Korupcia v Thajsku: pohľad samotných Thajcov
Korupcia je medzi Thajcami obľúbenou a veľmi diskutovanou témou, ktorá zaujíma aj ostatných. To platí aj pre tento blog, ktorého cieľom je diskutovať o mnohých dobrých veciach o Thajsku aj o tých menej dobrých. Korupcia spôsobuje krajine veľké škody. Tu chcem ukázať víziu samotných Thajcov. Líši sa medzi jednotlivcami a skupinami.
Dobrú diskusiu na túto tému s mnohými typmi „korupcie“, príčinami a kontrolou nájdete tu: www.thailandblog.nl/Background/corruptie-thailand-eerst-beprehensin/
Thajsko sa v rôznych indexoch korupcie zvyčajne umiestňuje niekde v strede. Platí to aj pre Áziu, kde je Čína vnímaná ako najskorumpovanejšia a Japonsko ako najmenej.
Tento príbeh píšem hlavne preto, aby som ukázal, ako sa Thajci pozerajú na rôzne formy „korupcie“ v nižšie opísanom prieskume z Pasukovej knihy.
Pozadie a príčiny korupcie
Dovoľte mi uviesť stručné a v žiadnom prípade nie úplné zhrnutie príčin korupcie s dôrazom na Thajsko.
- Korupcia je najrozšírenejšia v krajinách s ekonomikami v prechode od poľnohospodárstva a živobytia k diferencovanejšiemu, industrializovanejšiemu a globálnemu hospodárstvu. V Európe sa to stalo v 19. storočíe storočia, v Thajsku len za posledných 50 rokov. Niektorí autori dokonca spomínajú, že určité formy korupcie môžu byť prospešné.
- Štátni zamestnanci v Thajsku donedávna (povedzme do roku 1932) nedostávali plat, ale z prijatých súm si odpočítali svoje živobytie a zvyšok previedli vláde. Do určitej miery bude tento postoj stále prítomný. Štátni zamestnanci v Thajsku sa nenazývajú „štátni zamestnanci“ khâarâatchákaan alebo „služobníci kráľa“. Často necítia zodpovednosť voči obyvateľstvu.
- hlavnú úlohu zohráva atmosféra tajomstva a uzavretosti verzus sloboda prejavu a informácií a nedostatok kontroly. Strach z následkov bráni obyvateľom prehovoriť.
- faktorom je aj moc vládnych úradníkov nad obyvateľstvom.
- ako tvrdí článok od Jory nižšie, „dávať, štedrosť“ je dôležitou cnosťou v thajskom myslení. Zlepšuje vašu karmu a zvyšuje šancu na krásne znovuzrodenie. To potom znamená, že „dávať“ môže byť morálny dvojsečný meč: robí dobro a niekedy robí zle a každý si to uvedomuje. Inými slovami: tento druh „korupcie“ je stále pozostatkom starej morálky orientovanej na človeka, ale v modernom národnom štáte už nie je vhodný.
Nedá mi nedodať niečo, čo súvisí s týmto posledným bodom 5. V roku 2011 uskutočnil ABAC medzi Thajcami prieskum o korupcii, ktorý je často citovaný. Z toho vyplynulo, že dve tretiny výskumnej skupiny nemali problém s korupciou, ak z nej sami profitovali. Otázka však bola širšia, a to: „Schvaľujete korupciu, ak pomáha národu, komunite alebo vám? Dve tretiny odpovedali áno na túto širšiu otázku. Stále príliš veľa, samozrejme, ale vzhľadom na vyššie uvedené je to zrozumiteľnejšie.
Impulz k riešeniam
Samozrejme, korupcia musí byť potrestaná, keď to vyjde najavo, ale samotný trest korupciu nezníži. Myslím si, že ako sa Thajsko bude ďalej rozvíjať, dôjde k prirodzenému zlepšeniu. Najdôležitejším faktorom v boji proti korupcii je však zvyšovanie vedomostí, asertivity a odvahy obyvateľstva, najmä preto, že sú jeho hlavnými obeťami (a nie vláda, ako sa tvrdí, ktorá sa o seba naďalej stará).
Pasuk vo svojej knihe spomína tri stratégie: 1 vyvíjanie väčšieho tlaku na existujúcich bojovníkov proti korupcii (chýba politická vôľa) 2. väčší tlak zdola prostredníctvom zlepšeného politického prostredia s väčšou slobodou slova a informácií, decentralizáciou rozhodovania atď. hovoria občania (byrokrati majú príliš veľkú moc) 3 vzdelávať verejnosť o príčinách, závažných dôsledkoch a riešeniach korupcie. Takže uvedomenie. Nevyhnutnosťou je aj reforma politických strán.
