"Nechcem byť vojakom v žiadnej násilnej armáde"
Netiwit Chotiphatphaisal, prvý thajský odporca svedomia
Autor: Lee Yu Kyung
Netiwit je devätnásťročný stredoškolák a vzhľadom na svoj vek jeden z najotvorenejších študentov s vysokou mierou otvoreného vzdoru. Je prvým, kto sa verejne vyhlásil za odporcu svedomia v Thajsku, kde je armáda zdrojom bohatstva, postavenia a takmer absolútnej moci.
Myslel na to od svojich šestnástich rokov, kým 14. septembra 2014, v deň svojich osemnástich narodenín, neoznámil svoje úmyselné odmietnutie služby.
„Vojenská nadvláda ovládala Thajsko nielen teraz, ale už dlho,“ uvádza sa vo vyhlásení Netiwita, „ovládajú učebnice, ktoré pestujú nacionalizmus a rešpekt k armáde. Vieme, že chcú zmeniť Thajsko na vojenský štát.“
Netiwit neobmedzuje svoju argumentáciu na „nenásilie“ alebo pacifizmus. Neustupuje ani zo svojej kritiky thajských ozbrojených síl alebo budhizmu. "Nemôžem povedať, že som budhista v krajine plnej násilia a porušovania ľudských práv," hovorí, "som svedomitý človek."
Thajsko je jednou z viac ako tridsiatich krajín, ktoré majú stále brannú povinnosť. Podľa Zákon o vojenskej službe (1954) všetci dvadsaťjedenroční sú povinní slúžiť v ozbrojených silách. Asi šesťdesiat percent ozbrojených síl (300.000 XNUMX mužov) tvoria profesionálni vojaci, zvyšok tvoria branci.
Thajsko má tiež oveľa viac generálov ako Spojené štáty, 1750 1000 v porovnaní s XNUMX XNUMX v USA, ktoré majú niekoľkonásobne väčšiu silu.
Pakawadee Veerapaspong, nezávislý spisovateľ a aktivista v Chiang Mai, mi povedal, že hoci Thajsko nečelí žiadnej hrozbe vojny, „rozpočet na ozbrojené sily sa každým rokom zvyšuje. (takmer dvojnásobok od prevratu v roku 2006, Tino). Výdavky všetkých týchto peňazí sú tienisté a mali by sa dôkladnejšie preskúmať.
Pakawadee ďalej poznamenal, že po demokratickom povstaní proti vojenskej vláde generála Suchindu v roku 1992 si všetci mysleli, že vplyv armády na politiku skončil, a preto nikto nevidel potrebu reformovať armádu. "Preto teraz musíme znova a znova žiť nočnú moru vojenskej diktatúry," dodáva.
Stretol som skupinu stredoškolákov. Ukázali mi nejaké plagáty, na ktorých bolo napísané: ‚Thajci nie sú otrokmi armády‘.
Povedali, že uvažujú o spustení kampane verejných protestov. Jedným zo študentov bol devätnásťročný Nithi Sankhawasi. Práve dokončil tréning Ror Dor (pozri poznámku 1).
„Každý piatok sme chodili do vojenského tábora,“ povedal Nithi, „dozvedeli sme sa tam o starovekej thajskej histórii, ale nikdy o súčasných problémoch. Okrem občasného vojenského výcviku sme sa dozvedeli aj o kráľovi, náboženstve (budhizme) a armáde.
„Museli sme si kúpiť oblečenie a topánky ako vojaci. Každý na tréningu Ror Dor si to musel zaplatiť sám. Spoločnosti, ktoré dodávajú produkty, patria armáde“. Pre Nithi je to korupcia. „Myslel som si, že je to strata času. Dospievanie je vzácne, však?'
Netiwit tiež odmietol účasť na programe Ror Dor. To znamená, že o dva roky bude povolaný do armády. „Mám tiež problém s tréningom Ror Dor pre tínedžerov,“ povedal, „školy chcú, aby sme poslúchali ako vojaci. Chcú, aby sme žili v strachu z vojakov. Ak dôjde k prevratu, existuje malý odpor a väčšina ľudí si myslí, že je to v poriadku.“
4. februára veliteľ armády oznámil, že stážisti Ror Dor budú nasadení, aby informovali voličov vo volebných miestnostiach počas referenda o návrhu ústavy v júli. Rastú obavy, že toto nasadenie bude mať na voličov zastrašujúci vplyv.
