Odovzdať ústa v Thajsku

Nečítal som článok v De Volkskrant. Takže toto je len môj osobný názor.

Nemyslím si, že ide o skutočný thajský fenomén. Myslím, že sa to vyskytuje celosvetovo. Ale možno aj veľmi veľa v Thajsku medzi dospievajúcimi dievčatami.

Pôsobí veľmi uvoľneným dojmom či vzhľadom. Majú zo seba dobrý pocit. Trochu nezbedník, aby upútal pozornosť alebo zvedavosť. Asi najmä smerom k chlapcom a mladým mužom. Vidia niečo, čo sa im zdá vtipné a dúfajú, že ich osloví osoba, na ktorú sa pozerajú. Zrejme aj hľadá dobrú – čítaj atraktívnu – (mužskú) spoločnosť, možno na priateľstvo či vzťah alebo len tak na „pekné rande“.

Môže byť aj voči (mužským) priateľom, vyprovokovať ich reakcie alebo ich dostať „z ulity“...

Skrátka akási taktika.
Mohli by tiež byť bez postranného úmyslu, len preto, že sú šťastní.

Myslím si, že sa to vyskytuje aj v rodinnej atmosfére, napríklad keď 2 sestry spolu žartujú pred otcom, napríklad preto, aby od neho získali viac pozornosti alebo aby mu dodali dobrú náladu.

Nech je to čokoľvek, vždy je to roztomilé sledovať.

odovzdať ústa: robí sa aj vtedy, ak zuby nie sú v poriadku a nedá sa vyhnúť výbuchu smiechu.
V Indonézii vidím veľa zlých zubov, ale málo smiechu.

Tiež si myslím, že medzi nami Farangom a Thajcami nie je veľký rozdiel v tom, že držíme jazyk za zubami.
Jediný rozdiel, ktorý ma napadol, je fakt, že mnohí Thajčania možno radi skrývajú svoje emócie.
Možno nechcú vystaviť svoj výbuch smiechu svojej vtipnej, zvláštnej alebo dokonca hlúpej reakcii, ktorá spôsobila tento smiech.
Navyše to nie je hneď pekný alebo chutný pohľad na váš opak, nechať ho pozerať sa vám hlboko do krku.
Preto si myslím, že to súvisí na jednej strane so slušnosťou voči partnerovi a na druhej strane možno s vlastným pocitom hanby, že nedáte inému človeku príležitosť na to, čo vy sami nechcete vidieť.
Pre mňa to vôbec nemusí byť smiech, nehanebné zívanie, pri ktorom si niekto často otvára ústa až za ušami, bez toho, aby prišiel s myšlienkou zakryť si to rukou, osobne to veľmi bolí.
Aj trojročné dieťa v Thajsku je už naučené zakrývať si ústa pri zívaní, pretože to na ostatných nepôsobí slušným ani chutným dojmom.
Bol by ten druhý zrazu pri smiechu iný?

Kvôli rozdielu v kultúre si myslím, že to vidíš hlavne vtedy, keď sa „iní“ začnú medzi sebou rozprávať, premýšľajú o tom pre nich viac ako o zvláštnych západných cestách, okrem iného, ​​tento fenomén vidím častejšie u priateľov, ja nazvite to dospievajúce chichotanie.

Thajci často jedia korenené jedlá s množstvom cesnaku.
Možno to robia aj preto, aby zakryli svoj zapáchajúci dych, toto mi hovorí môj thajský partner.

V Číne, kde som žil asi 17 rokov a stále trávim veľa času, je tiež bežné, že si dámy pri smiechu zakrývajú ústa. Moja čínska manželka mi vtedy povedala, že to učia rodičia, je to forma úcty, najmä voči staršiemu človeku alebo bohatšiemu. Alebo skryť zlé zuby. Ale je to čoraz menej bežné, najmä vo veľkých mestách medzi novou generáciou.

Vyskytuje sa v mnohých ďalších krajinách Ázie. Najmä pri smiechu... Škoda, lebo ich úsmev je taký príťažlivý