Paul Johann Martin Pickenpack
po Siam sama v roku 1855 jej zatvorením Bowringova zmluva otvoril sa ekonomickému rozvoju s Britmi a ďalekosiahlym kontaktom so Západom, netrvalo dlho a Holanďania sa opäť začali zaujímať o Siam.
Kvôli tomu Zmluva o priateľstve, obchode a plavbe že Holandské kráľovstvo uzavrelo so Siamom v roku 1860, v tom istom roku bol v hlavnom meste Siam zriadený holandský konzulát. Prvý, inak neplatený, holandský konzul v Bangkoku nebol žiadny Holanďan ale severonemecký obchodník Paul Johann Martin Pickenpack. Výber Pickenpack určite nebol náhodný.
26-ročný Paul bol spolu so svojím bratom Vincentom napriek svojmu mladému veku jedným z nich senior podnikateľov v Bangkoku. 1. januára 1858 založil so svojím obchodným partnerom Theodorom Thiessom prvú nemeckú firmu v Siame. Paul Pickenpack však nebol len obchodníkom, ale zastupoval aj množstvo finančných inštitúcií, ako napr Chartered Mercantile Bank of India, Londýn a China Bank a Hongkong a Shanghai Banking Corporation v Siame. V tejto súvislosti by určite nemalo zostať bez zmienky, že Paul bol agentom pre Siam a Barmu Rotterdamská banka, jeden z predchodcov AMRO Bank. Táto banka sa špecializovala ako úverová inštitúcia pre spoločnosti, ktoré pôsobili v Holandskej východnej Indii.
Paul a Vincent boli spoluvlastníkmi Americký parný mlyn na ryžu, najväčší zahraničný mlyn na ryžu v Bangkoku a pôsobil ako poisťovací makléri pre Colonial Sea and Fire Insurance Company, China Traders Insurance Company Ltd., Yangtze Insurance Association a Transatlantická požiarna poisťovňa z Hamburgu Ltd. A napokon mali lukratívny monopol aj ako agenti na linke Singapur – Bangkok. Paul Pickenpack sa ukázal ako diabol aj na diplomatickej úrovni, veď reprezentoval nielen Holandsko, ale aj Švédsko, Nórsko a nemecké hanzovné mestá. Hanze bolo ekonomické partnerstvo, ktoré bolo založené v 13e storočia vznikol medzi severonemeckými obchodníkmi a nezávislými mestami v severozápadnej Európe s úmyslom získať obchodné privilégiá a nové trhy. To vyústilo do obchodného impéria, ktoré sa rozprestieralo od Baltu až po Bruggy.
Hoci Hanza zo 16e storočia stratil význam, čiastočne kvôli rozvoju prístavov bohatých mestských štátov, ako sú Brémy a Hamburg, stále bol ekonomickým mocenským faktorom. Pri tomto poslednom vymenovaní bol Pickenpack priamym konkurentom pre prosperujúce Prusko, ktoré v Siame od apríla 1865 zastupovali Adolf Markwald a Paul Lessler z obchodnej firmy. Markwald & Co. v Bangkoku. Táto spoločnosť bola konkurencieschopná s Pickenpack vo viacerých smeroch, pretože rovnako ako on bola veľmi aktívna v lodnom priemysle a poisťovníctve.
Správanie holandského konzula však nebolo také bezchybné, ako by malo byť, a niekoľkokrát sa dostal do konfliktu so siamskými úradmi. Pickenpack bol napríklad niekoľkokrát obvinený z konfliktu záujmov, pretože údajne zneužil svoje dvojité postavenie diplomata na jednej strane a obchodníka na strane druhej. Otázkou však je, do akej miery boli takéto obvinenia motivované žiarlivosťou či závisťou konkurentov...
V tých prvých rokoch to bolo v konzulárnej službe skôr neformálne, keď Vincenta, ktorý nebol akreditovaný ako diplomat, zastupoval svojho brata, keď bol na služobnej ceste. Keď sa Paul v roku 1871 vrátil do Európy, jeho brat predložil motivovanú žiadosť ministrovi zahraničných vecí v Haagu, aby prevzal konzulát. Siamská vláda však už predložila holandskej vláde niekoľko sťažností na politiku a správanie oboch bratov, čo znemožnilo vymenovanie Vincenta Pickenpacka za holandského konzula. Viedlo by to k veľkému diplomatickému sporu a nikto na to nečakal. Napriek sťažnostiam bolo dohodnuté tiché predĺženie Pickenpackovho mandátu s výsledkom, že Vincent bol od apríla 1871 do júna 1875 neplateným úradujúcim konzulom. Počas 15 rokov, čo bratia Pickenpackovci zastupovali holandské záujmy, sa konzulát vždy nachádzal v priestoroch spoločnosti Thiess & Pickenpack. Okolo roku 1880 sa Paul vykúpil a nechal Vincenta, ako menšinového akcionára, pokračovať vo firme Paul Pickenpack v jeho mene.