Prieskum
Prieskum uvedený v knihe nižšie sa uskutočnil medzi celkovo 2243 ľuďmi, čo je samo o sebe reprezentatívne a môže priniesť dobrý výsledok. Čo sa často v prieskume neuvádza, je distribúcia medzi rôznymi skupinami v spoločnosti. Tu to je. Napríklad mestská chudoba a farmári boli do istej miery znevýhodnení s celkovým počtom 724 ľudí a bolo tu nadmerné zastúpenie ľudí s vyšším vzdelaním a ľudí z Bangkoku. Názory medzi týmito skupinami sa niekedy mierne a inokedy viac líšili, ale to už je na tomto mieste priveľa.
Výsledky začínajú vysvetlením toho, čo Thajci to chápu pod širokým dáždnikom „korupcie“. Odpovede respondentov od menej závažnej po závažnejšiu korupciu boli nasledovné:
- Darček (s dobrým srdcom): sǐn nám chai
- „Peniaze na čaj“: khâa náam róhn náam chaa (na urýchlenie konania, ktoré je samo osebe legálne)
- Nečestné správanie: pràphrút míe chôhp
- Podplácanie, vydieranie: sǐn bon
- Nepoctivosť v povinnosti: thóetchárít tòh nâathîe
- Korupcia: kaan khohrápchân
Respondentom boli predložené konkrétne prípady, v ktorých si mali vybrať, o aký typ „korupcie“ ide. Odpovede uvádzam v zaokrúhlených percentách. Chýbajúce percento je „žiadna odpoveď, neviem, nie som si istý“, čo bolo zriedkavo viac ako 5 percent. Bolo možné viacero odpovedí, takže celkové percentá niekedy presiahli 100.
Bez toho, aby o to polícia požiadala, dopravný priestupník dá policajtovi sumu nižšiu, ako je pokuta, a ten ju následne prijme.
- Úplatkárstvo: 61 %
- Nečestné správanie: 37 %
- Nečestné v službe: 31 %
- korupcia: 16 %
Ak je suma vyššia a polícia si ju pýta, je oveľa väčšia korupcia
Niekto dostane dobrú pomoc na úrade vlády. Keď sa všetko skončí, ponúkne dôstojníkovi 50 bahtov, čo akceptuje.
- darček: 70%
- Peniaze na čaj: 17%
- Nečestné v službe: 85 %
- Úplatkárstvo: 18 %
- korupcia: 5 %
Niekto navštívi úrad vlády. Dôstojník zámerne zaberá veľa času. Dáte 50-200 bahtov, aby ste urýchlili proces a odmenili úradníka.
- darček: 6%
- Nepoctivosť v službe: 24 %
- Peniaze na čaj: 20%
- Úplatkárstvo: 56 %
- Vydieranie: 19 %
- korupcia: 16 %
Štátny zamestnanec berie papier a písacie potreby z kancelárie domov na súkromné použitie.
- Nečestné správanie: 53 %
- Nepoctivosť v službe: 16 %
- korupcia: 49 %
Vyšší policajný alebo vojenský dôstojník sedí počas pracovného času v predstavenstve súkromnej spoločnosti.
- Úplne normálne/legálne: 28 %
- Nevhodné správanie: 61 %
- korupcia: 5 %
Podnikatelia to považujú za normálne oveľa častejšie, chudobní menej.
Podnikateľ dáva určitú sumu peňazí ministerstvu alebo úradníkovi, aby vyhral projekt.
- darček: 16%
- Časť nákladov: 9 %
- Úplatkárstvo: 45 %
- Nečestnosť v úrade. clo: 18%
- korupcia: 34 %
Tu 18 percent uviedlo „nie istý, žiadna odpoveď“. Obchodníci to často považovali za „dar“.
Vysoký vojenský dôstojník dostane sumu po nákupe zbraní (provízia)
- Nevhodné správanie: 40 %
- Nepoctivosť v službe: 37 %
- korupcia: 53 %
Aj tu 13 percent neodpovedá. Majú ľudia strach?
Osoba je povýšená, pretože je príbuzným alebo klientom nadriadeného dôstojníka.
- Neefektívna administratíva: 59 %
- Nevhodné správanie: 48 %
- Nepoctivosť v službe: 21 %
- korupcia: 8 %
Opäť vyhýbavé odpovede s 13 percentami.
