Fenomén Mia Noi v Thajsku

Tento fenomén Mia Noi (spojenie, druhá manželka, milenka) sa rozšíril do všetkých úrovní thajskej spoločnosti. Príbehy významných mužov v spoločnosti, ktorí majú niekoľko manželiek, možno nájsť v rôznych médiách.

Tento fenomén však vyvolal v západnom svete veľa (oprávnenej) kritiky. Na základe toho poslal princ Svasti Sobhon v roku 1913 memorandum o zahrnutí monogamie do zákona, aby čelil kritike zo zahraničia. Hoci Ráma VI. mal iný názor, žiadny nový zákon nebol prijatý. Navyše, Ráma VI. sa obklopil hlavne mladými mužmi a išlo skôr o kráľovské vyhlásenie!

Thajsko zmenilo svoje zákony až v roku 1932 a mať viac ako jednu manželku sa v dôsledku toho stalo nezákonným. Formálne to bude „nezákonné“, ale v praxi je to viac neposlušné. Už to však nie je privilégium len pre majetných či vyššiu vrstvu. Pokiaľ sa muž stará o svoju ženu (mia luang) a deti, ona bude súhlasiť, niekedy aj neochotne. Lepšie ako zostať sám s deťmi. Mia noi sa potom môže o muža postarať. Ak však mia noi dostane viac peňazí ako ona, oheň vybuchne! V mnohých thajských telenovelách a spoločnosti však veci nie sú také jednoduché, ako sa tu opisuje. Známy výraz preto znie: „Zvyčajne sa to robí ‚načisto‘, hoci thajská viniča o týchto záležitostiach zvyčajne vie dlho pred tlačou.“

V minulosti mať viacero manželiek bolo iné z viacerých dôvodov. Toto je príbeh, ktorý rozprával chlapec.

Keď som bol mladý, spoznal som myšlienky čínskej komunity o tom, že mám viac ako jednu manželku. Toto odhalenie neprišlo od muža, ale od našej čínskej gazdinej.

Keď som žil v Bangkoku, zistil som, že naša gazdiná bola mia noi nášho domáceho pána, pretože mi to povedala. V tom čase mala štyridsaťpäť a manžel päťdesiat. Boli spolu 21 rokov. Pre nášho domáceho pána sa to nezdalo ako dobrodružstvo na úkor jeho prvej manželky.

So smiechom mi Madame Chao povedala, že jej manžel, ktorý bol dobrým čínskym synom, bol tradíciou prinútený súhlasiť s výberom manželky svojich rodičov. Otec jeho prvej manželky a jeho otec boli starí priatelia. Dohodli sa, že ak jeden bude mať syna a druhý dcéru, vezmú sa spolu s cieľom zlúčiť svoje rodiny a seriózne podniky.

V takýchto prípadoch sa s mladými mužmi a ženami táto záležitosť nekonzultuje a konfuciánska etika nedáva deťom právo odmietnuť. Moja gazdiná rozprávala tento príbeh so zmyslom pre humor.

„Takže môj manžel už od 8 rokov vedel, že sa ožení s dcérou obchodníka s perlami, ktorý býval na tej istej ulici. Jeho otec bol obchodník s diamantmi. Takže vidíte, že to bolo vhodné pre obe rodiny.“ "Ale milovali sa?" Opýtal som sa

Čínska spoločnosť je iná. To nie je to najdôležitejšie medzi manželmi. Prvou povinnosťou môjho manžela bola jeho otec a matka. Dali mu jedlo a vzdelanie. Bolo jeho povinnosťou splniť ich želania pre dobro rodiny.“

"Ale čo jeho vlastné šťastie?"

„Prečo by nebol šťastný? Mal všetko, čo potreboval, a oveľa viac ako mnohí iní ľudia. Niekedy uvažujem o kultúrach, ktoré si myslia, že „romantická“ láska je jediným skutočným šťastím. Keby môj manžel nemal dobré jedlo a dobré vzdelanie, urobila by ho šťastná romantická láska?

„Moja rodina mala dosť peňazí na to, aby nás vychovala. Boli sme krajčíri. Nikde nie je taká bohatá a dôležitá ako rodina môjho manžela.

„Poslali ma na osem rokov do čínskej školy a mal som veľké šťastie, že tam bolo toľko vzdelania. Môj otec bol celkom osvietený. Veril, že vzdelané dcéry sú oveľa cennejšie ako len krásne ženy. Ale som spokojný so svojou situáciou, v akej je teraz, rovnako ako ostatní ľudia, s ktorými žijem.

Zdroj: Pattaya Mail