V roku 1888 boli záhyby so siamskými zjavne vyžehlené a Paul Pickenpack bol vymenovaný za generálneho konzula Siam pre hanzové mestá. V apríli toho istého roku zriadil siamský konzulát na Tesdorpfstrasse č. 17 vo svojom rodnom meste Hamburg. V marci 1900 bol jedným zo spoluzakladateľov a neskôr podpredsedom spolku Ostasiatic Verein, nemecká záujmová skupina zameraná na ekonomické otvorenie juhovýchodnej Ázie.
Paul Pickenpack zomrel 20. októbra 1903 v Hamburgu. Jeho syn Ernst Martin ho nasledoval v roku 1908 ako generálny konzul Siam. Tento úrad zastával do roku 1939.
Ó áno, pre milovníkov ušľachtilého piva: Spoločnosť Paul Pickenpack pokračovala v existencii aj po smrti zakladateľa. V jeden pekný deň v roku 1929 vtedajšieho obchodného manažéra, pána Eisenhoffera, navštívil Praya Bhirom Bhakdi. Ten v roku 1910 úspešne zriadil trajektovú dopravu cez Chao Phraya, ale kvôli plánovanej výstavbe Pamätný most, prvé pevné mostné spojenie medzi Bangkokom a Thonburi, hrozilo, že jeho trajektová doprava príde o veľké príjmy. Hľadal nové investície, a tak skončil u Eisenhoffera, ktorý ho pohostil niekoľkými pohármi nemeckého dovážaného ležiaka. Náš siamský obchodník bol tak spokojný s chuťou týchto čerstvých pollitrov, že v roku 1931 podal žiadosť o zriadenie prvého pivovaru plne financovaného siamským kapitálom. Pivovar, ktorý začal 4. augusta 1934 pod názvom Pivovar Bean Rawd, domáci pivovar o singha...
A pre tých, ktorí neveria tomuto pôsobivému príbehu: Pred niekoľkými rokmi v sídle pivovaru bola historická pitka v Pickenpack zvečnená na nástennej maľbe ako začiatok tohto úspešného príbehu. Keď budete nabudúce konzumovať Singhu, spomeňte si na toho nemeckého holandského generálneho konzula, ktorý je – posmrtne – základom tohto piva...
Pekný, poučný príbeh. A zábavné. Príjemne sa číta pri rannej kávičke a navyše sa pri nej aj niečo naučíte. Takéto články sa na tomto blogu v poslednej dobe objavujú čoraz častejšie. Česť spisovateľovi aj redaktorovi. Pokračuj, hovorím!
Ešte raz ďakujem milý Jan. Aj keď by som rád videl zdrojové odkazy na rôzne kúsky. Potom sa nadšení čitatelia môžu pohrabať ešte ďalej, ak sa podnieti ich zvedavosť.
Milý Rob,
Mojím hlavným zdrojom bol v tomto prípade podarchív konzulárnych služieb v Bangkoku v Národnom archíve v Haagu. Obsahuje pekné množstvo korešpondencie od a o Pickenpacks. Mimochodom, na základe môjho prieskumu plánujem dlhší článok o holandských konzulárnych službách v Siame do roku 1945 a pestrých postavách, ktoré tu pôsobili... Čo sa týka Singha, všetko sa dočítate na stránke pivovaru
Aha, ďakujem za nahlásenie Jana! Myslím, že väčšina z nás (nikto?) sa ponorí do archívov, ale je užitočné vedieť.
Skvelý príbeh, Lung Jan. Čím by bol Siam/Thajsko bez všetkých tých cudzincov?
Len tento citát:
Po tom, čo sa Siam otvoril ekonomickému rozvoju s Britmi v roku 1855 uzavretím Bowringovej zmluvy a ďalekosiahlymi kontaktmi so Západom, netrvalo dlho a Holanďania sa opäť začali zaujímať o Siam.
Táto Bowlingová zmluva bola veľmi nespravodlivá a jednostranná, v skutočnosti išlo o koloniálny zásah na Siam a nebola znovu prerokovaná až do roku 1938 v rámci úsilia Pridi Phanomyong. Zmluva znamená, že cudzinci v Siame nepodliehali siamským zákonom, ale museli sa dostaviť pred súd svojho konzulátu. Cudzinci si v Siame mohli beztrestne robiť svoje v mnohých oblastiach, najmä ekonomicky.
Preto hovoríme aj o nerovných zmluvách, o nerovných zmluvách, ktoré boli uzavreté medzi rôznymi západnými krajinami s rôznymi východnými krajinami.