Od vyhlásenia Netiwita za odporcu svedomia dostal viac ako tisíc správ so smrťou a inými hrozbami násilia. "Mysleli si, že nie som dosť vlastenecký," povedal.
Tým, ktorí sa protiprávne vyhýbajú vojenskej službe, hrozí trojročný trest odňatia slobody. „Nemôžem povedať, že som pripravený ísť do väzenia,“ povedal Netiwit, „dúfam, že existuje aj iný spôsob. Ak nie, tak bude."
Jeho otec raz spomenul „platbu“, aby sa vyhol zmenke. Ale Netiwit je proti tomu, pretože je skorumpovaný. „Chudobní si túto sumu nemôžu dovoliť (30-40.000 XNUMX bahtov, Tino). Nie je to fér, nie je to spravodlivé." Netiwit povedal, že jeho rodina je z nižšej strednej triedy a rešpektuje jeho rozhodnutie.
Myšlienka „odmietateľa svedomia“ je v thajskej spoločnosti nová, poznamenáva Pakawadee. "Strach z trestného stíhania stanným súdom a z bitia a šikanovania dôstojníkmi v kasárňach je rozšírený." Zdôrazňuje, že „netiwit potrebuje veľa pomoci, keď príde čas výzvy na vojenskú službu“.
Poznámka 1
Tréning Ror Dor. Ror Dor (RD) je skratka pre ráksǎa phaen din', čo znamená 'starostlivosť o národ'. Zúčastniť sa môžu mladí muži v posledných troch ročníkoch strednej školy. Trvá približne štyri dni v mesiaci a poskytuje výnimku z vojenskej služby, ak je výcvik ukončený.
Môj syn sa zúčastnil tohto školenia dva týždne a odmietol pokračovať, čo bol jeden z dôvodov, prečo sa vrátil do Holandska. (Thajci túto možnosť nemajú). Môj syn povedal, že je to hlavne propaganda (o „nepriateľoch“ ako je Barma a koloniálne mocnosti, sila thajského národa a potreba armády) a že je tam aj veľa ponižovania. Poslušnosť pri plnení tých najhlúpejších príkazov je prvoradá. Hovorili mu 'âi fàràng' alebo 'prekliaty farang'.
Pôvodný príbeh, ktorý je v plnom znení na nižšie uvedenom odkaze, som skrátil asi na polovicu, hlavne o Netiwitových činoch a slovách.
zdroj:
- Lee Yu Kyung, na webovej stránke Green Left Weekly, 20. februára 2016: www.greenleft.org.au/node/61113
- Chcete sa dozvedieť viac o Netiwit? Tu je jeho vlastný príbeh „Zmätení thajskí pedagógovia“ na New Mandala (2014). Odporúča sa, pozrite si aj komentáre: asiapacific.anu.edu.au/newmandala/2014/07/16/confused-thai-eduators/
- Rozhovor s Netiwitom v Bangkok Post (2012). V šestnástich rokoch začal vzdorovať povinnému (vojenskému) účesu v thajských školách: www.bangkokpost.com/print/368583/
Netiwit,
Veľa šťastia v boji proti vojenskej diktatúre.
Pre mňa si: TOP CHLAP!
Boj proti vojenskej diktatúre? Myslím si, že pre Thajsko je pozitívne, že je pri moci armáda. Teraz je to oveľa bezpečnejšie, ako keď sa červené a žlté politické strany pokúšali navzájom zabiť.
Kým bude mať thajský ľud a jeho politickí vodcovia nutkanie využiť slabý politický systém, budú naďalej svedkami mnohých prevratov.
Medzi vojenskou diktatúrou a vládou zvolenou nevedomým ľudom je malý rozdiel.
Medzi mnohými kandidátmi na premiérov, ktorí vytrubujú, že Thajsko trpí vojenskou diktatúrou, je veľká túžba po moci.
Teraz je aspoň disciplína.
Zbohom.
Ľudia nie sú ignoranti, tá česť patrí súčasným vládcom.