Na otázku ktoré ministerstvá alebo rezorty si respondenti najviac mysleli o korupcii tieto odpovede v percentách
- Polícia: 34 %
- Obrana: 27%
- Domáce záležitosti: 26 %
- Doprava: 23 %
Nakoniec je na mieste otázka, ktorý typ vlády bol považovaný za najskorumpovanejší
- Zvolená vláda: 22 %
- Vojenská autorita: 23 %
- Nie som si istý, nemôžem povedať: 34 %
- Žiadna odpoveď, iné: 21 %
zdroj:
- Phasuk Phongpaichit a Sungsidh Piriyarangsan, Korupcia a demokracia v Thajsku, Silkworm Books, 1994
- Patrick Jory, Korupcia, cnosť darcovstva a thajská politická kultúra, Int. Conf. Thajské štúdie, Chiang Mai, 1996
Korupcia prebieha v súlade s teplotou.
Teplo spôsobuje, že ľudia sú rýchlejšie unavení a leniví
Unavený a lenivý je menej produktívny.
Menej produktívny znamená menej peňazí.
Ak by sa zajtra korupcia v Thajsku zastavila, ekonomika by dostala veľký zásah.
Mnoho nehnuteľností a vozidiel bolo zakúpených so skorumpovanou budúcnosťou.
M.vr.gr.
Nezmysel. Do roku 1900 bolo Holandsko rovnako skorumpované ako dnes Thajsko. A ak korupcia (peniaze idú nesprávnym ľuďom), tieto peniaze sa legálnym spôsobom znižujú aj do ekonomiky.
Nezmysel, zdá sa mi, že Holandsko bolo vtedy skorumpované ako dnes Thajsko.
Akú máte podporu?
http://www.corruptie.org/nederlandse-corruptie-in-verleden-en-heden-door-toon-kerkhoff/
https://www.montesquieu-instituut.nl/9353202/d/cpg_jaarboek_2014_kroeze.pdf
Prvý článok je o Batavskej republike a druhý o čase potom. Ako ja tu, aj oni umiestňujú korupciu do vtedajších myšlienok. „Len tak“ je ťažké definovať, musíte to brať trochu metaforicky.
Raz som čítal knihu s názvom Korupcia v treťom svete a v Británii do roku 1886, niečo také. Dostatok literatúry o súčasnej korupcii v západnom svete.
Skoncipované v predstavách tej doby (a tej krajiny, dodávam) – takto sa dá nahovoriť všeličo.
„Len tak“ nie je vôbec ťažké definovať, znamená to rovnosť v povahe a rozsahu.
Treba to interpretovať trochu metaforicky: zabudovaná vágnosť.
Nezmysel: horšie ako nepravda?
Výrok interpretujem ako: pravdivý v myšlienkach pisateľa a nedostanem sa ďalej ako k tomu, že korupcia sa vyskytuje aj mimo Thajska. Môj úsudok môžete interpretovať trochu metaforicky!
Čína je v Ázii známa ako najskorumpovanejšia krajina. Rovnako ako Severná Kórea a Mongolsko. V týchto krajinách môže byť mrazivo a často naozaj chladno.
Prepáčte, ale teraz robíte nespravodlivosť voči Mongolsku. Môžete si vygoogliť „index vnímania korupcie 2016“ a zistiť, ktoré krajiny sú na tom ešte horšie.
Mongolsko je z hľadiska korupcie stále skorumpované. Chcel som ukázať, že tvrdenie, že korupcia je v súlade s klímou krajiny, je jednoducho nezmysel.
Dobre, ale jedným dychom ste ako najskorumpovanejšie krajiny spomenuli Čínu, Mongolsko a Severnú Kóreu. Severná Kórea je skutočne najskorumpovanejšou krajinou v Ázii (a globálne nedosahuje „zlé“, ale medzi Severnou Kóreou a Mongolskom je veľa teplejších ázijských krajín.
PRÍKLAD spoločnosti, ktorá bola do značnej miery vyhubená, ktorá má ešte teplejšie tropické podnebie ako TH a je tiež riadená notoricky skorumpovanými Číňanmi; SINGAPUR. Hongkong môže v tejto oblasti tiež veľmi dobre držať krok. Takže: toto je protipríklad.
Severné oblasti Austrálie majú tiež tropické podnebie, ale nie je tam väčšia/menej korupcie (pokiaľ sú známe údaje) ako v umiernenejších veľkých mestách.
