Cvrlikali vrabci v čínskom dialekte v Thajsku?

V thajskom blogu z 30. mája 2022 bol pekný článok o zlomyseľných vrabcoch, tých drzých chrapúňoch v autorkinej záhrade. Teší sa a užíva si to.

Pozrime sa bližšie na thajského vrabca... pretože to bolo veľmi blízko, že v celej Ázii neboli takmer žiadne vrabce. A následná otázka: rozumejú si všetci vrabci v Thajsku?

Poznámka: V holandčine teraz môžete vrabca oslovovať „on“ alebo „ona“. Koniec koncov, náš WNT (Woordenlijst Nederlandse Taal, oficiálne uznaný orgán pre holandskú a flámsku administratívu) predpisuje „m/f“. V Holandsku by sa vrabec skôr označoval ako „on“, vo Flámsku skôr ako „ona“. Pozrite sa na seba…

Zatiaľ však neviem, či boli medzi vrabcami pozorované aj rodovo neutrálne exempláre, pretože potom by nastal jazykový problém. A či mám vrabca nazvať napríklad 'vrabec – štebota', alebo 'ich cvrliká' alebo podobne. Našťastie tam ešte nie sme.

Biológovia by sa domnievali, že vrabec vznikol ako druh na Blízkom východe pred XNUMX rokmi, keď tam neolitickí ľudia rozhádzali prvé semená trávy (tiež sa vyvinuli do známej pšenice, jačmeňa, kukurice) do pôdy a zbierali ich ako obilia. Toto je známe ako neolitická poľnohospodárska revolúcia. Z toho vyplýva prítomnosť dostupnej potravy pre vrabca. Preto jeho zmluva s človekom. A teda jeho systematické geografické rozšírenie na východ aj na západ.

Vrabec má fenomenálnu prispôsobivosť. Len povodie Amazonky, polárne oblasti a stredná Afrika sú jedny z mála miest, kde chýba.

Vrabec, podobne ako pes (aka domestikovaný vlk), sa od začiatku javí ako „stúpenec kultúry“, t. j. sleduje ľudské spoločenstvá, žerie rozsypané obilie na poliach a prežíva v kríkoch, živých plotoch, lúkach a dierach, kde hniezdi. stavia. Je skutočným milovníkom ľudí.

Ale prekvapivo, pisateľ článku môže mať čínskych migrantov (6. 7. generácia??) sediacich vo svojej záhrade v Thajsku, súdiac podľa jeho poznámky, že sú dosť hluční... 555. Prečo?

Nuž, v rokoch 1958 až 1964 emigrovali z Číny veľké skupiny „vojnových vrabčích utečencov“ počas Maových vrabčích represií a následného prenasledovania a masakrov zo strany stvorených más. Je možné, že lety čínskych vrabcov skončili v záhradách Thajska.

Veľký osvietený vodca Mao Ce-tung spôsobil v 50. a 60. rokoch veľký hladomor neuváženým hospodárením a hľadal obetného baránka, aby nebol braný na zodpovednosť. Nemohol ďalej zabíjať a prenasledovať svojich vlastných ľudí, a tak prišiel s geniálnym plánom.

Mal vyrátané, že každý vrabec zoberie asi 4 kg obilia ročne. Počítal aj s tým, že za jeden rok vyhnania, tj zabitia asi 1 milióna vrabcov, pribudne o 60 000 pyskov obilia viac. Teoreticky to bolo správne.

Bola to neseriózna a predovšetkým unáhlená kampaň, ktorá úplne narušila biodiverzitu v Ázii. Ale Maove fantázie boli v komunistickej utópii zákonom. Nemajú všetci diktátori sveta kútik, ktorý ich vedie k absurdným príkazom?

Červený diktátor spustil svojuDestruction Campaign of the 4 Plagues'. Tento zoznam zahŕňal potkana, muchu, komára... a vrabca, ktorý teda vôbec nepatrí na tento čierny zoznam škodlivých zvierat.