Vedeli ste, že mnohí z bývalých vodcov Žltých košieľ, ktorí vtedy volali po prevrate a jasali, keď prevrat prišiel, to teraz ľutujú? Napríklad Mongkol po Songkhle povedal: „Za Yingluck bolo všetko lepšie, ľutujem, že som sa zúčastnil žltých demonštrácií.“
Úcta k hlavnej postave v tomto pôsobivom príbehu. Obávam sa, že jeho postavenie nebude docenené a že ho čakajú mnohé skúšky. Ak skončí vo vojenskom väzení, je veľmi otázne, či z neho vyviazne živý.
Netiwit, podporujem ťa. Sám mám mil. Službu som chvíľu skúšal, ale vŕtacie techniky sa mi tak zhnusili, že som musel vystúpiť.
Evert
Stále dokážem trochu pochopiť ľudí, ako je hlavná postava v tomto článku, aj keď sa mi zdá, akoby bol k tomuto činu nabádaný nejakou skupinou a ešte celkom nerozumie možným následkom.
Nerešpektujem však ľudí, ktorí sa pokúšajú dostať z vojenskej služby úskočnými prostriedkami, ak už boli povolaní a sú už v službe (S5?). Osobne som stále presvedčený, že na odvode nie je nič zlé. Najmä v týchto časoch... Mladí ľudia sa učia remeslu, rešpektu a podľa mňa sú lepšie pripravení do spoločnosti ako tí, ktorí vraj študujú do 39-ky. Nebolo by prekvapením, keby bola branná povinnosť znovu zavedená aj v Holandsku.
V tom čase som si užil, že som bol v armáde, súčasťou námornej pechoty a dobrovoľne som tam ostal pekných pár rokov a nikdy som to neľutoval, ani som sa tým nezhoršil, napriek „drilu“.
Inak by nebolo na škodu, keby sa veľa mladých ľudí opäť naučilo nejakej disciplíne.
Možno by sme mali aj bezpečnejšiu spoločnosť.
Čo sa týka tohto thajského mladíka. Osobne si myslím, že v Thajsku je ešte priskoro na takéto protesty.
Mimochodom, korupcia nepatrí len k armáde.
Nicole,
Máte úplnú pravdu, keď hovoríte, že nie je na škodu naučiť „veľa“ mladých ľudí (a najmä chlapcov) disciplíne. Keď sa pozriem do thajských rodín, vidím hlavne chlapcov, ako sa správajú ako polobohovia. Majú dovolené robiť čokoľvek, a preto si robia, čo chcú. Často bez akéhokoľvek vzdelania.
Mimoriadne odvážny a rozumný chlapec. Všetko najlepšie ale bude to mať ťažké..
To toho chlapca v jeho živote samo nezachráni. Otázkou je, či je jeho postoj odvážny, nieto rozumný. Prinajmenšom musí poskytnúť sieť ľudí, ktorí ho podporujú a pomáhajú mu. Ak nie, zmizne do zabudnutia. Nikdy nie je silný sám o sebe a iba sila čísel mu môže dať určitú silu. Pekné slová ako vyššie mu nepomôžu, pretože sa ďaleko nedostanú. Ako hovorí spomínaný Pakawadee Veerapaspong: hrozí mu stanný súd. A čo dosiahol? Aký cieľ dosiahol?
Uplny suhlas s tebou. Možno veľmi odvážny, ale veľmi nemúdry
Nemám úctu k odporcom svedomia, vrátane tohto naivného thajského chlapca. Odmietnuť slúžiť je neúctivé k vašim rovesníkom.
Najmä v Thajsku je to tiež zbytočné, pretože všetko, čo urobí, aby získal publicitu, bude pracovať proti nemu. Publicita tohto hlúpeho samotára je aj tak prehnaná.
Poradil by som mu, aby bol muž a jednoducho sa pridal k službe. Ak chcete protestovať, urobte to zvnútra armádnej organizácie a nekopte do toho zvonku.
gringo,
Máte právo na názor, že odmietnutie služby je neúctivé. Len sa na chvíľu zamyslite nad tým, že len úbohí lajdáci sa stávajú brannými vojakmi, ľudia s peniazmi si to kupujú. Aké je to spravodlivé? Mnohí branci sú zneužívaní svojimi dôstojníkmi na osobné služby.
