bezpečne obhospodarovať svoju pôdu! Potom by bol už dávno vyčistený!
Ak sa v Holandsku nájde bomba z 2. svetovej vojny, či už nemecká alebo anglická, tiež ju odstráni služba na zneškodňovanie výbušnín a nie Nemci alebo Angličania, nie, Slagerij van Kampen, táto úvaha nedáva zmysel, prepáčte.
V Kambodži a Laose však určite existujú zahraničné organizácie aktívne pri odstraňovaní mín a podobne. Jednoducho preto, že tieto typy krajín nedokážu sami financovať tieto operácie, čo farmárov a najmä deti každoročne stojí život. Navyše, problém je neporovnateľne väčší. Tu v Holandsku ľudia niekedy nájdu bombu, ktorá je posiata výbušninami. Všade často vidíte varovné signály. Najmä vzhľadom na skutočnosť, že vojnu vo Vietname už takmer nikto neobhajuje.
„Teória domina“ sa ukázala byť ďalšou chybou. Vojna je zločin. V regióne bolo zhodených viac bômb ako v druhej svetovej vojne. USA majú peniaze, na ktoré napríklad Laos a Kambodža nemusia upratovať ten neporiadok.
Zdá sa mi, že si pamätám, že USA poskytli vojenskú podporu juhovietnamskému režimu v jeho vojne so Severným Vietnamom.
Laos a Kambodža neboli vo vojne s Južným Vietnamom. Bombardovanie Laosu a Kambodže bolo preto vážnym porušením medzinárodného práva. Južný Vietnam/USA mali najskôr vyhlásiť vojnu týmto krajinám. Napriek tomu Laos a Kambodža nemali dovoliť severovietnamským silám hľadať útočisko v ich krajinách.
Keďže bombardovali tie krajiny nelegálne, zdá sa mi logické, že si upratujú aj svoj neporiadok.
Číňania sa neplánujú zastaviť v Laose, ale ďalším krokom je samozrejme Thajsko.
Jedným z hlavných problémov Číňanov je zásobovanie potravinami a vodou pre ich vlastné obyvateľstvo. V posledných desaťročiach sa ľudia zamerali na africké krajiny, ale to je ešte ďaleko.
V roku 2006 už Thaksin viedol Číňanov okolo Isana. V pláne bolo prenajať veľmi veľké plochy (najlepšie celý Isan) čínskej spoločnosti. Farmári by sa potom stali zamestnancami tejto spoločnosti a výťažok ryže by bol predaný do Číny, pravdepodobne za výhodnú cenu. Nepomýliť sa. Táto myšlienka stále existuje. A Číňania nielen myslia v dlhodobom horizonte, ale majú aj dlhý horizont (a peniaze).
Dovoľte mi nakresliť obraz budúcnosti:
1. Isanskí farmári dostávajú mesačný plat už niekoľko rokov (a sú s tým samozrejme veľmi spokojní), ale teraz musia platiť za všetko vrátane vlastnej ryže a bývania. Kvôli nárastu počtu Číňanov rastú aj ceny nehnuteľností, takže deti si už nemôžu kúpiť dom. Čoraz viac sa vzďaľujú a zanechávajú Číňanov za sebou;
2. V dôsledku zvyšujúcich sa úspor z rozsahu a efektívnosti (realizované Číňanmi) sa veľké množstvo farmárov stáva nezamestnanými. Číňanom je to jedno; nie ich problém;
3. Vďaka nízkej cene ryže dostáva štát oveľa menšiu daň. Číňanom je to jedno. Nie ich problém;
4. Klesajúca HSL sa zmení na superrýchlu prepravnú trať pre ryžu do Číny.
5. Isan sa pomaly stáva Číňanom.
Verím, že toto nutkanie expandovať je priamym dôsledkom súčasnej americkej politiky, ktorá chce prinútiť Číňanov platiť vyššie dane!
Amerika chce byť iba „prvá“ (podľa Trumpa), napriek rozpočtovému deficitu a mnohým nezamestnaným.
Získať túto mocenskú pozíciu, ak to bude potrebné, aj veľkými investíciami, vyrobiť čo najviac vo svojej krajine aj napriek rozpočtovému deficitu a ak sa to podarí, môže sa začať export do „bohatej“ Európy, ale určite nie na export na Ďaleký východ. a východný blok Čína si túto ekonomickú pozíciu drží po stáročia.
Čína si vyberá vlastné peniaze, hľadá lacnejšie predajné plochy bližšie k domovu, aby udržala gigantickú čínsku ekonomiku v chode. peniaze zaplatené na rastúcich daniach sa teraz stávajú dlhodobejšou investíciou.
Ak Laos nedokáže splatiť svoje dlhy včas, je v háji. A Laočania na to doplatia.
Ale áno, to platí pre každú krajinu: ak politika uvrhne krajinu do dlhov, zaplatí za to obyvateľstvo. Prvým príkladom, ktorý ma napadne, je Grécko.