Aký bol akčný plán? Všetci Číňania, od najvyšších po najmenších, museli všade a za každých okolností robiť hlasný hluk, prenasledovali vrabce a držali ich vo vzduchu, kým nezomreli od únavy. Samozrejme, vrabce bolo možné zabiť aj všelijakými inými spôsobmi. Masová hystéria!

Odhaduje sa, že za týchto šesť rokov bude výsledkom až jedna miliarda mŕtvych alebo vyletených vrabcov.

Bohužiaľ, vedľajšie účinky boli rovnako katastrofálne. Množstvo iných druhov vtákov padlo neúmyselne, ale aj lovilo, do Maovej „vyhladzovacej kampane“. Biológovia tvrdia, že Čína sa ešte stále nespamätala z kampane na vyhladzovanie vtákov.

Môžete dospieť k záveru, žeDestruction Campaign of the 4 Plagues' by sa vyplatilo a zachránilo tisíce hladujúcich Číňanov. Bohužiaľ, aj tu s katastrofálnymi, ale predvídateľnými následkami v druhej línii. Druhá katastrofa hladomoru nastala, keď Čínu spustošili masy kobyliek a pohltili všetko obilie... kvôli absencii prirodzených nepriateľov, z ktorých najdôležitejším bol vrabec.

Aj keď bol Mao krátkozraký, nedokázal vziať do úvahy nevyhnutné a hrozné dôsledky pre životné prostredie.

V Holandsku a Belgicku je vrabec od roku 2004 na „červenom“ zozname ohrozených druhov. Počet obyvateľov by sa už znížil na polovicu. Existuje niekoľko známych dôvodov. Bol by to „vírus usutu“, ktorý spôsobuje smrť, aj u kosov. Ale na vine je aj nekontrolovateľné stavebné šialenstvo s betónovými mestami, ktoré sa zväčšujú a nedávajú len malú šancu na tiché hniezda v živých plotoch a kríkoch.

A na záver: čo tie thajské vrabce štebotajúce a spievajúce po čínsky?

V 80. rokoch XNUMX. storočia biologický svet v Európe, USA a Kanade spustil vedecký výskum jazyka vtákov. V medzinárodnom meradle si ako predmet štúdia vybrali kosa. Štúdie ukázali, že kosy v Európe pískali inak ako v Novom svete alebo Austrálii. Používali iný tón, melódiu a frekvenciu. Ale sledujú naše západné rozdelenie tónov v do-re-mi.

Zvukové nahrávky kanadských kosov boli ponúkané britským, nemeckým a francúzskym kosom a tí nereagovali alebo reagovali zmätene. Rozsiahlejší výskum dospel k záveru, že to bolo aj naopak, pričom medzi kanadskými a americkými skupinami kosov boli dokonca rozdiely. Ich spev súvisí so zvukmi v pozadí prostredia, v ktorom žijú, mesto-vidiek, mláďatá kosov sa učia spievať jazyk ako ich rodičia, takže môžu vzniknúť varianty, rovnako ako naše dialekty.

V Holandsku musí byť známy výskum sýkoriek a vran a áno – uhádli ste – sýkorka veľká zo Zélandu je umiestnená medzi rovesníkmi v Delfzijli a sýkorky veľké z Delfzijlu vyzerajú zmätene, zmätene a zmätene. Vtáky sa nelíšia od ľudí... 555!

Keď na svojej ďalšej prechádzke vo vašej záhrade vo Wiang Pa Pao, Lang Sua, Nong Rua alebo Det Udom počujete vrabce, možno si položíte otázku, či štebotajú po čínsky alebo v čisto rodenej thajčine? V prvom prípade ide o tých, ktorí prežili Maa a jeho šialenstvo, o ktorých počujete, migrantov, ktorí preleteli a hľadali azyl v Thajsku začiatkom XNUMX. rokov.