Čokoľvek si o jeho odmietnutí slúžiť z princípu môžete myslieť, Netiwit je veľmi inteligentný a dobre čitateľný chlapec. Rozhodne nie je naivný a nie je sám.
Protestovať v rámci armádnej organizácie je nemožné, okamžite ste zavretý. Ako niekto povedal: mnohí sa po odchode vzdialia.
Ak nechcete byť vojakom v žiadnej násilnej armáde, nikdy nechcete byť vojakom v armáde bez nenásilných armád.
Buď potom necháte z ohňa vyberať gaštany iných, alebo tam nie je žiadna armáda, v takom prípade vás skôr či neskôr prepadnú menej zásadoví pacifisti.
Myslím, že je to v poriadku, ale potom sa nesťažujte neskôr.
Tinove články mi vždy ukradnú srdce.
Poznám vašu averziu voči armáde, ale rád by som od vás vedel, ako inak riešiť politické problémy v tejto krajine.
V Thajsku je už chvíľu ticho, už nikto nebojuje ani neprotestuje, aké pokojné.
Nepoznal by som lepšiu alternatívu pre Thajsko.
Bez tohto prevratu by sa určite rozpútali boje a koniec by bol stratený.
Ak sa ľudia nechcú medzi sebou poradiť, zostáva kupé, v tom prípade sa boj zastavil.
Úplne súhlasím s článkom, ale sám to nezvládneš, lebo tvoj syn by urobil lepšie, keby sa vrátil do Holandska.
Pokiaľ si neviem predstaviť alternatívu, toto sa mi zdá pre Thajsko najlepšie z najhorších riešení.
Pokiaľ sú ľudia veľmi ľahko podplatiteľní (rovnako ako armáda) a nie sú politicky zainteresovaní, často preto, že ľudia už majú dosť problémov vyžiť, ľudia potrebujú dobrého vodcu, ktorý udržiava mier a slúži všeobecným záujmom.
Tento vodca nebude mať veľa z týchto vlastností, ale možno...niečo je lepšie ako nič.
Ľudia si budú musieť uvedomiť, že vzájomný boj nie je možnosťou, ako zlepšiť krajinu.
Rád by som si prečítal vaše lepšie riešenie.
s pozdravom Danny
Je skvelé, že Tino Kuis (a Lee Yu Kyung!) venuje toľko pozornosti tomuto odvážnemu tínedžerovi! Niekto musí byť prvý, kto odhalí šialenstvo nacionalistického vojenského myslenia, ktoré tu v tejto krajine bohužiaľ vládne. Pre mňa si Netiwit Chotiphaisal zaslúži sochu už len za svoje nezávislé myslenie a postavenie. On je soľ v koláči! Táto krajina veľmi potrebuje nezávislých zmýšľajúcich mladých ľudí, ako je on! Nech má silu vytrvať ako žiarivý príklad pre ostatných.
Len poznámka: povinná vojenská služba sa síce vzťahuje na všetkých 21-ročných, ale prebieha žrebovaním
rozhodne, či skutočne slúžiť. Asi 50 % „pridelencov“ musí absolvovať skutočnú vojenskú službu, približne 22 mesiacov.