Zdá sa mi teda, že to súvisí skôr s tým, čo Tino opisuje ako prechod od farmárov k životu v meste/modernej ekonomike.
Áno, rád vypúšťam všetky tie reči o pití do odpadu.
Pokiaľ thajská vláda výrazne podplatí svojich ľudí, túto „korupciu“ nemožno odstrániť. V skutočnosti sa platy budujú s týmto ohľadom, takže malý plat + „darčeky“. To platí aj pre policajtov, ktorí si musia kúpiť aj vlastnú uniformu + pištoľ a náboje + motorku atď. Týmto sa to nedá odstrániť. Polícia tiež dostáva 50 % všetkých pokút. Môžem uviesť veľa príkladov, keď „dar“, do ktorého som sa zapojil, bol proces dokončený veľmi rýchlo. Na internete neviem vymenovať žiadne agentúry.
Pre istotu, theoS. Polícia je za často nebezpečnú prácu veľmi podhodnotená. Niekedy si hovorím, že by som sa v takej situácii mohol nachádzať aj ja... Mám pre to isté sympatie.
Potom by mal byť Singapur skorumpovanejší ako Thajsko, ale je to presne naopak: v Singapure prakticky žiadna korupcia!
"To platí aj pre Áziu, kde je Čína vnímaná ako najskorumpovanejšia a Japonsko ako najmenej."
V každom prípade to nie je správne. Globálne je Singapur v top 10 a Japonsko je na 20. mieste. Na druhej strane Čína sa v roku 2016 umiestnila na 79. mieste, ďaleko za krajinami ako Indonézia, Thajsko, Filipíny, Laos, Mjanmarsko a Kambodža. (Pozri medzinárodný index transparentnosti)
Myslím si, že bod 4 je hlavnou príčinou korupcie vlády. Toto sa vidí skôr v pozícii moci voči občanovi než v pozícii poskytovania služieb. Thajský štátny zamestnanec sa preto domnieva, že za poskytovanie služieb by sa mu malo priplácať a vôbec nevychádza z predpokladu, že už je mesačne platený z daňových prostriedkov. Výška platu tam takmer nehrá rolu. V skutočnosti platí, že čím vyšší plat (pozícia), tým viac treba zaplatiť navyše.
Neprekvapuje ma, že ľudia považujú políciu za najskorumpovanejšiu. Najviac to zažíva bežný občan. Korupčné sumy, ktoré polícia dostáva, sú však nič v porovnaní s inými ministerstvami a rezortmi, keď ide o veľké (a drahé) vládne projekty a nákupy. Myslite na dopravu, zdravotníctvo, armádu a vnútorné záležitosti (najmä pozemkové ministerstvo).
Jasný článok.
Tým je situácia v Thajsku (pre mňa) oveľa jasnejšia.
O korupcii som už písal v minulosti a nechcem sa opakovať. Napriek tomu niekoľko bodov:
1. Účinnosť boja proti korupcii závisí od húževnatosti vlády bojovať proti korupcii. Index korupcie (https://tradingeconomics.com/thailand/corruption-index) ukazuje, že Thajsko je stále na nesprávnej strane čiary (priemer) a že korupcia za rôznych vlád sa veľmi nelíši. Podľa mňa je to preto, že proti korupcii sa nebojuje dôsledne ale len dočasne (pre potešenie obyvateľstva) a len na základe symptómov.
2. Časť skorumpovaných („čiernych“) peňazí si nepochybne nájde cestu späť do thajskej ekonomiky a spoločnosti z toho budú mať prospech. Podľa môjho odhadu sa to týka hlavne „menších“ súm, ako sú peniaze na čaj a nie korupcie v miliardách bahtov, ktoré sa nedajú minúť len tak bez povšimnutia (pozri tu boj proti ľuďom, ktorí sú „nezvyčajne bohatí“). Myslím si, že tieto veľké peniaze často miznú v zahraničí (nehnuteľnosti, daňové raje, akcie, bankové účty vo Švajčiarsku atď.) a pre thajskú ekonomiku nič neznamenajú;
3. hlavnou obeťou korupcie je štát, vláda a/alebo všetky druhy vládnych agentúr a v širšom zmysle aj thajské obyvateľstvo, pretože spolu tvoria štát. Ak niekto okradne štát o miliardy bahtov (infraštruktúra, nákup hasičských áut, postupné rušenie policajných staníc alebo zbraní, dotácia na ryžu), v konečnom dôsledku na to doplatí daňový poplatník.