Rozpoznateľné. Poznám viac thajských mladých ľudí, ktorí sa po odchode do armády nevrátili. Saddovský režim v armáde už nemohli vydržať. Myslite na to, že nikdy nemôžu získať prácu, na ktorú by potrebovali občiansky preukaz. Pretože ich stále zatýkajú pri žiadosti o občiansky preukaz. Len dni práce. Tento chlapec má odvahu priznať, že je odporcom prievanu. To je dôvod, prečo nechcem dať svojmu synovi (hal holandský, polovičný thajský) thajský pas
Už roky existujú výhrady vo svedomí a vždy to tak zostane. Žijeme vo svete šialencov a vyšinutých ľudí, ktorým ide len o moc a postavenie a ktorí to chcú dosiahnuť čiastočne násilím. Pozrite sa na toho idiota v Sýrii a toho ďalšieho idiota v Severnej Kórei, aby sme vymenovali aspoň niektoré. Obaja sú schopní, a už to aj preukázali, nerešpektovať svojich poddaných a potichu ich zabiť alebo vyhladovať. Seba rešpektujúca krajina potrebuje armádu, pretože nežijeme v rozprávkovom svete. Rád by som to videl inak, ale je to tak. Takže byť tu pre svoju vlasť a byť schopný a ochotný konať, keď nastane situácia, je nutné zlo. Je potrebné, aby v armáde bola určitá disciplína, inak nebude fungovať. Táto disciplína vybočuje z bežného života a správania. Aj z toho sa dá poučiť a stať sa bohatšími, čo je jasný odkaz do života. Rast cez skúsenosti a adaptáciu. Postaviť sa proti mnohým veciam, ako je vojenská služba, ktoré sú neoddeliteľne spojené so spoločnosťou, v ktorej žijeme, je niečo, čo sa neodporúča tým, ktorí to chcú robiť. Utekať od určitých povinností, ktoré sa vám nepáčia, a nechať za ne platiť iných. Vzhľadom na 50% žreb je reálna šanca na prepustenie a tých 22 mesiacov v živote je to, o čom hovoríme. Prajem tomuto mladému mužovi silu v jeho rozhodnutiach, ale všetko má následky, aj to, čo by ste radšej nevideli ako reakciu.
Veľmi odvážny prijať také veľké šance, želám mu silu a veľa múdrosti.
Rád by som tu dodal aj nejaké nuansy, a to, že thajský chlapec ťaží do istej miery, ak nie veľmi, z toho, že v Thajsku je armáda.
Prečo?
Nebola tam tá armáda? Ak nie, Thajsko by sa teraz nazývalo Mjanmarsko alebo Kambodža.
NicoB
Krásny príbeh o niekom, kto hovorí z vlastných pocitov a odváži sa mať a vyjadrovať svoj vlastný názor v krajine ako je Thajsko, kde zúri korupcia a klientelizmus.
Všetky tie nezmysly o neúcte k rovesníkom mi pripomínajú všetky tie šedé stádové zvieratá bez akýchkoľvek názorov.
Najprv musíte byť v systéme, aby ste naň zaútočili.
Ja sám som odmietal zbrane, no napriek tomu som pomohol svojej krajine a ľuďom s náhradnou vojenskou službou.
Ralph van Rijk.
Ak je národná služba v Thajsku tak vysoko uznávaná, prečo má nárok iba mužská polovica mladých ľudí? A prečo je vybratá polovica z nich? A prečo sa veľký počet lepšie situovaných mladých mužov, ktorých to ťahá, kupuje od mamy alebo otca? Sú synovia tých, ktorí sú na tom lepšie, menej hodní národa? A čo by to malo ukazovať? A sú menej šťastní mladí muži, ktorí nastúpia na ich miesto „dobrovoľne“ viac zaslúžilí Thajčania pre národ? A čo by to dokazovalo? A prečo sa mladému Netiwitovi v očiach niektorých darí horšie ako synom tých lepšie situovaných, ktorí si kupujú slobodu?
Veľa otázok, ktoré sú podnetom na zamyslenie.
Osobne považujem za veľmi zvláštne, že v prevažne budhistickej krajine, ako je Thajsko, neexistujú žiadne iné formy brannej povinnosti ako vojenské? Stačí sa na mieste rozhliadnuť, aby sme videli, že existuje množstvo sociálnych potrieb, ktoré by sa dali uspokojiť rôznymi formami služby národu.
Nielen pre týchto Netiwitov, ale aj pre masy budhistickej mládeže v Thajsku by to mohlo byť hodnotné východisko, dobré pre nich samotných aj pre národ.
"Takže byť tu pre svoju vlasť a byť schopný a ochotný konať, keď nastane situácia, je nutné zlo." Málokedy som čítal taký naivný pohľad na brannú povinnosť. Zdá sa, že ľudia si neuvedomujú, že disciplína a rešpekt sú veľmi často protikladom. Disciplína, ak nie je kritizovaná, vždy vedie k zneužívaniu, napokon, vojaci sú len ľudia a je to vidieť na celom svete: moc korumpuje.